Slovenskí Vichodňare alebo vojvodinskí Rusnaci ? – na margo vydaných knižných titulov vydavateľstva Valal

Trome braca a Kvaśna kňižka sú názvy dvoch knižných titulov, ktoré v roku 2010 vydalo Vichodňarske združenie Valal. Cieľom združenia je takýmto spôsobom oboznámiť slovenskú verejnosť s jazykom, ktorí použivajú Rusnaci (takto sami seba oni nazývajú) v srbskej Vojvodine. Prvá kniha Trome braca je výberom zo zozbieraných materiálov etnografa V. Hnaťuka, ktorý v roku 1897 oblasť navštívil. Druhý titul nazvaný Kvaśna kňižka zas predstavuje aktuálnu podobu jazyka. Autor, Ivan Medeši, je mladým spisovateľom z Ruskeho Kerestrura v srbskej Vojvodine. Ide o prvé dve tituly vydané združením a plánované sú aj ďalšie. Osobne som ich vydanie veľmi uvítal a verím, že sa združeniu podarí vydať i ďalšie. V knihách sa však objavuje jeden moment, ktorý mi pokazil celkový dojem z vydaných kníh. Ide o redakčné úpravy a dôvetky. V nich autor preberá na seba pozícia arbitra vo veci identity vojvodinských Rusnakov a upozorňuje na „pobludzenost dijaspori Vichodoslovakoch“, ktorí „ňevijavuju še jak Slovjaci, ale jak Rusnaci, a identifikuju še s Ukrajincami abo Rusinami, abo še i trimja za coš calkom okremne. A našu bešedu nazivaju „ruska“ (!) Ośvic jich, Bože. “ Ide z môjho pohľadu o celkom nešťastné a neobjektívne invektívy, ktoré sa potom ďalej objavujú aj na stránkach združenia - http://ilonas.net/valal .
Podľa stanov, je jedným z cieľov združenia pomôcť diaspóre pridunajských Východoslovákov prekonať kultúrnu izoláciu a národnú dezorientovanosť. Združenie sa snaží predostrieť existenciu jednoduchej historickej pravdy a  na jej základe definuje identitu vojvodinských Rusnakov ako slovenskú. Činí tak bez rešpektu k vývoju, ktorým komunita v svojom novom prostredí za takmer tristoročné obdobie prešla. Ten bol úplne odlišný od vývoja na východnom Slovensku. Autor sa v texte
Ivana Medešiho rovnako nešťastne snaží vytesniť vývoj jazyka vojvodinských Rusnakov a z prezentovaných diel destiluje srbské a ukrajinské prímesy a nahrádza ich vhodnými slovami zo zemplínskeho nárečia.

Vojvodinskí Rusnaci obývajú predovšetkým historické oblasti Bačka s Srem. Akýmsi ich kultúrnym centrom je Ruski Kerestur so 6 000 obyvateľmi, ktorí sa prevažne hlásia k Rusnakom. Ďalším centrom je mestečko Kocur. Do Bačky sa prví Rusnaci dostali už v 30. rokoch 18.storočia. Na začiatku 40. rokov tu takto žilo desať rodín. Od roku 1746 sa začali sťahovať do opustenej dediny Velki Ke­restur. Pretože bola vrchnosť s novými pri­sťahovalcami spokojná, uza­v­rela v januári 1751 s jedným z nich, zmluvu o osídľovaní Ke­­resturu dvoma stovkami rodín. V zmluve boli zároveň uvedené práva kolonistov na osobnú slobodu a gréckokatolícke vyznanie. Dokument sa tak stal akousi zakladajúcou listinou rusnackej komunity v Bačke a zároveň podnietil jej ďalší rast prílivom gréckokatolíckych kolonistov z východného Slo­venska. Ke­restur sa po­maly roz­­rastal a onedlho vznikla potreba založiť novou obec. Tou sa stal Kocur, o ktorého osídlení sto päťdesiatimi rusínskymi rodinami bola spísaná ďalšia zmluva v máji 1763.
Pre pochopenie súčasnej situácie je potrebné brať do úvahy vtedajšie názorové pozície gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej sa vysťahovalci hlásili. Gréckokatolícke duchovenstvo v polovici 18.storočia označovalo stolice Šariš, Zemplín a Spiš za ruské a ako také sa snažilo o pripojenie k užhorodskému Ruskému okruhu. Túto snahu podporovala aj prešovské gréckokatolícke biskupstvo, ktoré v roku 1750 prešlo na úradovanie na miestny „ruský“ dialekt. Taká bola situácia v období, keď z východného Slovenska odišlo najviac obyvateľov gréckokatolíckeho vyznania na územie Vojvodiny. Odchádzali s vedomím príslušnosti k ruskej viere a ďalšie historické zmeny, ktoré sa diali v ich rodnom kraji sa ich už priamo nedotýkali a ani teda neovplyvňovali pri formovaní povedomia vlastnej národnej identity.
Na Slovensku došlo v ďalších rokoch a desaťročiach k národnému obrodeniu Slovákov, ku ktorému sa prihlásili aj obyvatelia východného Slovenska. Snahy Viktora Dvortsaka, ktorý v roku 1918 (s výraznou maďarskou podporou) presadzoval názor, že východní Slováci sú zvláštnym tzv. slovjackym národom a so stredoslovenským a západoslovenským obyvateľstvom netvoria jeden celok, sa nestretli s úspechom. Počas nasledujúcich desaťročí sa stmelili Vichodňare s ostatným obyvateľstvom na Slovensku a spisovnú slovenčinu položenú na základoch stredoslovenského nárečia prijali za svoj jazyk. Postupom rokov bol východoslovenský dialekt stále viac vytláčaný aj z neformálnej komunikácie a nahrádzaný spisovnom slovenčinou.
Pre vysťahovaných obyvateľov na územie Vojvodiny však bola situácia odlišná. Národne obrodenie Slovákov na Slovensku na nich nemalo žiadny vplyv a na novom území sa odmietali národne stotožniť s prisťahovalcami z iných regiónov Slovenska (napr. slovenskými evanjelikmi zo stredného Slovenska, ktorí sa prisťahovali do okolitých dedín). Podobne ako u Rusínov na Slovensku tam aj dnes panuje živá diskusia ohľadne príbuznosti s Ukrajincami a ukrajinčinou, ale jazykové hranice reči vojvodinských Rusnakov voči spisovnej slovenčine a Slovákom boli pomerne vždy jasne vymedzené. Na rozdiel od obyvateľov východného Slovenska u nich prevážila potreba a rozhodnutie sa odlíšiť a vyjadrovať sa vlastnou rečou, nielen v ústnej ale aj v písomnej forme. Od roku 1923 je oficiálne kodifikovaná tzv. panónska rusínčina, ktorej základ tvorí zemplínsky a šarišský dialekt. Tým sa líši od tzv. karpatskej rusínčiny, ktorá je kodifikovaná na Slovensku.
Všeobecne sa dá povedať, že panónska rusínčina je príkladom výnimočne úspešného mikrojazyka. Významnou mierou k tomu prispelo multikultúrne a multijazykové prostredie Vojvodiny, kde existuje až 6 úradných jazykov. Rusínčina sa používa ako literárny jazyk, vyučuje sa na školách. Paradoxom je, že panónska rusínčina sa svojim vývojom posunula od dialektu slovenského na východ a viac sa približuje ukrajinčine. Na druhej strane karpatská rusinčína (kodifikovaná na Slovensku), pôvodne vzdialená viac od spisovnej slovenčiny ako panónska rusínčina, stále viac stráca svoje špecifiká a približuje sa spisovnej slovenčine.
Zachovanie svojrázu rusínčiny bude v budúcnosti zložité, rovnako vo Vojvodine ako aj na Slovensku a ďalších štátoch, kde sa používa. Dnes je veľmi ťažké motivovať niekoho k jej štúdiu. Už teraz existuje veľká skupina Rusínov, ktorí sa síce chvalabohu k Rusínom formálne hlásia ale rusínsky ani nerozprávajú, a nie aby rusínsky ešte dokázali písať alebo čítať. Riešenie národnej identity a tiež diskusiu o jazykovej čistote by som však ponechal na samotných obyvateľov, ktorí v prostredí komunity skutočne žijú. Ďalšie názorové treštenie vyvolané aj vplyvom umelých agitácií vedených z pozícii mimo komunity môže len urýchliť asimilácii s majoritnou spoločnosťou.

Pozri súvisiace články: 
Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je sereda

27. jul 2016


Юліаньскый календарь:

14.юл 2016

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.