Múzeum lemkovskej kultúry v Zyndranovej a jeho pohnutá história - symbol nezlomnosti Lemkov v Poľsku

Zyndranowa je malá dedinka ležiaca priamo pod Duklianskym priesmykom na jeho poľskej strane. Priamo z hraničného prechodu vedie do Zyndranowej značený turistický chodník. Ak sa do Zyndranowej vyberiete autom musíte urobiť menšiu obchádzku. Pod Duklianskym priesmykom odbočíte v obci Tylawa doprava na kvalitnú cestu a po asi 6 kilometroch jazdy prídete do Zyndranowej. To čo do Zyndranowej pritiahne turistu je maličké, ale originálne múzeum. Význam a hodnotu múzea však plne oceníte, ak budete poznať jeho zložitú históriu, ktorá je tesne zviazaná s neľahkými osudmi obyvateľov obce.
Zyndranowa je pôvodná lemkovská obec, miestny obyvatelia v nej sami seba často označujú za Rusnakov. Leží v údoli pozdĺž potoka, ktorý sa v minulosti nazýval Solotvina, v súčasnosti Panna. Podľa miestnych osada existovala už v 15. storočí a o pôvode jej názvu existujú dve legendy. Prvá hovorí, že v dedine bola otvorená baňa na ťažbu železnej rudy Zendra (v nemčine cendra) a keďže to bola nová baňa, tak k tomu pribudlo slovo „nowa" a v konečnom znení vznikol názov Zyndranowa. Druhá legenda spomína ako zakladateľa obce Zyndramu z Maškoviec. Väčšina miestnych obyvateľov je presvedčená o prvej legende.
Dedinu v minulosti neobišla žiadna zo svetových vojen, teda ani prvá, ani druhá svetová vojna. V jeseni roku 1914 v priestore Duklianskeho priesmyku, teda aj v chotári obce Zyndranowa, odohrali sa ťažké boje medzi ruskými vojskami a rakúsko-uhorskou armádou. Počas šturmu zahynulo tu mnoho vojakov na obidvoch stranách.
Do začiatku 2. svetovej vojny žilo v dedine 178 rodín s počtom asi 1000 obyvateľov. Medzi nimi žili 3 židovské rodiny a 4 rodiny Cigánov-Rómov. V minulosti bola na konci dediny pri ceste do susedného Barwinka krčma, ktorá patrila židovskej rodine Lejzera. Ruské cárske vojská z dôvodu antipatií k židovskej národnosti túto krčmu zatvorili. V medzivojnovom období sa židovské rodiny zaoberali roľníctvom podobne ako miestne obyvateľstvo. Len jeden Žid Arko sa zoberal obchodom s koňmi a obchodoval s prihraničnými rusínskymi dedinami na slovenskej strane. V čase nemeckej okupácie všetky tri židovské rodiny zobrali do getta v Rymanowe. V septembri 1942 ich z getta previezli do lesa „Bludna" medzi Tylawou a Barwinkom, kde ich všetkých zastrelili. Pred zastrelením všetkým dali príkaz vyzliecť sa donaha a deti zaživa hádzali do vykopanej jamy. Medzi obeťami boli ženy, starci a deti v počte 550 osôb.
V priebehu duklianskych bojov v roku 1944 bolo v dedine spálených 30 domov. Po skončení vojny v roku 1945 bola časť občanov z dediny vysídlená do ZSSR a ich domy boli rozobraté a predané poľským občanom. Zvyšok domov, ktoré zostali, boli potom v roku 1947 v rámci akcie „Visla" zlikvidované. Lepšie domy pokryté plechom zobrali poľskí priekupníci z Dukly a Krosna. Poškodené domy pokryté slamou predala gmina z Tylawy za malú sumu každému, kto o ne prejavil záujem. Dokonca i na pálenie. Pár domov zobralo aj pohraničné vojsko do Barwinka na kúrenie do pece. A tak rusínska dedina Zyndranowa zostala vyľudnená.
Pohnuté sú aj osudy Muzea lemkovskej kultúry a jeho zakladateľa Fedora Gocza. Fedor Gocz bol v rámci Akcie Visla vyhnutý zo Zyndranowej v roku 1947 a v roku 1956 sa vrátil späť do Zyndranowej. V tom čase umožnili poľské úrady vrátiť sa späť asi 10 rodinám, ktoré odkupovali svoje niekdajšie domy od tu prisťahovaných obyvateľov. Nie všetky rodiny však mali také štastie. 5 rodín bolo vrátených zo železničnej stanice v Krosne a ďalšie dve boli opätovne vysídlené už po navráte do Zyndranowej na základe udania osadníkov, že do dediny sa vrátili banderovci a oni majú strach o svoj život. Pre tieto rodiny to bola "opakovaná" akcia Visla.
