Warning: Table './petrios/accesslog' is marked as crashed and last (automatic?) repair failed query: SELECT uid, timestamp FROM accesslog WHERE (path = 'node/5657' OR uid > 0) AND sid = '2cc89212365967f8526e4927e92e490b' ORDER BY timestamp DESC LIMIT 0, 1 in /mnt/data/accounts/p/petrios/data/www/holosy/includes/database.mysqli.inc on line 128
ODSTÚPENIE PODKARPATSKEJ RUSI SOVIETSKEMU ZVÄZU V ROKU 1945 AKO TRAGÉDIA NÁRODNOSTNEJ MENŠINY PODKARPATSKÝCH RUSÍNOV (2) – výstup Valerija Paďaka, PhD v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR (Praha, 5 novembra 2015) | Holosy

ODSTÚPENIE PODKARPATSKEJ RUSI SOVIETSKEMU ZVÄZU V ROKU 1945 AKO TRAGÉDIA NÁRODNOSTNEJ MENŠINY PODKARPATSKÝCH RUSÍNOV (2) – výstup Valerija Paďaka, PhD v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR (Praha, 5 novembra 2015)

Spôsob anexie Podkarpatskej Rusi v roku 1944

          Historici na základe nových dôkazov odkrývajú mechanizmy anexie Podkarpatskej Rusi, t.j. akým spôsobom prebiehala hybridná vojna:

— cez Moskvou kontrolované komunistické štruktúry;

— cez Moskvou naverbovaných kádrov (Ivan Turianica, krycie meno Turef);

— v podmienkach vojnových udalostí;

— v podmienkach izolácie straníckej elity Podkarpatskej Rusi a jej fyzického zničenia;

— v tom istom čase, keď orgány NKVD vykonali totálnu deportáciu mužov, obyvateľov Podkarpatskej Rusi, vo veku od osemnásť do päťdesiat rokov maďarskej a nemeckej národnosti do lágrov GULAGu (deportácia bola nazývaná 'Malý robot', začala sa 18. novembra 1944);

— v podmienkach, kedy vedúce orgány Československa (minister F. Nemec) boli izolované sovietskym okupačným režimom od procesov obnovenia povojnovej Československej civilnej administrácie;

— vykonaním politickej frašky, ktorá mala ospravedlniť sovietsku anexiu – tzv. akt 'opätovného zjednotenia' 'ukrajinských' zemí, t. j. územia Podkarpatskej Rusi s 'ukrajinskými' územiami Sovietskeho Zväzu, čiže s územím sovietskej Ukrajiny. Ideu 'opätovného zjednotenia' mal zadeklarovať 'Prvý zjazd národných komitétov Zakarpatskej Ukrajiny'. Tento zjazd 26. novembra 1944 vydal 'manifest' za 'opätovné zjednotenie' subjektov, ktoré nikdy vo svojej histórii neboli súčasťou jedného štátu;

— bez akéhokoľvek plebiscitu autochtónneho obyvateľstva Podkarpatskej Rusi.

Motivácie Beneša a riešenie dočasnej vlády

          Pritom sa vláda Československa nijak neprotivila anexii Sovietskeho Zväzu. Prezident Eduard Beneš sa už koncom roka 1944 pridržiaval myšlienky, že Podkarpatská Rus je pre Československo strateným územím. Takže už 21. - 24. marca 1945 Beneš v Moskve písomne potvrdil svoju ochotu odovzdať Podkarpatskú Rus Sovietskemu Zväzu.

          Vychádzal pritom z niekoľkých motivácií:

— Sovietsky Zväz už anektoval územie Podkarpatskej Rusi;

— verejné protesty československej vlády proti anexii Podkarpatskej Rusi by mohli uškodiť budúcemu statusu povojnového Československa a vyvolať konflikty so strategickým spojencom antihitlerovskej koalície;

— Sovietsky Zväz prezentoval anexiu Podkarpatskej Rusi ako fakt politickej vôle miestneho obyvateľstva, ktorú Moskva nemôže ignorovať; J. Stalin poslal E. Benešovi list (21. januára 1945), v ktorom vyjadril záujem Sovietskeho Zväzu podporiť 'národnú vôľu' 'Zakarpatskej Ukrajiny';

— Moskva mala v zálohe komunistu K. Gottwalda, ktorého mohla (pri nelojálnosti E. Beneša) ponúknuť ako československého lídra;

— nejasnou bola situácia s medzištátnymi hranicami povojnového Československa (Problém Tešínskej oblasti bol len jedným z mnohých. Závažným bol tiež problém vyhnania nemeckého obyvateľstva. Beneš sa v tejto otázke spoliehal na podporu Stalina);

— samotná idea obnovenia povojnového Československa sa zdala byť ilúziou kvôli očakávaniu možnosti obnovenia 'slovenského separatizmu', spojeného s postavením Demokratickej strany na Slovensku (mierni demokrati nekomunistickej orientácie), podporenej katolíckou cirkvou. Ako sa dalo čakať, Demokratická strana vyhrala voľby do Národných zborov ČSR 26. mája 1946 a mala formovať slovenskú vládu. (Aj v tejto otázke sa Beneš spoliehal na Stalina, lebo Sovietsky Zväz podľa Dohody z 12. decembra 1943 uznával obnovenie Československa v rámci domníchovských dohôd).

          Prezident E. Beneš svojimi vyhláseniami a činnosťami, namierenými na to, aby Československo odstúpilo územie Podkarpatskej Rusi Sovietskemu Zväzu, prevýšil konštitučné právomoci. Riešenie tejto otázky bolo v prerogatíve výlučne parlamentu ČSR. Ale parlament nevyužil ani jednu možnosť zabrániť sovietskej anexii Podkarpatskej Rusi  –  na Podkarpatskej Rusi by sa po vojne musel konať plebiscit. Naopak, bol zrealizovaný Stalinov model a môžeme ho označiť ako 'o nás bez nás'.

          29. júna 1945 v Moskve bola podpísaná dohoda medzi Československom a Sovietskym Zväzom o odstúpení Podkarpatskej Rusi – Zakarpatskej Ukrajiny. Zmluvu podpísal zo strany ZSSR ľudový komisár zahraničných vecí V. Molotov, zo strany Československa predseda vlády Z. Fierlinger a štátny tajomník ministerstva zahraničia V. Klementis. Územie odstúpeného kraja predstavovalo 12,8 tisíc kilometrov štvorcových.

          Dňa 22. novembra 1945 dočasné Národné zhromaždenie Československa ratifikovalo zmluvu o odovzdaní Podkarpatskej Rusi Sovietskemu Zväzu. Dňa 27. novembra 1945 zmluvu ratifikovalo Prezídium Najvyššieho sovietu ZSSR.

Ešte do toho, v auguste 1945 prezident Beneš podpísal dekrét č. 60/1945, ktorý zbavil obyvateľov Podkarpatskej Rusi (t. j. obyvateľov východnej časti historickej podkarpatskej Rusi) československého štátneho občianstva. Išlo o viac ako 700 tisíc osôb rusínskej, maďarskej, slovenskej, rumunskej, židovskej a iných národností!

Podkarpatská Rus prestala byť subjektom československej federácie vďaka princípu 'o nás bez nás'! Fakticky, zrod Československa sa uskutočnil v podmienkach likvidácie práv jeho národnostných menšín, čo bolo dôsledkom antidemokratických spoločenských procesov v štáte, ktorý sa pretransformoval z mnohonárodnostného (20-30 roky XX. storočia) na štát dvoch štátotvorných národov – Čechov a Slovákov.

K deportácii nemeckého a maďarského obyvateľstva sa tiež pridala nedemokratická politika týkajúca sa podkarpatských Rusínov, ktorých s mlčanlivým súhlasom československej vlády dal Stalin zapísať ako 'Ukrajincov'. Fakticky, Národné zhromaždenie Československa, ratifikujúc zmluvu o odovzdaní Podkarpatskej Rusi Sovietskemu Zväzu, taktiež sa de-jure priznalo, že v Československu existuje/existovala viac ako polmiliónová menšina Ukrajincov, ale nie Rusínov – osobitného slovanského etnika.

Spomeňme si: Rusíni v II. svetovej vojne vytvorili jadro Československého korpusu Ludvíka Svobodu a za cenou svojich životov dopomohli oslobodeniu svojej domoviny – Československa od hitlerovských vojsk. V československých armádach v Sovietskom Zväze, Anglicku, Francúzsku a na Blízkom Východe bojovalo 333 československých dôstojníkov rusínskeho pôvodu, medzi nimi osem generálov. V tejto vojne podkarpatskí Rusíni potvrdili svoje historické označenie 'gens fidelissima”, čo znamená najoddanejší vojaci.

Odstúpenie Podkarpatskej Rusi Sovietskemu Zväzu

Ratifikácia Zmluvy o odovzdaní Podkarpatskej Rusi – Zakarpatskej Ukrajiny Sovietskemu Zväzu prakticky znamenala, že Podkarpatská Rus (ktorej status bol od januára 1946 znížený na administratívnu jednotku - Zakarpatskú oblasť Ukrajiny) si má osvojiť: sovietsky politický model, systém jednej politickej strany, neefektívny systém hospodárenia (kolektivizáciu) atď.

Začala sa asimilácia pôvodného (autochtónneho) rusínskeho obyvateľstva. Ideologická mašinéria neprestávala tvrdiť, že etnonymum 'Rusín' je zastaranou formou etnonymu 'Ukrajinec'. V osobných dokladoch bola Rusínom - obyvateľom bývalej Podkarpatskej Rusi v kolónke 'národnosť' automaticky zapísaná národnosť 'Ukrajinec'.

Zákaz rusínskej národnosti sprevádzal zákaz rusínskeho jazyka, problémy vyplývajúce zo šírenia nepravdivých informácií o histórii, kultúre a literatúre regiónu cez vzdelávacie štruktúry, a hlavne – zatvorenie rusínskych škôl.

V jeseni 1945 Ukrajinský štát likvidoval všetky rusínske školy a namiesto nich otvoril 636 škôl s ukrajinským vyučovacím jazykom pre takmer 100 tisíc žiakov rusínskej národnosti bez práva (hoci len fakultatívne!) učiť sa rodný jazyk. Zároveň v rokoch 1946 - 1947 z východných oblastí Ukrajiny a Ruska do škôl Zakarpatskej oblasti poslala sovietska vláda 1200 učiteľov, ktorí mali vymeniť ideologicky 'slabých' miestnych učiteľov.

Počas oficiálneho sčítania obyvateľstva v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny pôvodných obyvateľov kraja – podkarpatských Rusínov – nesčítali osobitne (hoci len ako subetnos!), ale vždy len spolu s ukrajinským obyvateľstvom, ktorého v kraji neustále pribúdalo (viac ako 150 tisíc vnútorných emigrantov –presťahovalcov). Na jednej strane, tak sa maskovala sovietska politika povychodoslovanštenia polyetnickej Podkarpatskej Rusi emigrantmi z východu Ukrajiny a Ruska. Na druhej strane, ignorovanie štatistík Rusínov skrývalo demografické procesy vnútri rusínskeho etnika a malo symbolizovať triumf sovietskej politiky - ukrajinizáciu podkarpatských Rusínov.

Zakázanie v Sovietskom Zväze národnosti 'Rusín' je zločinom proti celému národu; v jurisdikcii tento zločin môžeme označiť ako 'etnocídu' a 'lingvocídu'. Tu vychádzame z jurisdikčného označenia:

Etnocída – druh etnickej politiky (politické správanie), ktorého cieľom je zničenie identity a kultúry určitého národa (etnickej skupiny). Na rozdiel od genocídy, ktorá dosahuje rovnaký účel fyzickým vyhladením ľudí, patriacich k  etnickej skupine, etnocída sa môže vykonávať súborom opatrení, ktoré ničia systémové vzťahy vo vnútri národa, nútiac jeho zástupcov k prechodu na inú etnickú úroveň. Hlavnou líniou v politike etnocídy je zničenie základných charakteristík etnika (etnického územia, jazyka, kultúry, historickej pamäti a sebaurčenia). Najväčšie úsilie pri vykonávaní politiky etnocídy sa vynakladá na deštrukciu národných jazykov (lingvocída).

Zdieľať na Facebooku

Dneska je nediľa

21. jul 2019


Юліаньскый календарь:

8.юл 2019

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.