Múzeum lemkovskej kultúry v Zyndranovej a jeho pohnutá história - symbol nezlomnosti Lemkov v Poľsku

Zyndranowa je malá dedinka ležiaca priamo pod Duklianskym priesmykom na jeho poľskej strane. Priamo z hraničného prechodu vedie do Zyndranowej značený turistický chodník. Ak sa do Zyndranowej vyberiete autom musíte urobiť menšiu obchádzku. Pod Duklianskym priesmykom odbočíte v obci Tylawa doprava na kvalitnú cestu a po asi 6 kilometroch jazdy prídete do Zyndranowej. To čo do Zyndranowej pritiahne turistu je maličké, ale originálne múzeum. Význam a hodnotu múzea však plne oceníte, ak budete poznať jeho zložitú históriu, ktorá je tesne zviazaná s neľahkými osudmi obyvateľov obce.
Zyndranowa je pôvodná lemkovská obec, miestny obyvatelia v nej sami seba často označujú za Rusnakov. Leží v údoli pozdĺž potoka, ktorý sa v minulosti nazýval Solotvina, v súčasnosti Panna. Podľa miestnych osada existovala už v 15. storočí a o pôvode jej názvu existujú dve legendy. Prvá hovorí, že v dedine bola otvorená baňa na ťažbu železnej rudy Zendra (v nemčine cendra) a keďže to bola nová baňa, tak k tomu pribudlo slovo „nowa" a v konečnom znení vznikol názov Zyndranowa. Druhá legenda spomína ako zakladateľa obce Zyndramu z Maškoviec. Väčšina miestnych obyvateľov je presvedčená o prvej legende.
Dedinu v minulosti neobišla žiadna zo svetových vojen, teda ani prvá, ani druhá svetová vojna. V jeseni roku 1914 v priestore Duklianskeho priesmyku, teda aj v chotári obce Zyndranowa, odohrali sa ťažké boje medzi ruskými vojskami a rakúsko-uhorskou armádou. Počas šturmu zahynulo tu mnoho vojakov na obidvoch stranách.
Do začiatku 2. svetovej vojny žilo v dedine 178 rodín s počtom asi 1000 obyvateľov. Medzi nimi žili 3 židovské rodiny a 4 rodiny Cigánov-Rómov. V minulosti bola na konci dediny pri ceste do susedného Barwinka krčma, ktorá patrila židovskej rodine Lejzera. Ruské cárske vojská z dôvodu antipatií k židovskej národnosti túto krčmu zatvorili. V medzivojnovom období sa židovské rodiny zaoberali roľníctvom podobne ako miestne obyvateľstvo. Len jeden Žid Arko sa zoberal obchodom s koňmi a obchodoval s prihraničnými rusínskymi dedinami na slovenskej strane. V čase nemeckej okupácie všetky tri židovské rodiny zobrali do getta v Rymanowe. V septembri 1942 ich z getta previezli do lesa „Bludna" medzi Tylawou a Barwinkom, kde ich všetkých zastrelili. Pred zastrelením všetkým dali príkaz vyzliecť sa donaha a deti zaživa hádzali do vykopanej jamy. Medzi obeťami boli ženy, starci a deti v počte 550 osôb.
V priebehu duklianskych bojov v roku 1944 bolo v dedine spálených 30 domov. Po skončení vojny v roku 1945 bola časť občanov z dediny vysídlená do ZSSR a ich domy boli rozobraté a predané poľským občanom. Zvyšok domov, ktoré zostali, boli potom v roku 1947 v rámci akcie „Visla" zlikvidované. Lepšie domy pokryté plechom zobrali poľskí priekupníci z Dukly a Krosna. Poškodené domy pokryté slamou predala gmina z Tylawy za malú sumu každému, kto o ne prejavil záujem. Dokonca i na pálenie. Pár domov zobralo aj pohraničné vojsko do Barwinka na kúrenie do pece. A tak rusínska dedina Zyndranowa zostala vyľudnená.
Pohnuté sú aj osudy Muzea lemkovskej kultúry a jeho zakladateľa Fedora Gocza. Fedor Gocz bol v rámci Akcie Visla vyhnutý zo Zyndranowej v roku 1947 a v roku 1956 sa vrátil späť do Zyndranowej. V tom čase umožnili poľské úrady vrátiť sa späť asi 10 rodinám, ktoré odkupovali svoje niekdajšie domy od tu prisťahovaných obyvateľov. Nie všetky rodiny však mali také štastie. 5 rodín bolo vrátených zo železničnej stanice v Krosne a ďalšie dve boli opätovne vysídlené už po navráte do Zyndranowej na základe udania osadníkov, že do dediny sa vrátili banderovci a oni majú strach o svoj život. Pre tieto rodiny to bola "opakovaná" akcia Visla.
Fedor Gocz po návrate medzi rodákov začal v dedine s kultúrnou činnosťou, založil hudobnú kapelu, dedinské divadlo a zábavné krúžky, čím znovu oživil lemkovský (rusínsky) folklór a tradície. V roku 1968 v priestoroch domu po dedovi T. Kukelovi založil Múzeum lemkovskej kultúry. Mini - muzeum bola slávnostne otvorené v 18.8.1968. Muzeum prezentoval tradičné lemkovské bývanie s potrebami dennej potreby a pôvodným nábytkom. V roku 1969 pribudli exponáty dokumentújúce udalosti 2. svetovej vojny v Duklianskom priesmyku.
V roku 1976 sa odohrala smutná epizóda v histórií múzea. Na základe nápadu účastníkov bojov na Dukle sa v Zyndranovej rozhodli vybudovať pamätník jeho obetiam. Pomník bol postavený po vzore sovietskych pamätníkov. Pod pomníkom boli uložené pozostatky štyroch bojovníkov Červenej armády, ktorí v týchto bojoch položili svoje životy. Pomník mal rozmery 1,5 x 2 m a bol osadený tabuľou: Večná pamiatka padlým hrdinom - Lemkowie. Text bol v troch jazykoch a tabuľa bola vyrobené prostredníctvom Vojenského múzea vo Svidníku. 6.10.1976 mal byť pamätník odhalený. Na odhalenie boli pozvaný viacerý hostia. Termínovo sa odhalenie krylo s návštevou novinárov z košickej redakcie Československej televízie. Príchod novinárov a nimi natočený materiál rozpútal nevôľu štátnych orgánov. Do Zyndranovej prišla delegácia Okresného múzea z Krosna, aby skontrolovala fungovanie zariadenia. Bolo konštatované, že pomník nie je zakomponovaný do obrazu krajiny a F. Gocz bol vyzvaný, aby ho odstránil. Podľa úradov bol pomník postavený nelegálne. Poľská milícia pomník označila páskou a tabuľou - Pozor bomba. Padlo rozhodnutie, že je potrebné sa nepohodlného pomníka zbaviť. Okolo pomníka bola rozmiestnená výbušnina a 1.12.1976 bol pomník odstrelený. Kosti štyroch vojakov leteli spolu s pamätníkom vzduchom. Tlak spôsobený výbuchom porozbíjal okná na dome rodiny F. Gocza a narušil steny okolitých budov. Sám F. Gocz spomína, že do posledného momentu neveril, že sa poľské úrady odhodlajú k takémuto činu.
Nasledujúce roky boli v znamení oprav múzea, ktoré bolo výbuchom tiež poškodené.
Všetci očakávali, že po roku 1989 sa múzeum dočká väčšieho záujmu zo strany štátnych kultúrnych inštitúcii. Nestalo sa tak a múzeum funguje hlavne dodnes vďaka činnosti združenia, ktoré sa snaží získavať peniaze na udržanie múzea v Zyndranowej.
Múzeum sa skladá z dvoch častí: národopisnej a vojenskej. Nachádzajú sa tu veľmi cenné historické exponáty. V dedine každoročne organizoval folklórne slávnosti pod názvom „Od Rusaľ do Jána", kde bola prezentovaná lemkovská (rusínska) kultúra. Uvedené múzeum z jeho iniciatívy vydávalo štvrťročne časopis „Zahoroda", kde boli publikované články o kultúre, histórii a pamiatkach Lemkov v Poľsku.
V súčasnom období žije v dedine 30 zmiešaných rodín, prebieha proces asimilácie, takže element lemkovský a rusínsky sa pomerne rýchlo vytráca.
Viac fotomomentiek z návštevy Zyndranovej nájdete vo fotogalérií.

(podľa - dr. J. Rodák - HISTÓRIA DEDINY ZAVIATA ČASOM a ďalších internetových zdrojov)

 

Наговорена книжка Куме Гнате,

Наговорена книжка Куме Гнате, чітать Фецё Ґoч із Зындрановой

http://www.lemko.org/eBooks/KumHnat.mp3

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je sereda

22. november 2017


Юліаньскый календарь:

9. новéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.