Fedor Gocz po návrate medzi rodákov začal v dedine s kultúrnou činnosťou, založil hudobnú kapelu, dedinské divadlo a zábavné krúžky, čím znovu oživil lemkovský (rusínsky) folklór a tradície. V roku 1968 v priestoroch domu po dedovi T. Kukelovi založil Múzeum lemkovskej kultúry. Mini - muzeum bola slávnostne otvorené v 18.8.1968. Muzeum prezentoval tradičné lemkovské bývanie s potrebami dennej potreby a pôvodným nábytkom. V roku 1969 pribudli exponáty dokumentújúce udalosti 2. svetovej vojny v Duklianskom priesmyku.
V roku 1976 sa odohrala smutná epizóda v histórií múzea. Na základe nápadu účastníkov bojov na Dukle sa v Zyndranovej rozhodli vybudovať pamätník jeho obetiam. Pomník bol postavený po vzore sovietskych pamätníkov. Pod pomníkom boli uložené pozostatky štyroch bojovníkov Červenej armády, ktorí v týchto bojoch položili svoje životy. Pomník mal rozmery 1,5 x 2 m a bol osadený tabuľou: Večná pamiatka padlým hrdinom - Lemkowie. Text bol v troch jazykoch a tabuľa bola vyrobené prostredníctvom Vojenského múzea vo Svidníku. 6.10.1976 mal byť pamätník odhalený. Na odhalenie boli pozvaný viacerý hostia. Termínovo sa odhalenie krylo s návštevou novinárov z košickej redakcie Československej televízie. Príchod novinárov a nimi natočený materiál rozpútal nevôľu štátnych orgánov. Do Zyndranovej prišla delegácia Okresného múzea z Krosna, aby skontrolovala fungovanie zariadenia. Bolo konštatované, že pomník nie je zakomponovaný do obrazu krajiny a F. Gocz bol vyzvaný, aby ho odstránil. Podľa úradov bol pomník postavený nelegálne. Poľská milícia pomník označila páskou a tabuľou - Pozor bomba. Padlo rozhodnutie, že je potrebné sa nepohodlného pomníka zbaviť. Okolo pomníka bola rozmiestnená výbušnina a 1.12.1976 bol pomník odstrelený. Kosti štyroch vojakov leteli spolu s pamätníkom vzduchom. Tlak spôsobený výbuchom porozbíjal okná na dome rodiny F. Gocza a narušil steny okolitých budov. Sám F. Gocz spomína, že do posledného momentu neveril, že sa poľské úrady odhodlajú k takémuto činu.
Nasledujúce roky boli v znamení oprav múzea, ktoré bolo výbuchom tiež poškodené.
Všetci očakávali, že po roku 1989 sa múzeum dočká väčšieho záujmu zo strany štátnych kultúrnych inštitúcii. Nestalo sa tak a múzeum funguje hlavne dodnes vďaka činnosti združenia, ktoré sa snaží získavať peniaze na udržanie múzea v Zyndranowej.
Múzeum sa skladá z dvoch častí: národopisnej a vojenskej. Nachádzajú sa tu veľmi cenné historické exponáty. V dedine každoročne organizoval folklórne slávnosti pod názvom „Od Rusaľ do Jána", kde bola prezentovaná lemkovská (rusínska) kultúra. Uvedené múzeum z jeho iniciatívy vydávalo štvrťročne časopis „Zahoroda", kde boli publikované články o kultúre, histórii a pamiatkach Lemkov v Poľsku.
V súčasnom období žije v dedine 30 zmiešaných rodín, prebieha proces asimilácie, takže element lemkovský a rusínsky sa pomerne rýchlo vytráca.
Viac fotomomentiek z návštevy Zyndranovej nájdete vo fotogalérií.

(podľa - dr. J. Rodák - HISTÓRIA DEDINY ZAVIATA ČASOM a ďalších internetových zdrojov)

 

Наговорена книжка Куме Гнате,

Наговорена книжка Куме Гнате, чітать Фецё Ґoч із Зындрановой

http://www.lemko.org/eBooks/KumHnat.mp3

Zdieľať na Facebooku

Dneska je ponediľok

11. december 2017


Юліаньскый календарь:

28. новéмбер 2017

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa.

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach.