Warning: Table './petrios/accesslog' is marked as crashed and last (automatic?) repair failed query: SELECT uid, timestamp FROM accesslog WHERE (path = 'node/1221' OR uid > 0) AND sid = '7d47a7a38a2f452a882589b99ef8e174' ORDER BY timestamp DESC LIMIT 0, 1 in /mnt/data/accounts/p/petrios/data/www/holosy/includes/database.mysqli.inc on line 128
Podkarpatsko 2008 - Z Rachova k polonine Svidovec | Holosy

Podkarpatsko 2008 - Z Rachova k polonine Svidovec

Ďalší deň na Podkarpatsku mal jasný plán - konečne zostúpiť  až priamo do dediny Luhy a presunúť sa do Rachova odkiaľ  sme plánovali pokračovať smer polonina Svidovec.
Ráno som si všimol, že na „našu“ lúku sa približuje pravdepodobne majiteľ s koňom a vozom. A bola to aj pravda. Prehodili sme pár slov, náš pobyt mu nevadil ak sme mu teda v noci nepálili naskladané seno, ktoré používa v zime na dokrmovanie. Priviazal koňa, využil rosy na kosenie časti ešte nekosenej lúky a viac sa o nás nestaral.
V pokľudnom tempe sme sa teda rozhodli počkať pokiaľ nám nevyschnú stany. Behom polhodiny sme dostali ďalšiu návštevu. Z gaziku vyskákali dvaja mladí omaskačovaní chlapci, pohraničiari. Vypýtali si pasy a neskôr cigarety. Keď však zistili, že nemáme nechali nás na pokoji. Vydýchli sme si, pretože rumunská hranica nie je od Luh až tak ďaleko a čítal som už viac príbehov o problémoch, ktoré dokážu ukrajinský pohraničiari kvôli tomu vykonštruovať. Nepríjemnú skúsenosť podobného razenia nám neskôr vyrozprávala skupina českých turistov, ktorí museli pohraničiarom zaplatiť úplatu vo výške niekoľko sto hrivien lebo inak im hrozila deportácia do Mukačeva z dôvodu pohybu v pohraničnej oblasti bez splnenia všetkých vyžadovaných formalít.
V Luhách, kam nám zostávali nejaké slabé tri kilometre, sme nafotili ukrajinský dedinskú realitu a nakúpili v miestnom obchode. Keďže autobus v nedohľadne využili sme ponuku odvozu miestnych kšeftárov, ktorí zásobujú vodkou obchody a domácnosti v okolí Rachova. Ten zbehlejší z nich spomínal na to ako pracoval v Čechách, verne vykresľoval nočný život okolo Václaváku a svoju aktívnu účasť na ňom. Ďalej nám predstavil svoj plán vziať manželku do Prahy na výlet. Samozrejme na iné miesta – Staré mesto, Pražský hrad...
Boli sme radi, keď nás mládenci konečne vyložili pri autobusovej stanici v Rachove. Nakúpili sme potraviny v dobre zásobenom obchode a pozdravili sa s taxikárom ktorý nás viezol na začiatku našej cesty z Rachova do Tatariva. Plán na zvyšok dňa bol nástup na poloninu Svidovec od severnej strany Rachova a ideálne nocľah na turbaze Perelisok.
Vybrali sme sa v horúcom letnom počasí určeným smerom. cez centrum na severný okraj Rachova. Cesta s náročným prevýšením sa kľukatí v množstve zákrut k posledným zabudnutým domčekom vysoko nad centrom Rachova. Obyvatelia týchto okrajových časti Rachova si automaticky získali môj obdiv – absolvovať túto cestu pravidelne, v každom ročnom období musí stáť veľa síl, ale na druhej strane určite zabezpečí skvelú fyzickú kondíciu. Rachov je najvyššie položeným mestom Ukrajiny, zasahuje až do výšky 820 m a rozdiel v nadmorskej výške medzi jednotlivými jeho časťami je až 500 metrov.
To že na Perelisok tento večer nevystúpime začalo byť stále reálnejšie. Zákruty sme nakoniec úplne ignorovali a stúpali na radu miestneho pastiera rovno do svahu ( „ Jak sja budete krutiti na Perelisok ani za tri dni nedyjdete“). Na druhej strane každá zákruta smerom odkryla stále nový a krajší pohľad na Rachovské hory, Svidovec ale aj rumunské Karpaty.
Náš pochod sme pre tento deň ukončili neďaleko vysielača Terentinu v nadmorskej výške 1388 metrov.
Niekoľko fotomomentiek z piateho dňa nášho pobytu na Podkarpatsku nájdete vo fotogalérií.

No šumňi, šumňi, krasnyj

No šumňi, šumňi, krasnyj članok a už´m suj zohnal i mapu Zakarpaťa a kolo čitaňa suj i vyhledavam kadyľ ste to chodili.
Konkretňi tot članok vo mi vyvolal spominky na selo Osij u rajoňi Iršava (seredňe Zakarpaťa). I u tym seľi je take velike vyškove rozďiľa. Byl jem tam na kermeš – na svjato Archistratizi Michaila (21.11.). Byli zme na samym ver´chu sela, choc´ motorom zme sja distali lem do polijky, bo dalej byla pro nas draha neprejazdna. Tyž sja tam draha kľukatila a spočatku´m neznal pochopiti, čom stary baby, chlopi i maly ďiti kiď išli z cerkvi ta sja hori berehami po šutri ťahali na prikľači by suj skuršali drahu. Ši by´m choťil viďiti jak schodili dolov do cerkvi Smile Na samym ver´chu sela, u osaďi Mahanka, četvertu od kincja mat stareňku chatu narodnyj spivak Ivan Popovič (1949) a šo ňa tam prekvapilo, že motorom sja tam nedalo distati, no plyn byl zavedženyj až do poslidňoj chyžy. Dolov u centri sela bylo calkom fajňi perejti, sucho a hori na kincju sela bylo po koľina sňihu. Što ňa merzit, že´m nevzjal aparat a nepofotil to tam, no snaď dakoli na druhyj raz.
Ťišu sja na dalšyj članok aj krasny fotky!

Zdieľať na Facebooku

Dneska je nediľa

21. jul 2019


Юліаньскый календарь:

8.юл 2019

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.