Звыкы і традіції

Obsah rubriky

Kraj, kde Rusíni žijú bol po stáročia krajom vzdialeným centrám štátnych útvarov a to na ktorúkoľvek svetovú stranu. Cesta sem bola dlhá a náročná, úrady často na túto oblasť akoby zabúdali. Mnohí obyvatelia tohto, od svetových udalosti vzdialeného kraja, dlhé roky nestretli nikoho okrem susedov z rodného sela, prípadne obyvateľov dedín v najbližšom okolí. Samozrejme, dnes je už tomu inak, ale dlhoročná izolovanosť rozvinula svojrázne zvyky a obyčaje, ktoré si Rusíni predávali z generácia na generáciu a ktoré dnes môžeme považovať za jednu z najväčších devíz tohto kraja. V rámci rubriky Zvyky a obyčaje budú zverejňované príspevky dotýkajúcej sa práve tejto, veľmi významnej, časti identity karpatských Rusínov. Čerpať budem z nie je veľmi popularizovaných, ale aj napriek tomu, veľmi cenných prác etnografov, ktorý sa problematike venovali v rámci svojej vedeckej práce. Pôjde o voľnú interpretáciu, cieľom nie je vedecká exaktnosť, ale priblíženie zvykov a obyčají širokej laickej verejnosti.

Puščaňa pripomínajú začiatok Veľkého Pôstu

Fašiangy alebo Masopust sú prechodným obdobím medzi zimou a jarou trvajúcim od od Troch kráľov až do začiatku pôstu. Ide o výrazný všeľudový sviatok hodovania, pitia, veselosti a zábavy, populárny takmer vo všetkých regiónoch Slovenska, Čiech a Moravy. Zaujímavosťou je, že u Rusínov severovýchodného Slovenska a Podkarpatska sa toto obdobie karnevalovým spôsobom takmer vôbec neslávilo. Výnimku tvorili rusínske obce v oblasti Spiša. Burlivá bola hlavne posledná nedeľa masopustného obdobia (tzv. syropustná nediľa) nazývaná Puščaňa (Пущаня).

Roždestvo Christovo - Kristovo narodenie podľa juliánskeho kalendára

U väčšiny kresťanských veriacich oslavujúcich narodenie Krista podľa gregoriánskeho kalendára doznieva sviatočné vianočné obdobie sviatkom Zjavenia Pána - Troch kráľov. Pravoslávni kresťania a časť gréckokatolíkov, oslavujúcich Vianoce podľa juliánskeho kalendára, si na sviatok Troch kráľov zasadnú k štedrovečernému stolu, to znamená 13 dní neskôr ako ostatní kresťania.
Vyčerpávajúci, informačne hodnotný popis zvykov a povier súvisiacich s Rizdvom podal vo svojom príspevku СВЯТЫЙ ВЕЧУР Пiд Дукльов na stránkach Holosy.sk Maťo. Dnes sa veriaci zídu na bohoslužbách nazývaných Veľké povečerie - Velikoje povečenie. Po Štedrom dni, vo štvrtok 7. januára, oslávia sviatok narodenia Spasiteľa - Roždestvo Christovo, v piatok sviatok Zbor presvätej Bohorodičky - Sobor prsv. Bohorodici  a 9. januára si pripomenú prvomučeníka sv. Štefana - Sv. prvm. Štefana. Sviatok Bohozjavenia pripadá na 19. januára.
Či už vo vašom domove oslavy vianočných sviatkov doznievajú, začinajú alebo „druhé“ Vianoce su pre vás vhodnou príležitosťou pre stretnutie v širokom kruhu rodiny u starých rodičov prajem Vám príjemne prežitie týchto dní a len to dobré v začínajúc roku 2016 (podľa juliánskeho kalendára začína 14.januára). Verím, že Holosom zostanete verní aj v tomto roku a svojim záujmom podporíte zmysel existencie tohoto otvoreného webového projektu.

Yde selom rusуns´kŷj betlehem (Rіzdvjana уhra уz Stavnoho)

Už mуnulo vece hу dvadc´at´ rokіv, jak najšov уm škols´ku tejku pomežу papіr´a moho pradіda Mуchajla Paďaka (1886–1964) – vecerіčnoho starostŷ (1920–1944) velуkoho verchovуns´koho sela Stavne, što s´a rozl´ihat pіd horov Čeremchov u dolуnі rіčkŷ Už. Sut´ to šіst´ požovklŷch lуstіv уz scenarіjom betlehema, cу jak to poznačenoje na tіtulі – «Roždestvennoj уhrŷ», kotru mŷ tuj nуže publіkujeme.

