LEMKIVSKA VATRA 2007 - ZÁBAVA, VOĽNOSŤ, DRUŽBA A SPOLUPATRIČNOSŤ.VATRA je FENOMÉN! Všetko je „šuvix“ oproti ŽDYNI!

Najväčší rusínsky festival na svete žil opäť najmä folklórom, ale aj rockom, bluesom a tanečnou muzikou. Uplynulý týždeň sa opäť potvrdilo, že sa oplatí vycestovať pár kilometrov za poľský hraničný prechod Becherov a pripojiť sa k tisícom ľudí všetkých vekových kategórií. Do Poľska sa chodí zvyčajne výhodne nakupovať, ale na túto veľkolepú lemkovskú (rusínsku) kultúrnu udalosť sa všetci priaznivci tešia celý rok. Každý, kto tam zavíta, sa tam veľmi rád vracia.
Jubilejná XXV. LEMKOVSKÁ VATRA v Ždyni sa konala za výborného počasia a ako vždy bola perfektne zorganizovaná. Napriek jej oficiálnemu a vážnemu rázu a za doržiavania prísnych bezpečnostných predpisov sa všetci „vatrania“, ako účastníkov a návštevníkov festivalu nazývajú organizátori, cítili uvoľnene, až neviazane, priateľsky a pomaly lepšie ako doma. Jubilejný 25. festival bol významný aj ďalším, hoci práve veľmi smutným výročím - uplynulo totiž práve 60. rokov od akcie Wisla, čiže násilného vysídlenia Ukrajincov ako aj Lemkov zo svojich domovov. Tohto roku to po prvýkrát otvorene priznal ukrajinský prezident a spolu s poľským prezidentom sa zhodli na tom, že to bol hrubý a odsúdenia hodný akt, zasahujúci do práv občanov.  Poľský prezident Kaczynski do Zdyne síce neprišiel, ale Viktor Juščenko pricestoval spolu so svojou manželkou a deťmi. Lemkovia ho úprimne privítali. Čo sa týka akcie Wisla, tá bola na vatre prezentovaná happeningom - sprievod, v ktorom deti boli prezlečené a hrali úlohy žandárov aj vyhnancov - týmto spôsobom si prítomní pripomenuli ťažký údel osudu tisícov násilne premiestnených Lemkov.
Lemkovia (od slova „lem“ - iba, len, ale aj ale), alebo aj Rusnáci, Rusíni nemajú svoju vlasť, preto si časť Rusnákov a Lemkov myslí, že sme Ukrajinci, iní sa domnievajú, že sme identickí Rusíni. Rusíni sú rozdelení aj religiou - vyznávajú pravoslávne ako aj grécko-katolícke náboženstvo.
Vráťme sa však od politiky ku kultúre - k samotnému festivalu. Oficiálny odhad organizátorov znie 10 tisíc návštevníkov počas troch festivalových dní. Preto nečudo, že Lemkovská vatra je považovaná za najväčšiu rusínsku kultúrnu udalosť na svete. Veľmi zaujímavé je vekové zloženie - na vatru radi každoročne chodia všetky generácie, nezriedka sú to tri generácie jednej rodiny. Večer môžete vidieť množstvo ohníkov, táborákov a vatier v blízkosti stanov - pri nich behajú malé deti, sedia ich rodičia a rodičia rodičov - všetci sa cítia družne, perfektne a určite ich hreje okrem sálavého tepla ohňa aj rodinná ako aj Lemkovská spolupatričnosť. Nádherné piesne Lemkovského folklóru hrejú dušu a hladia srdce, hoc i telu za horúceho počasia pomôže nejaké pivko a podobne. Pokiaľ je to s mierou, tak to k hodovaniu určite patrí, ale len pre tých skôr narodených. Pitný či pivný režim telo schladí, ale žilky rozohreje. Okrem Lemkov z celého sveta (Ukrajina, Kanada, USA) sú tu aj Rusíni zo Slovenska, ako aj nemálo Poliakov, Slovákov a pod. Organizátori sú každý rok veľmi pohostinní, čo sa odzrkadľuje okrem iného aj na vstupnom. Zahraniční platia len 5 zlotych (50 SK), zatiaľ čo domáci štvornásobok.
