Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 1.časť - chram Bozyj

Po dovhy storiča našy rusiňsky predky tvorili molitvu Hospodu Bohu. A to nelem dumkov i slovom, ale i ďilom – rukami. Stavjali derevjany Božy chramy. Derevjany chramy sja v našij rusiňskij bisiďi zovuť cerkvi. Toto nazvaňa je perevzjate od greckoho kikiakos, što značiť „Dom Hospodeň” - Bože obysťa. Každa jedna starodavna cer'kov je obernuta svjatyňov na vychod.

Každa cer'kov mať tri časti: zapadňu - pritvor, seredňu - korabeľ i vychodnu časť – svjatyňu, de odpravlať svjaščenik bohoslužiňa. U pritvori (ľudovo babinci) sja v peršych christijaňskych časach strimovali toty, kotry sja rychtovalí na kreščiňa. Po čitaňu Svjatoho Pís'ma i propoviďi odchodžalí z cerkvi. Korabeľ svoje nazvaňa ďistal od toho, bo v peršych storičach ho stavljali na sposib korabľa - loďi. Peredstavljať nebesny deržavy, kotry oslavujuť Boha. V korabľi sja nachodiť soleja, t.j. schoda (stupinok) pered ikonostasom. Je tu i ambon - predstavljať kamiň, kotryj anhel odvaliv od Christovoho hroba. Z toho miscja sja čitať i Svjate Jevanhelije. V korabľi suť i klirosy (lavky), de siďať spivaci (od slova klir - spivak). Daľše suť tu koruhvy (zastavy) - simboly bojujučoj cerkvi i spominka peremohy nad pohanstvom i bludami. V seredíňi korabľa sja nachodiť i analogij (sťil), de sja klade na čestvovaňa ikona svjata. U dalšij časti – svjatyňi (svjatilišči) je najholovňijšov časťov prestol. Svjatyňa už vyobražať vysšyj svit - raj, nebo. Zvyčajno piv-okruhla, što vyobražať vertep - peščeru, de sja narodiv Christos. Dakotry totu časť považajuť za Chrisťiv hrib. Prestol u svjatyňi je zvyčajno zroblenyj z dereva (pripominať krestne derevo, na kotrim byv pribityj Christos) abo z kamiňa (obraz uhlovoho kamiňa, kotryj spominať Svjate Pís'mo, a kotrym byv nazyvanyj Christos). Štiri uhly prestola značať, že žertva Svjatoj Liturgiji sja prinošať za cilyj svit. Vychodňa cerkov chosnuje na prestoľi tri pristeraňa. Perše vyobražať plaščenicju, ci polotno, do kotroho bylo zavite ťilo Christa, jak ho chovali. Druhe polotno predstavljať slavu Božu, treťe - chustočku, kotru mav Christos na holovi, jak ho položyli do hroba. Važnov časťov, elementom na prestoľi je antimenzion - štvorcjove lenove polotno, na kotrim je vyobraženyj pohrib Christa. U tim polotňi je zašyta častka iz svjatyma moščamí - Relikvijar. Dale v cerkví vídíme ikonostas – je cilym Svjatym Pís'mom, v obrazach – ikonach. Prostor, kotryj sja nachodiť za ikonostasom je posvjatnyj, je svjatyňov, što simbolizuje nebo - Car'stvo nebesne. Proto nichto „neklikanyj” by nemav rušyti tot prostor perechodžaňom hori - dolov podľa svojoj voľi. Je to misce, de perebyvať Boh - Boh Otec, kotroho „nichto ne vidiv”, Boh Syn, kotryj predstavljať Svjatu Jevanheliju i Boh Duch Svjatyj, kotryj simbolizuje sv. olij.
Zbudovati derevjanyj Božyj chram bylo znakom bidňijšych sel, z kotrych pochodili našy predky. Ľude využylí najdostupnijšyj material, kotyj jim davav kraj – derevo, a peretvorili ho na umelecke ďilo. Derevjany cer'kvi suť ďilom narodnych majstriv, kumštom karpatskych ľudej, vyražiňom sposibnosti do roboty i čuťa z dušy čolovika. Vyražajuť často tzv. najivne umenie ľudej. Stavitele, majstry do dereva vkazali, že z derevom možuť dosjahnuti svoji vyražiňa, bez architektoňičnoho planu, neporychtovanoho rozpočtu, lem zo smakom do roboty i gazdivskym rozumom vystavili cilu hromadu derevjanych cerkvej v cilych Karpatoch. Našy cerkvi, jak i jich inventar sja podstatňi odrizňali a odrizňajuť od generičnych konštrukcii švec'kych a norskych kostoľiv.1 Treba poznamenatí, že derevjany chramy stavjalí i susidňi narody jak Ukrajincí, Poľaky, Slovaky i Čechy.

Typy cerkovok
Mnohy cerkovky suť podobny, dajuť sja svojima znakami rozriznjati na jednotlivy typy, choc' dakotry majuť znaky i z druhych architektoničnych typiv. Bylo vece študovanych, kotry architektoňično rozďiľovali cerkvi, no najznamijše je rozďiliňa rusiňskych cerkovok na tri typy: Huculskyj typ cerkvi (holovnym znakom je krestoobraznyj spid cerkvi, nachodiť sja v huculskim kraju na Pidkarpaťu), dale Bojkivskyj typ cerkvi (tu holovnyma znakamí je trojprostornosť iz najvekšov turňov nad korabľom, štvor-uhlasty až visem-uhlasty turňi, prikladom u nas je lem cer'kov v Nižňim Komarniku, ale holovno cerkvi na Pidkarpaťu) i nakonec midži namí najčasťijše isnujučij Lemkivskyj typ cerkvi iz najvekšov turňov nad babincom.

Cerkvi v časi Rakus'ko-Uhorska
Je znamov vecov, že pokľa što vekšyna časti Rakusko-Uhorska dovjedna iz množstvom umeleckych pamjatok i poklaďiv byla zdevastovana v časi udalostej reformaciji i Turecko-tatarskoj hordy, architektura u horach krajiny odolavala ničivym vlivom od seredoviku a renesanciji v alsolutňi najvekšim počťi. Dakotry iz tych našych starych derevjanych cerkvej nam zistali až po dnešňi časy jak živy svidkove našoj viry. Na druhyj raz sobi pripomjaneme v druhij časti staťi i paru cerkovok, kotry už nestojať.

Foto: Od 18. storiča v seľi Medvedže stojala cer'kov sv. Kosmy i Damjana. Byla spalena. Foto z r. 1923. (zdroj: 10. P.R.Magocsi – F.Zapletal: Holzkirchen in den Karpaten. Wooden churches in the Carpathians. Wien 1982)

Vecej informaciji na FB storinci - Disappeared Wooden Churches - https://www.facebook.com/DisappearedWoodenChurches

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je subota

18. november 2017


Юліаньскый календарь:

5. новéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.