Vyseľiňa Rusnakiv-Lemkiv iz jich ľubych hor v r. 1947 – Akcija “Wisla“

28.4.1947 o 4:00 rano vecej jak 17 tisjač vojakiv "Wojska Polskiego" (WP) rozpočali špecijalnu akciju "Wisla", jak zmušane vyseliňa Rusnakiv-Lemkiv i Ukrajinciv z teritoriji Lemkoviny na zapadny zemľi Poľska, ziskany od Ňimciv. Vtody oddily NKVD i Českosloveňskoj armady zablokuvali hranici. Byla to poliťična akcija, jak sja zbaviti Rusnakiv i Ukrajinciv v Poľsku i vytvoriti komunističnyj monoetničnyj štat Poľakiv. Hlavnym ciľom Poľska tu byla likvidacija ukrajinskoho podsveťa nezavislosti v Poľsku, cí rozbyťa UPA. Rusnakiv-Lemkiv i ukrajinskych protivnikiv - ci Ukrajinciv Poľaky nerozlišovali a považovali za jeden narod, a tak poterpili Rusnaci, ľude virny i nevinny, jich ďiti i cily rodíny.
Poľska vlada využyla ďijaňa UPA jak pričinu obviniti Rusnakiv-Lemkiv z podvratnoj činností. Jednotky poľskoho vojska iz zbraňami v rukach zhromadžovali ľudej z chudobov i inventarom (kiľko ponesli ci odvezli na vozi) v okolitych mistach, odkyľ byli vagonamí odvezeny do Lublina abo Katowic, a pak do Szczecinku cí Olsztynu, de ich dale rozďilili, ci rozporošyli na zapadny zemľi Poľska. Akcija "Wisla" sja zakončila 15.7.1947. Strašny suť spominky mohych nevinno vyhnanych Rusnakiv, kolí sja musili za 24-48 hod. pobaliti i nasiľno odyjti iz ridnoj chyžy, zemľi, sela, cerkví. Mnohy sja pri odchoďi molili, cilovali svjaty obrazy, ridnu zemľu, chyžu, narikali,plakali... Poľsko doteper išči nevynahorodílo škody i krivdy što zrobílo Rusnakam-Lemkam a ani sja nemať ku tomu. (Posmoť skarhu Lemkiv do Europskoho Tríbunalu prav človeka, pozn. avtora). Pak poľske vojsko započalo boj z OUN, UPA. Inteligenciju i osoby podozrily iz spoluprac'ov iz UPA areštovalí v pracovňim tabori v Javorňi (COP Jaworzno). Do marca 1949 v tabori bylo 700 žen, dakiľko ďitej i 27 svjaščeníkiv grekokatolickych i pravoslavnych. Areštante musili robiti v baňoch, prí osušaňu tereňiv, v taborovych dielňach. V tabori brakuvalo chľiba, byla plana higiena, areštanťiv agresivno vysluchuvali. V ramkach akciji "Wisla" bylo vyselenych vecej jak 30 tisjač Lemkiv. Zostali lem nevelíky grupy Rusnakiv, medži inšym v Komaňči i Krampňi. Dekretom poľskoj vlady z 27.7. 1949 roku Rusnakiv-Lemkiv pozbavili prava do jich gazdivstva, i zochablenoho majetku po ridnych selach.

 

 

Akcija WISLA mala velikyj

Akcija WISLA mala velikyj vlyv nelem na žyvit Lemkiv na severňij straňi Karpatoch, ale aj na ich brativ, što žylu u susidňich seloch na južňij storoňi hor. A smilo povim, že tot vlyv na nich mat do hnes´. Rusnaci viďili, što sja robilo z ich bratami u Poľsku a aj zato sja za časiv socijalizmu radyj holosili gu slovakim.
Kiď jem bisiduval zo staršyma ľuďmi z prihraničnych sel, čom suj pišut slovac´ku narodnisť, kiď sami neznajut po slovensky aňi bisiduvati, distaval jem se totu samu odpoviď: „Hej, chlopče, ta lem sja holos´te gu rusinim a sja oberne a vas vyvezut na Ukrajinu abo na ňimecky hranicji...ta poťim pobačite stalina...“.

No, ja to toto tyž paru raz

No, ja to toto tyž paru raz čuv, hlavňi u najstaršoj generaciji. Od inšych jem zajs čuv taku hlupotu muscle , že soj nemožut zminiti narodnosť na rusinsku, bo už majut pri narodžiňu zapisanu slovensku.
...jakbaču nesluchali radio, nesmotrili TV, ani nečitali komentari gu narodnosti.

toť, toť, to i u nas veľo

toť, toť, to i u nas veľo ľudi tak hvarit, holovňi seredňa generacija, že sja musit taka narodnisť pisati, jaka napisana u rodnomu lisťi a nemože sja zminity

Vôbec sa nečudujem. Celá

Vôbec sa nečudujem. Celá akcia ako je tu popísaná sa do detailov zhoduje s násilným vysídlovaním 70 000 maďarov zo Slovenska na sudety po vojne v zmysle benešových dekrétov. Tam síce rusínov nespomínajú, ale scénar a metódy boli tie isté. A nečudujem sa starím ľuďom, bo jak u nás hovoria "koho štipne had, aj jašterice sa bojí". A benešove dekréty sú ešte stále platné. Nemcov vysídlili z Čiech, Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny, akurát z Rumunska nie. Na ich miesta presídlovali iných.

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je četver

21. februar 2019


Юліаньскый календарь:

8. фебруáр 2019

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.