Zdynia je na tom kvalitatívne a počtom návštevníkov niekoľkonásobne aj kvantitatívne vyššie než svidnícky festival, ktorý nám síce Slováci závidia, lebo ich Východná má o zopár rokov menšiu tradíciu. Svidník má 53 rokov, ale zaspal dobu. Rozprával som sa s organizátormi a tí sa netaja tým, že kedysi dávno chodili na skusy - učiť sa - k nám do Svidníka, na náš svidnícky festival. No dnes by si mohli organizátori svidníckeho festivalu zobrať príklad a snažiť sa okukať a napodobniť aspoň niečo z toho, čo je v Zdyni a vo Svidníku chýba. Enormné množstvo mládeže v Ždyni je každý rok na vatre v podstate kvôli dvom dôležitým dôvodom.
Mladá moderná Lemkovská (rusínska, či ukrajinská) hudba, ale hlavne dokonale zorganizovaný obrovský ohradený stanový tábor, ktorý má skutočne neskutočnú kapacitu. Ako ďalšie veľmi nápomocné lákadlo je úžasne veľká voľnosť, v podobe kladenia ohňov a faktu, že tu nočný kľud neexistuje. Jednoducho na vatru sa nechodí spať! Nekonečná NON STOP party - never ending story, nekončiaca radosť a zábava až do rána - či na pódiu (až do 4.00 po polnoci), alebo individuálne a viacnásobne hromadne naraz a súčasne pri viacerých ohníkoch. Cez deň je na programe folklór a večer moderné žánre, ktoré si však vychutnáva nielen mládež (hoci tá prevažne). Pred pódiom je priestranný pľac na tancovačku, či tzv. pogovanie. Nie je tu ničím zvláštnym, že postarší ľudia tancujú, bavia sa a naplno si to užívajú. Na Lemko street je hromada obchodov s prevážne ľudovou remeselnou výrobou. Môžete si lacno kúpiť korálky od Natálky, rôznorodú drevorezbu - varešky i sošky, sochy zvierat z kože vás nestiahnu z kože - kôň za 200Sk, či slon za 300Sk, obrazy všakovakých výtvarných tech ník od naivných takmer gýčov až po umelecké originály a hitom nevychádzajúcim z módy sú veľmi dekoratívne ručne červeno-čiernymi hrubými ozdobnými niťami vyšívané typické ukrajinské chlapčenské soročky (košele) bielej farby. Mladí ich hrdo nosia a veľmi sa tým pýšia, pretože počet tých, čo sú in je limitovaný pomerne vysokou cenou (pod 1000 SK nekúpite), ktorá je spôsobená ručnou výrobou. Keď sa na minuloročnej vatre mladí ľudia, teenageri z neďalekého katolíckeho a donedávna nepriateľského Stropkova ku mne začali sami od seba ozývať lámanou rusnáčtinou, tak som otváral oči aj ústa a pochopil som, že snáď nie všetci Rusíni sa asimilujú a stanú sa Slovákmi. Ešte ma šokla odpoveď nášho teenagera v Zdyni na moju otázku - ako bolo na Pohode? Bolo fajn, ale to je šuvix oproti Ždyni. Pritom pohodu na Pohode Miša Kaščáka (väčšiu než pri vode) nám závidia aj Česi. Európa je za jednotu v rôznorodosti - a to je to super, to je to krásne, lebo každý národ i národnostná menšina má niečo výnimočné, svojské, pekné a dobré - niečo endemické. Nezabúdajme na to kto sme, kto boli naši rodičia a predchádzajúce generácie a odovzdajme to našim za nami nastupujúcim pokoleniam. Aby sme neboli len Európania, či svetoobčania, aby nás nepohltil americký, či všeobecný komerčný ekonomický globalizmus modernej doby - tento neskutočný pozlátkovopovrchný svet, preplnený falošnou a takmer všetky zmysly oblbujúcou virtualitou.
Žime tak ako vatrania v Ždyni - tam som ešte nevidel ani jedného nešťastného alebo netolerantného človeka, o konflikte a nedajbože bitke ani nehovoriac! Hoci som tam bol len druhýkrát, pôjdem tam každý rok - už teraz sa veľmi teším. A nie sám, s rodinou, ako aj s celou partiou dobrých ľudí. Skúste to tiež, s celou dedinou. Pridajte sa - o rok príďte aj vy!
Garantujem Vám, že neobanujete - či máte 20 alebo 60! Uvidíte - sami sa presvedčíte.

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je sereda

17. oktober 2018


Юліаньскый календарь:

4. oктóбер 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.