СВЯТЫЙ ВЕЧУР Пiд Дукльов

Приходит час Рiзствяных Свят. А прото’м ся розгоднув вам описати звыкы i повiры люди пiд Дукльов споєны зо Святым Вечером.
На Святый Вечур ся стават барз скоро рано а то i з практицкых доводiв – треба шытко нарыхтувати на три дни свят. Потрiбно нарыхтувати дрыв, кормиво про звирята, ґаздынi мусят наварити вецей їсти, бо у нас ся на Рiзство николи не варит їсти. Дакуй з рана треба шыткым повертати што маме пожычане, бо брез свята немат быти коло обыстя нiч пожычане. На Святый Вечур ся не ходит по хыжох, бы зме до дакого незанесли бiду. Хлопи ся венуют ґаздiвский роботi, бабы варят їсти i прячут хыжу а дiти параджат стромик. Стромик ся в русинскых хыжах не робит лем тодыль, кiдь мают у родинi жалобу (ши не перешол рiк од смерти ближнього). Познам припады, же кiдь умер дiд а у родинi мали малы дiти та непарадили стромик а прутяну мiтлу. Перед вечером ся цiла родина запаят до кормiня звiрят, бы нич на господарстви незостало тот вечур голодне.

Sviatok svätej Lucie - najvýznamnejší stridží deň vo zvykoch Rusínov

Svätá Lucia (Лукия Сиракузская) je patrónkou slepých. Lucii už ako kresťanke vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Lucia si oči vylúpila a poslala svojmu ženíchovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími očami. Jej deň sa medzi katolíkmi oslavuje 13. decembra. Podľa "starého" juliánskeho kalendára sa oslavuje 26.decembra. Rôzne zvyky boli k tomuto dňu tradované aj u Rusínov.

Sviatok svätého Mikuláša v magických obradoch starých Rusínov

Sviatok svätého Mikuláša je v súčasnosti spájaný s čižmičkami v okne, v ktorých deti očakávajú sladkosti a ovocie. Mikuláša deti tiež stretávajú v meste, v škole alebo ich navštívi doma a pýta sa ich ako sa správali počas celého roka. Deti mu zarecitujú básničku, zaspievajú pesničku a za to dostanú sladkosti a ovocie. Svoje miesto mal tento deň aj v starých zvykoch Rusínov. Spojený bol, podobne ako sviatok sv. Ondreja, s dievčenskými magickými obradmi a zvykmi ľudovo nazývanými voroženije ( дивочи ворожиння).

Rusaľa, Rusaľa, bohaté Rusaľa

Na 50. deň po Veľkonočných sviatkoch pripadá sviatok Zostúpenie Svätého Ducha (Sošestvije Svjatoho Ducha, Сошествие Святого Духа). Pre niektorých grékokatolíkov bola sviatkom Zostúpenie Svätého Ducha už nedeľa minulá - 24.5, no pre ďalších grékokatolíkov a tiež pre pravoslávnych veriacich ňou bude až nedeľa na konci tohto týždňa - 31.5. Dátum závisí od toho, či sa veriaci riadia podľa juliánskeho alebo gregoriánskeho kalendára. U Rusínov je tento sviatok známy ako Rusaľa (Русаля, Трійця, Зелені свята). Pôvodne bol sviatkom zosnulých, ale svoju prastarú pohanskú funkciu už dávno stratil. Dnes je označovaný ako sviatok zelene, rastlinstva a symbolizovali bujnú vegetáciu začínajúceho sa leta. Charakteristickým symbolom sú posvätené lipové alebo lieskové vetvičky, ktoré majú ochrannú funkciu pred nešťastiami a všetkým zlým. Zdobia sa nimi domy a hospodárske budovy. V cerkvi posvätené vetvičky, zapichovali kedysi hospodári do svojej ornej pôdy (zemľi), aby krúpy nezničili úrodu (žeby hrad urodu nezahubil - жебьі град уроду незагубив). Tento sviatok sa slávil zvyčajne tri dni. Po bohoslužbe v prvý deň sviatku obchádzal sprievod so zástavami, ikonami a kňazom polia, posiate obilím, a svätil ich svätenou vodou. Na medziach sel sa zakopával drevený kríž, ktorý mal chrániť úrodu.

Velуkden´ – Pascha – Voskresenуje (Voskresіn´a) Ysusa Chrуsta

Prepáčte, ale pre tento príspevok momentálne nie je dostupná slovenská verzia. Skúste rusínsku verziu písanú v azbuke alebo rusínsku verziu písanú v latinke. Ak chcete pomôcť s doplnením jazykovej verzie alebo máte ďalšie otázky, kontaktujte nás.

Pysanky – tradičné symboly Voskresenija Krista a jarného prebúdzania prírody

Veľkonočné kraslice, pysanky, farbanky alebo jaječka sú typickým a originálnym prejavom ľudovej tvorivosti Rusínov. Dievčatá a ženy kraslice zdobia (pišut pysanky) na Veľký piatok (Strastnu pjatnicu). Najčastejšie sa zdobia slepačie, zriedkavejšie tiež kačacie a husacie vajcia. O pôvode zvyku maľovania pysanok existuje niekoľko legiend. Na Lemkovine sa traduje, že keď išiel Ježiš Kristus na Golgotu, Židia doň hádzali kamene. Nie každý kameň trafil Ježiša, ale ten, ktorý sa dotkol Ježiša, zmenil sa na pysanku. Na pamiatku tejto udalosti, maľujú sa dodnes pysanky.

Zdieľať na Facebooku Syndikovať obsah

Dneska je četver

21. september 2017


Юліаньскый календарь:

9. cептéмбер 2017

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa.

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach.