Svätá inkvizícia

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

Nedoučení?

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

V aprílovej Drabinke zaujala nová nahrávka od Pavelčákovcov

Víťazom 24. kola Drabinky je košičká hudobná skupina Pavelčákovci z ich novonasadenou skladbou  -  Rosti, rosti, čeremšino. Druhé miesto obhájila legendárna speváčka ľudových piesní Janka Guzová. Medzi trojicu najlepších nahrávok sa vrátila aj skupina Mido.

Kompletné výsledky 24. kola Drabinky:
1. Pavelčákovci - Rosti, rosti, čeremšino    62.8571 %
2. Janka Guzová - A ja taka čarna    57.1429 %
3. Mido - Mala ja miloho    57.0370 %
4. Medium - Ty ščestliva budeš    54.5238 %
5. Rolland - Čerešňa, čerešňa    54.1936 %
6. Miki A Natália Petrašovský - Za valalom    52.4183 %
7. Select - Mav jem divku    48.8060 %
8. Exotik - A tam dolu pri jarečku    47.3134 %
9. TON z Medzilaboriec - Teče voda kalamutna    45.6489 %

****
Vyradené nahrávky:
10. Ocean - Ked som išol z fraja domu    42.7273 %
11. Song - Ľehnu soby    40.3030 %
12. Akordic - Keď ja nadešol do kraja    39.0909 %

Hodnotiť môžete aj 3 novinky v hitparáde:
Extrem - Mila moja
FS Železiar - Povice vy mojej žene
ĽH Stana Baláža - Frajirečko počarovna, Češke diždze nadešli


Hlasovanie v 25. kole Drabinky končí v utorok 31.05.2016 o 12 hod.  

Program jak problem

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

Špivanka z Drabinky na dnešný deň - TON z Medzilaboriec - Teče voda kalamutna


Ak sa Vám nahrávka páči podporte ju svojim hlasom na www.drabinka.sk.

ODSTÚPENIE PODKARPATSKEJ RUSI SOVIETSKEMU ZVÄZU V ROKU 1945 AKO TRAGÉDIA NÁRODNOSTNEJ MENŠINY PODKARPATSKÝCH RUSÍNOV (3) – výstup Valerija Paďaka, PhD v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR (Praha, 5 novembra 2015)

Tragédia, ktorá v Ukrajine trvá dodnes

Po krachu totalitného systému v roku 1989 sa podkarpatskí Rusíni domáhali svojich etnických práv. V roku 1991 vznikol nový Ukrajinský štát. Hoci štát v rámci procesov demokratizácie odsúdil stalinizmus a sovietsku ideológiu, legalizoval gréckokatolícku cirkev, povolil registráciu spoločenských a kultúrnych organizácií, medzi nimi i rusínskych spolkov, Ukrajina pokračovala (i dnes pokračuje) v stalinskej národnej politike. Na Ukrajine sa Rusíni priznávajú ako zastaraná forma ukrajinskej etnickej príslušnosti.

Krasokorčuliar

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

Polievka, mačka, pirohy a zlodejstvo

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

No, no, no a nie!

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

Prvá sprievodná akcia Rusínskeho festivalu : SNM - Múzeum rusínskej kultúry Prešov

Prvá sprievodná akcia, ktorá oficiálne otvorí tohtoročný Rusínsky festival sa uskutoční v pondelok 23. mája 2016. O svojich aktivitách nás poinformujú zamestnanci  SNM - Múzea rusínskej kultúry Prešov. Múzeum rusínskej kultúry je najmladšie múzeum na Slovensku, vzniklo 1. januára 2007, s celoštátnou pôsobnosťou. Toto dokumentačné, vedeckovýskumné a metodické pracovisko je zamerané na dejiny a kultúru rusínskeho etnika na Slovensku. Poslaním špecializovaného múzea je cieľavedomé získavanie, ochraňovanie, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie múzejných zbierok, ktoré dokladajú vývin materiálnej a duchovnej kultúry Rusínov v Slovenskej republike a vo svete.

