Край і природа

Cykloturistika vo Východných Karpatoch 2009 – Z Osadného okolo Starinej do Ruského sedla

Vodárenská nádrž Starina bola vybudovaná v 90. rokoch 20. storočia pre zásobovanie regiónu východného Slovenska pitnou vodou. Je najväčšia svojho druhu v strednej Európe a do prevádzky ju uviedli v roku 1988. Výstavba si však vyžiadala aj svoju daň - sedem obcí muselo byť vysťahovaných, aby uvolnili miesta nádrži. Z údolia bola presťahovaných viac ako 3500 ľudí žijúcich vo viac ako 700 príbytkoch. Obyvatelia dotknutých obcí vytrhnutí zo svojich rodných koreňov dodnes smútia za strateným domovom. Po roku 1989 došlo k postupnému uvoľňovaniu prístupov k nádrži. V lete cez víkendy je vo vysídlených rusínskych obciach rušno. Ľudia, ktorí nedokážu zabudnúť na svoj domov, sa sem stále vracajú. Okrem bývalých rodákov je oblasť obľúbeným cieľom pre peších turistov, ale aj pre cykloturistov. tým komunikácie kedysi spájajúce vysťahované obce, ponúkajú vhodné príležitosti na túry. Takmer úplná absencia automobilovej dopravy a neporušenosť prírody v ochrannom pásme nádrže ešte viac zvyšujú atraktívnosť pre návštevníkov. Peši a cykloturisti sa k nádrži dostanú z viacerých strán, autom je príjazd a výjazd možný len pri hrádzi nádrže neďaleko obce Jalová. My sme k Starine vydali z Osadného z cieľom nocovať v Ruskom sedle nad nádržou.

Cykloturistika vo Východných Karpatoch 2009 – Z Driečnej do Osadného

Necelých 50 kilometrov asfaltovej cesty sú od seba vzdialené obce Driečna a Osadné. Pre priaznivcov pešej turistiky by to bolo asi namáhavé šľapanie po nepríjemnom povrchu. Prednosť by asi dostal červeno značkovaný chodník na hraničnom slovensko - poľskom hrebeni, ktorý nad obidvoma obcami prechádza. Pre cykloturistov však ide o ideálnu, nenáročnú trasu. Premávka na trase nie je až tak hustá a minimálne tri miesta stoja za návštevu - Monastier v Krásnom Brode, Medzilaborce a v tiež v súčasnosti populárne Osadné.

Cykloturistika vo Východných Karpatoch 2009 – Z Krajnej Porúbky do Driečnej

V súvislosti s masovým rozšírením horských a krosových bicyklov v posledných rokoch zaznamenáva veľký rozmach cykloturistika. Spojenie jazdy na bicykli s poznávaním krajiny je moderným produktom cestovného ruchu. Podpora a propagácia cykloturistiky je jednou z možností ako posilniť rozvoj cestovného ruchu v regióne. Potenciál pre rozvoj cykloturistiky má aj región Východných Karpát obývaný prevažne rusínskym obyvateľstvom. My sme sa o tom presvedčili minulý rok v lete, kedy sme niekoľko dní strávili na bicykli práve v tejto oblasti. Cieľom nebolo absolvovať čo najviac kilometrov čo v najkratšom čase, ale poznanie regiónu, jeho obyvateľov a prírodných a kultúrnych zaujímavosti. Cyklovýlet sme začínali a končili v Krajnej Porúbke a trval 5 dní. V niekoľkých článkoch a fotografiách vám našu cestu predstavím a možno aj poskytnem zdroj inšpirácie pre práve začínajúcu cykloturistickú sezónu.

Biele Kamene a Vtáčie údolie – nosný pilier prosperity regiónu alebo rozvoj cestovného ruchu za každú cenu?

Lyžiarske stredisko Biele Kamene a zábavný park Vtáčie údolie sú už niekoľko rokov pripravované a diskutované projekty, ktoré sľubujú pomôcť ekonomicky slabému regiónu pod Vihorlatom. Podľa navrhovateľov je nosným pilierom prosperity regiónu rozvoj cestovného ruchu a pripravované projekty sú v súlade práve s touto stratégiou. Realizácia projektu má radikálne zmeniť spôsob živote v regióne. Za zábavným parkom Vtáčie údolie stojí silný zahraničný investor a minulý týždeň bolo vyhlásené, že aj projekt Biele Kamene ma dohodnutých zahraničných investorov. Regionálni politici sú nadšení, prebiehajú zmeny územných plánov a schvaľovanie sa zdá byť formálnym krokom pre podporu spoločensky prospešného projektu. Protesty ochranárov sú tvrdo odmietané argumentom jedinečnej šance pre rozvoj regiónu. Osobne vítam každú informáciu o krokoch, ktoré smerujú k rozvoju regiónu severovýchodného Slovenska, v tejto diskusii stojím ale na strane ochranárov, obzvlášť v prípade lyžiarskeho strediska na Vihorlate. V článku sa pokúsim vysvetliť prečo.

Projekt mapovania drevenej sakrálnej architektúry v Karpatoch má svoju Facebook podobu

Facebook podobu dostali aktivity nadšeného propagátora drevených cerkví Karpát – Ivana Marka. Facebook stránky projektu sú Wooden Tserkvas - Drevené cerkvi. Samotné stránky nájdete pod odkazom www.drevenecerkvy.szm.sk. Jeho aktivity sú o to viac sympatické, že ako sám spomína ide o projekt výslovne nekomerčný a jeho výsledky budú komukoľvek dostupné vo všetkých formách výstupu. Cieľom tvorcu stránok je prezentácia všetkých existujúcich drevených stavieb na Slovensku (61 sakrálnych stavieb - cerkví, artikulárnych chrámov , kostolov) a následné rozšírenie projektu aj mimo Slovenska a to na oblasti celého Karpatského oblúku: Poľska, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska a Čiech.

Čierna hora a Makovica - obľúbené víkendové výletné ciele v Ondavskej vrchovine

Pre Svidníčanov, ale aj obyvateľov okolitých dedín - Hrabovčík, Rovné, Cernina, Jurkova Voľa a Kurimka sú Čierna hora a Makovica obľúbeným výletným víkendovým cieľom. Napriek tomu, že cez spomenuté vrchy prechádza známa diaľková turistická magistrála Cesta hrdinov SNP, nie sú na internete dostupné takmer žiadne informácie, ktoré by turistov prilákali práve k týmto vrchom Ondavskej vrchoviny. Čo je ale škoda, pretože ide o miesta, ktoré stoja za návštevu.
Čierna hora a Makovica sú vrchy uprostred Ondavskej vrchoviny oddelené od seba Makovickým sedlom a vzájomne vzdialené necelé dve hodiny chôdze turistickým chodníkom.

Яка то гарда хыжечка! :)

Výstup na Vihorlat ľudoprázdnymi karpatskými bukovými pralesmi nad Morským okom

V zozname svetového dedičstva UNESCO sú zapísané aj karpatské bukové pralesy ako jedinečné cezhraničné dedičstvo tvorené desiatimi samostatnými lokalitami pozdĺž takmer dvesto kilometrov dlhej osi vedúcej cez slovenskú a ukrajinskú časť Východných Karpát. Jednou z lokalít je aj lokalita Vihorlat. Ide o komplex bukových pralesov v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorý sa tiahne pozdĺž hlavného hrebeňa Vihorlatských vrchov od vrcholu Vihorlat. Práve výstup na Vihorlat patrí k najzaujímavejším turistickým možnostiam v oblasti Vihorlatských vrchov. Ideálnym pre začiatok výstupu je jazero Morské Oko.

Članok z novin

Podkarpatsko 2008 - Sinevirské jazero - najväčšie jazero na Podkarpatsku

Sinevirské jazero, nazývané tiež Morské oko alebo Perla Zakarpatska je najväčším jazerom v oblasti. Jeho rozloha je viac ako 5 hektárov a hĺbka 20 metrov. V jeho okolí sa rozprestiera Sinevirský národný park. Práve výlet k tomuto jazeru sme sa rozhodli absolvovať na záver nášho pobytu na Podkarpatsku.
Z Jasine, kde sme boli ubytovaní po zostupe z Bliznice, sme sa za upršaného počasia pomaly presúvali verejnou dopravou, maršrutkami, cez Rachov - Chust - Mežihorje až do dediny Sinevir, kde sme sa ubytovali na okraji obce v turbáze Terebla.

Zdieľať na Facebooku Syndikovať obsah

Dneska je ponediľok

11. december 2017


Юліаньскый календарь:

28. новéмбер 2017

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa.

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach.