Slovenskí Vichodňare alebo vojvodinskí Rusnaci ? – na margo vydaných knižných titulov vydavateľstva Valal

Trome braca a Kvaśna kňižka sú názvy dvoch knižných titulov, ktoré v roku 2010 vydalo Vichodňarske združenie Valal. Cieľom združenia je takýmto spôsobom oboznámiť slovenskú verejnosť s jazykom, ktorí použivajú Rusnaci (takto sami seba oni nazývajú) v srbskej Vojvodine. Prvá kniha Trome braca je výberom zo zozbieraných materiálov etnografa V. Hnaťuka, ktorý v roku 1897 oblasť navštívil. Druhý titul nazvaný Kvaśna kňižka zas predstavuje aktuálnu podobu jazyka. Autor, Ivan Medeši, je mladým spisovateľom z Ruskeho Kerestrura v srbskej Vojvodine. Ide o prvé dve tituly vydané združením a plánované sú aj ďalšie. Osobne som ich vydanie veľmi uvítal a verím, že sa združeniu podarí vydať i ďalšie. V knihách sa však objavuje jeden moment, ktorý mi pokazil celkový dojem z vydaných kníh. Ide o redakčné úpravy a dôvetky. V nich autor preberá na seba pozícia arbitra vo veci identity vojvodinských Rusnakov a upozorňuje na „pobludzenost dijaspori Vichodoslovakoch“, ktorí „ňevijavuju še jak Slovjaci, ale jak Rusnaci, a identifikuju še s Ukrajincami abo Rusinami, abo še i trimja za coš calkom okremne. A našu bešedu nazivaju „ruska“ (!) Ośvic jich, Bože. “ Ide z môjho pohľadu o celkom nešťastné a neobjektívne invektívy, ktoré sa potom ďalej objavujú aj na stránkach združenia - http://ilonas.net/valal .
Podľa stanov, je jedným z cieľov združenia pomôcť diaspóre pridunajských Východoslovákov prekonať kultúrnu izoláciu a národnú dezorientovanosť. Združenie sa snaží predostrieť existenciu jednoduchej historickej pravdy a  na jej základe definuje identitu vojvodinských Rusnakov ako slovenskú. Činí tak bez rešpektu k vývoju, ktorým komunita v svojom novom prostredí za takmer tristoročné obdobie prešla. Ten bol úplne odlišný od vývoja na východnom Slovensku. Autor sa v texte
Ivana Medešiho rovnako nešťastne snaží vytesniť vývoj jazyka vojvodinských Rusnakov a z prezentovaných diel destiluje srbské a ukrajinské prímesy a nahrádza ich vhodnými slovami zo zemplínskeho nárečia.

Vojvodinskí Rusnaci obývajú predovšetkým historické oblasti Bačka s Srem. Akýmsi ich kultúrnym centrom je Ruski Kerestur so 6 000 obyvateľmi, ktorí sa prevažne hlásia k Rusnakom. Ďalším centrom je mestečko Kocur. Do Bačky sa prví Rusnaci dostali už v 30. rokoch 18.storočia. Na začiatku 40. rokov tu takto žilo desať rodín. Od roku 1746 sa začali sťahovať do opustenej dediny Velki Ke­restur. Pretože bola vrchnosť s novými pri­sťahovalcami spokojná, uza­v­rela v januári 1751 s jedným z nich, zmluvu o osídľovaní Ke­­resturu dvoma stovkami rodín. V zmluve boli zároveň uvedené práva kolonistov na osobnú slobodu a gréckokatolícke vyznanie. Dokument sa tak stal akousi zakladajúcou listinou rusnackej komunity v Bačke a zároveň podnietil jej ďalší rast prílivom gréckokatolíckych kolonistov z východného Slo­venska. Ke­restur sa po­maly roz­­rastal a onedlho vznikla potreba založiť novou obec. Tou sa stal Kocur, o ktorého osídlení sto päťdesiatimi rusínskymi rodinami bola spísaná ďalšia zmluva v máji 1763.
Pre pochopenie súčasnej situácie je potrebné brať do úvahy vtedajšie názorové pozície gréckokatolíckej cirkvi, ku ktorej sa vysťahovalci hlásili. Gréckokatolícke duchovenstvo v polovici 18.storočia označovalo stolice Šariš, Zemplín a Spiš za ruské a ako také sa snažilo o pripojenie k užhorodskému Ruskému okruhu. Túto snahu podporovala aj prešovské gréckokatolícke biskupstvo, ktoré v roku 1750 prešlo na úradovanie na miestny „ruský“ dialekt. Taká bola situácia v období, keď z východného Slovenska odišlo najviac obyvateľov gréckokatolíckeho vyznania na územie Vojvodiny. Odchádzali s vedomím príslušnosti k ruskej viere a ďalšie historické zmeny, ktoré sa diali v ich rodnom kraji sa ich už priamo nedotýkali a ani teda neovplyvňovali pri formovaní povedomia vlastnej národnej identity.
Na Slovensku došlo v ďalších rokoch a desaťročiach k národnému obrodeniu Slovákov, ku ktorému sa prihlásili aj obyvatelia východného Slovenska. Snahy Viktora Dvortsaka, ktorý v roku 1918 (s výraznou maďarskou podporou) presadzoval názor, že východní Slováci sú zvláštnym tzv. slovjackym národom a so stredoslovenským a západoslovenským obyvateľstvom netvoria jeden celok, sa nestretli s úspechom. Počas nasledujúcich desaťročí sa stmelili Vichodňare s ostatným obyvateľstvom na Slovensku a spisovnú slovenčinu položenú na základoch stredoslovenského nárečia prijali za svoj jazyk. Postupom rokov bol východoslovenský dialekt stále viac vytláčaný aj z neformálnej komunikácie a nahrádzaný spisovnom slovenčinou.
Pre vysťahovaných obyvateľov na územie Vojvodiny však bola situácia odlišná. Národne obrodenie Slovákov na Slovensku na nich nemalo žiadny vplyv a na novom území sa odmietali národne stotožniť s prisťahovalcami z iných regiónov Slovenska (napr. slovenskými evanjelikmi zo stredného Slovenska, ktorí sa prisťahovali do okolitých dedín). Podobne ako u Rusínov na Slovensku tam aj dnes panuje živá diskusia ohľadne príbuznosti s Ukrajincami a ukrajinčinou, ale jazykové hranice reči vojvodinských Rusnakov voči spisovnej slovenčine a Slovákom boli pomerne vždy jasne vymedzené. Na rozdiel od obyvateľov východného Slovenska u nich prevážila potreba a rozhodnutie sa odlíšiť a vyjadrovať sa vlastnou rečou, nielen v ústnej ale aj v písomnej forme. Od roku 1923 je oficiálne kodifikovaná tzv. panónska rusínčina, ktorej základ tvorí zemplínsky a šarišský dialekt. Tým sa líši od tzv. karpatskej rusínčiny, ktorá je kodifikovaná na Slovensku.
Všeobecne sa dá povedať, že panónska rusínčina je príkladom výnimočne úspešného mikrojazyka. Významnou mierou k tomu prispelo multikultúrne a multijazykové prostredie Vojvodiny, kde existuje až 6 úradných jazykov. Rusínčina sa používa ako literárny jazyk, vyučuje sa na školách. Paradoxom je, že panónska rusínčina sa svojim vývojom posunula od dialektu slovenského na východ a viac sa približuje ukrajinčine. Na druhej strane karpatská rusinčína (kodifikovaná na Slovensku), pôvodne vzdialená viac od spisovnej slovenčiny ako panónska rusínčina, stále viac stráca svoje špecifiká a približuje sa spisovnej slovenčine.
Zachovanie svojrázu rusínčiny bude v budúcnosti zložité, rovnako vo Vojvodine ako aj na Slovensku a ďalších štátoch, kde sa používa. Dnes je veľmi ťažké motivovať niekoho k jej štúdiu. Už teraz existuje veľká skupina Rusínov, ktorí sa síce chvalabohu k Rusínom formálne hlásia ale rusínsky ani nerozprávajú, a nie aby rusínsky ešte dokázali písať alebo čítať. Riešenie národnej identity a tiež diskusiu o jazykovej čistote by som však ponechal na samotných obyvateľov, ktorí v prostredí komunity skutočne žijú. Ďalšie názorové treštenie vyvolané aj vplyvom umelých agitácií vedených z pozícii mimo komunity môže len urýchliť asimilácii s majoritnou spoločnosťou.

Pozri súvisiace články: 
Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je ponediľok

23. apriľ 2018


Юліаньскый календарь:

10.áпріль 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.