ODSTÚPENIE PODKARPATSKEJ RUSI SOVIETSKEMU ZVÄZU V ROKU 1945 AKO TRAGÉDIA NÁRODNOSTNEJ MENŠINY PODKARPATSKÝCH RUSÍNOV (2) – výstup Valerija Paďaka, PhD v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR (Praha, 5 novembra 2015)

Spôsob anexie Podkarpatskej Rusi v roku 1944

          Historici na základe nových dôkazov odkrývajú mechanizmy anexie Podkarpatskej Rusi, t.j. akým spôsobom prebiehala hybridná vojna:

— cez Moskvou kontrolované komunistické štruktúry;

— cez Moskvou naverbovaných kádrov (Ivan Turianica, krycie meno Turef);

— v podmienkach vojnových udalostí;

— v podmienkach izolácie straníckej elity Podkarpatskej Rusi a jej fyzického zničenia;

— v tom istom čase, keď orgány NKVD vykonali totálnu deportáciu mužov, obyvateľov Podkarpatskej Rusi, vo veku od osemnásť do päťdesiat rokov maďarskej a nemeckej národnosti do lágrov GULAGu (deportácia bola nazývaná 'Malý robot', začala sa 18. novembra 1944);

— v podmienkach, kedy vedúce orgány Československa (minister F. Nemec) boli izolované sovietskym okupačným režimom od procesov obnovenia povojnovej Československej civilnej administrácie;

— vykonaním politickej frašky, ktorá mala ospravedlniť sovietsku anexiu – tzv. akt 'opätovného zjednotenia' 'ukrajinských' zemí, t. j. územia Podkarpatskej Rusi s 'ukrajinskými' územiami Sovietskeho Zväzu, čiže s územím sovietskej Ukrajiny. Ideu 'opätovného zjednotenia' mal zadeklarovať 'Prvý zjazd národných komitétov Zakarpatskej Ukrajiny'. Tento zjazd 26. novembra 1944 vydal 'manifest' za 'opätovné zjednotenie' subjektov, ktoré nikdy vo svojej histórii neboli súčasťou jedného štátu;

— bez akéhokoľvek plebiscitu autochtónneho obyvateľstva Podkarpatskej Rusi.

Перестало битися сердце поета Володимира Танчинця

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

V marcovej Drabinke zvíťazila novinka z minulého kola - Miki A Natália Petrašovský s nahrávkou Za valalom. Ďalšia nahrávka od Pavelčákovcov bola zaradená do Zlatého fondu Drabinky.

Víťazom 23. kola Drabinky je februárova novinka -  Miki A Natália Petrašovský a ich nahrávka Za valalom. Mikuláš Petrašovský a Natália Padová rod. Petrašovská (otec a dcéra) je rusínske spevácke duo z Humenného. Ich tvorba obsahuje okrem rusínskych, aj ukrajinské a slovenské skladby.  Duo je tesne previazené s mestom Humenné, ale i s celým regiónom Horného Zemplína, zvlášť s mestom Medzilaborce, odkiaľ Mikuláš Petrašovský pochádza.
Na druhom mieste skončila dalšia speváčka ľudových piesní Janka Guzová.
Tretie miesto obsadili Pavelčákovci. Ich skladba Frajirečko starodavna sa udržala na Drabinke 10 kôl a bola preto zaradená do Zlatého fondu Drabinky. Skupina už jednu nahrávku v Zlatom fonde zaradenú má. Ide o skladbu A ked ja še zavežňem. V súlade s pravidlami hitparády bola pôvodná nahrávka z hlasovania vyradená a do Drabinky je zaradená ďalšia skladba od Pavelčákovcov. Ide o ich staršiu verziu povôdne ukrajinskej piesne Rosti, rosti, čeremšino.


Kompletné výsledky 23. kola Drabinky:
1. Miki A Natália Petrašovský - Za valalom    75.1087 %
2. Janka Guzová - A ja taka čarna 59.4318 %
3. Pavelčákovci - Frajirečko starodavna  56.6857 %
4. Mido - Mala ja miloho 56.3333 %
5. Medium - Ty ščestliva budeš 55.6383 %
6. Rolland - Čerešňa, čerešňa 53.3333 %
7. Select - Mav jem divku 51.4124 %
8. Song - Ľehnu soby 48.7861 %
9. Ocean - Ked som išol z fraja domu 48.5380 %

****
Vyradené nahrávky:
10. ŠARIŠAN a Ľubka Ručinská - Opadalo lisťa 47.7193 %
11. Royal - Ej hoj muziko 47.6744 %
12. Excellent - Zagagali husi 36.9231 %


Hodnotiť môžete aj 3 novinky v hitparáde:
Akordic - Keď ja nadešol do kraja
TON z Medzilaboriec - Teče voda kalamutna
Exotik - A tam dolu pri jarečku
+ novú skladbu od Pavelčákovcov Rosti, rosti, čeremšino.

Hlasovanie v 24. kole Drabinky končí v utorok 03.05.2016 o 12 hod.  

Rusíni si na budúci rok budú pripomínať Adolfa Dobrianského

Prešov, 2. apríla 2016
-
V Prešove sa dnes konalo 18. zasadnutie Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (OSRS). Do čela rusínskej platformy, v ktorej sú zjednotené rusínske občianske združenia, profesionálne inštitúcie a nezávislí aktivisti, bol zvolený Milan Pilip.
-

Nerovnaký meter

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 6.časť - Stara derevjana cer'kov v Krajňij Bystrij

Trojprostorna zrubova cer'kov z interesnov konštrukciov dzviníci nad pritvorom stojala v seľi Krajňa Bystra. Zasvjačena byla sv. archanheloví Míchaloví. Vydra klade vzník cerkví do roku 1791. Zrub cer'kví byv zbudovanyj z jalovych kresanych derev a mav visem-uhlastu ihlanovu strichu ver'ch korabľa i svjatyňi. Interesny bylí lavky barokovoj formy. Pid okreme stojačov dzviníc'ov sja nachodiv žeľiznyj krest zo seredňoj turňi. Po sťinach bylí rozvišany obrazy staroho ikonostasa iz 17. – 18. storiča. Na sťinach babínce bylí sľidy naľipenoj derevjanoj riz'by z interesnov ornamentikov. V cer'kví bylí uloženy i stary liturgičny knihy: Služebník (Ľviv 1666), Trebník (Ľviv 60. roky 17 stor.), Jevanhelion (Ľviv 1670), Oktoich (Ľviv 1730).3 Zname naisno, že sja tam nachodilí išči štyri nevelíky svičníky iz rokokovov ornamentikov i perenosnyj krest z namaľovanym Christom z druhoj polovíny 18 stor., velíkyj stojačij a z obidvoch storon vymaľovanyj svičník iz vyobražiňom sv. Trojci i sv. Nikolaja i majstrovsky zrobleny Car'sky vorota. 9

Špivanka z Drabinky na dnešný deň - Ocean - Ked som išol z fraja domu


Ak sa Vám nahrávka páči podporte ju svojim hlasom na www.drabinka.sk.

Tvorcovia ideí

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

Záštitu nad tohtoročným Rusínskym festivalom prebral Jeho Excelencia prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska

Milí priaznivci Rusínskeho festivalu, s radosťou Vám chceme oznámiť, že záštitu nad tohtoročným ročníkom festivalu prebral prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska. Aj táto silná podpora od hlavy štátu nás zaväzuje prezentovať rusínsku kultúru v čo najširšom rozmere.
Vstupenky - permanentky na Rusínsky festival sú už v predaji
Cena permanentky v predpredaji na piatok, sobotu a nedeľu je do 30. apríla 2016 3€. Permanentky sa dajú zakúpiť v predajných miestach sieti ticketportal alebo na www.ticketportal.sk. Predajné miesta ticketportal sú na 55 miestach v prešovskom kraji, napr. mesto Svidník: POŠTA, cestovná kancelária SATUR a cestovná kancelária EUROTOUR. Podrobnejšie informácie na www.rusinskyfestival.sk
OORO vo Svidníku

ODSTÚPENIE PODKARPATSKEJ RUSI SOVIETSKEMU ZVÄZU V ROKU 1945 AKO TRAGÉDIA NÁRODNOSTNEJ MENŠINY PODKARPATSKÝCH RUSÍNOV (1) – výstup Valerija Paďaka, PhD v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR (Praha, 5 novembra 2015)

5. novembra 2015 v Poslaneckej snemovni Parlamentu ČR – Státní akta, Sněmovní 4, Praha – sa pod záštitou ministra kultúry Českej republiky Daniela Hermana a podpredsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky Jana Bartošeka konal seminár 'Podkarpatská Rus – 70 let poté. Odstoupení Podkarpatské Rusi Sovětskému svazu v roce 1945. Příspěvek k dějinám českého parlamentarismu', usporiadaný poslancom Jiřím Junekom. Tejto dôležitej akcie sa zúčastnil Valerij Paďak, PhD z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove (Slovensko) s príspevkom 'Odstúpenie Podkarpatskej Rusi Sovietskemu Zväzu v roku 1945 ako tragédia národnostnej menšiny podkarpatských Rusínov, ktorá trvá dodnes'.

Zdieľať na Facebooku Syndikovať obsah

Dneska je pjatnіca

24. november 2017


Юліаньскый календарь:

11. новéмбер 2017

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa.

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach.