Warning: Table './petrios/accesslog' is marked as crashed and last (automatic?) repair failed query: SELECT uid, timestamp FROM accesslog WHERE (path = 'node/1029' OR uid > 0) AND sid = '01849f84dfb06dd943aa64fd6c24b6cf' ORDER BY timestamp DESC LIMIT 0, 1 in /mnt/data/accounts/p/petrios/data/www/holosy/includes/database.mysqli.inc on line 128
Banderovci očami historikov – pohľad prvý Ján Fiala: Zpráva o akci B | Holosy

Banderovci očami historikov – pohľad prvý Ján Fiala: Zpráva o akci B

Bývalý pracovník Vojenského historického ústavu v Prahe zavŕšil dlhoročný výskum pôsobenia banderovcov na územi Československa vydaním monografie pod názvom Zpráva o akci B. Kniha vyšla v roku 1994 v pražskom nakladateľstve Vyšehrad. V úvode autor odmieta niektoré tvrdenia používané v literatúre vydanej k tejto problematike pred rokom 1989 ako polopravdy a vyslovene lživé konštrukcie, ktoré dobová komunistická propaganda sa snažila využívať v boji proti svojim ideovým a politickým protivníkom. Autor napríklad odmieta označenie Banderovcov ako tlupy alebo bandy, pretože nezodpovedá zloženiu ani činnosti UPA, ktorá bola v podstate vojensky usporiadanou a vedenou silou.
Autor sa ďalej snaží načrtnúť pomery za akých UPA vznikla. Autor poukazuje na historický útlak Ukrajincov zo strany Poľska a Sovietskeho zväzu ako na živnú pôdu pre rast extrémneho nacionalizmu, ktorý naberal fašistických rozmerov. K nemu patrilo hlásanie nacionálnej výlučnosti Ukrajincov a požiadavok vytvorenia Veľkej Ukrajiny. Najvýraznejšou organizáciou šíriacou ukrajinský fašizmus sa stala OUN ( Organizácia ukrajinských nacionalistov). OUN pracovala utajene a opierala sa o nemeckú a českú emigráciu. Po nemeckom vpáde na sovietsku Ukrajinu v roku 1941 sa OUN pokúsila využiť situáciu a 30.6.1941 vyhlásila samostatnú Ukrajinu. Avšak už čoskoro Nemci tento pokus ukončili, keď 11.7. 1941 zatkli vedenie OUN, vládu vyhlásenej Ukrajiny, a časť ich postrieľali a druhú časť uväznili.
OUN prešla do ilegality a na konci roku 1942 zakláda UPA ( Ukrajinskú povstaleckú armádu). UPA sa  vyznačovalo prísnou morálkou. Každý prislušník UPA musel zložiť špeciálnu prísahu a prijať krycie meno, pravými menami sa nesmeli prislušnící UPA oslovovať. S Nemcami sa UPA dostávala do stretov, ale skôr bola Nemcami trpená a svoju hlavnú aktivitu zamerala proti Židom, ktorých vyvražďovala a proti Poliakom, ktorých vyháňala ďalej na západ. Autor uvádza konkrétne prípady krutosti UPA. Keď sa napr. v roku 1943 predstavitelia poľského protinemeckého odboja snažili zmierniť napätie medzi Poliakmi a Ukrajincami a zastaviť vzájomne boje, UPA naoko pristúpila na rokovania, ale na mieste dohodnutého stretnutia poľských zástupcov zajala a roztrhala koňmi. Tento teror vyvolával tvrdú odplatu zo strany Poliakov.
Na jar 1944 Najvyššia ukrajinská oslobodzovacia rada, vytvorená z popudu OUN, vyhlásila boj proti ZSSR, Poľsku, Československu a Nemecku. Poslednú šancu videli nacionalisti v roztržke medzi veľmocami protinemeckej koalície – ZSSR a zapadnými veľmocami, kde by Ukrajinci po boku západných veľmocí konečne vybudovali samostatný ukrajinský štát. Avšak na Ukrajine zostali len mále skupiny nacionalistov s obmedzenou činnosťou, ktoré boli rýchlo Sovietmi zlikvidované. Húževnatejšie sa banderovské hnutie držalo v juhovýchodnom Poľsku, ktoré malo podľa odhadov v roku 1946 okolo 6 000 členov. Jednotlivé zložky boli pritom dobre vybudované a organizované.
Prvé správy o banderovcoch na území Slovenska pochádzajú zo spravodajského prehľadu z augusta 1945, kde sa prvý krát spomínajú banderovci pri Spišskej Novej Vsi a Medzilaborciach. Nasledovali správy o banderovských skupinách, ktoré prechádzali na Slovenska z Poľska. Prvá lúpila 23. augusta 1945 večer obce Suchá a Príkra. Následne banderovci obsadili niekoľko obcí, zaplnili okres Stropkov, prenikli do okresov Prešov, Giraltovce, znepokojovali Medzilaborce a postupovali k Humennému a sčasti až po Sninu a hranice Zakarpatskej Ukrajiny. Odhady hovorili o 900 banderovcoch. Ako neskôr potvrdili sami banderovci tieto prvé vpády mali propagačné ciele. Rozdávali letáky, vyvolávali diskusiu a snažili sa získať si obyvateľstvo pre myšlienky ukrajinského nacionalizmu. K domácemu obyvateľstvu sa podľa pokynov snažili správať slušne, disciplína v radoch banderovcoch bola vysoká, ale aj tak dochádzalo k lúpeniam a rabovaniu, spojeného s násilím na obyvateľstve. Po sústredení väčších síl armády na území, kde sa banderovci objavovali, títo takmer bez odporu opustili československé územie. Hlavná časť banderovcov ustúpili do Poľska a na Zakarpatskú Ukrajinu 6. – 7. septembra 1945.
Toto však nemalo dlhého trvania a začiatkom novembra banderovci začali znovu prechádzať na územie Slovenska. Prichádzali, aby zlepšili svoje zásobovanie a držali sa v tesnej blízkosti hraníc. Koncom novembra prešli k priamemu teroru a vraždám. Ich dejiskom sa stala Uličská dolina a dolina Zbojského potoka,kde ležia obce Príslop, Kolbasov, Ulič, Uličské Krivé, Zboj a Nová Sedlica. V Novej Sedlici zavraždili pri rabovaní dvoch obyvateľov, v Uliči ďalších štyroch. Najtragickejším bolo ich rabovanie v Kolbasove, kde zavraždili 11 Židov.
Tragédia na východnom Slovensku ku koncu roka 1945 vyvolali veľký rozruch a situáciou sa zaoberala priamo československá vláda, ktorá uložila ministerstvu obrany posilniť vojenské posádky v okresoch Snina a Medzilaborce. Okolo hraníc bolo nasadených okolo 2 500 mužov. Nasadenie vojenských jednotiek zastavilo prenikanie banderovcov na Slovenska, od konca decembra miznú správy o ich pôsobení na našom území.
Ďalší vpád bol zaznamenaný v marci 1946, neskôr sa odhadovalo že išlo o postupný vpád asi 300 – 400 banderovcov. Propagačné pôsobenie, ktoré zostávalo hlavným cieľom, malo tento krát závažnejší zmysel. Vpád banderovcov zapadal časovo do predvolebnej kampane v roku 1946 a mnoho okolností naznačuje, že celý vpád bol pripravený s týmto zámerom. Pri prechode hlavnej časti banderovcov v apríli 1946 ich pri Medzilaborciach čakalo skupina civilistov, ktorá privítala veliteľov a odovzdala im peniaze.
Podarilo sa zachytiť propagačné letáky, ktoré šírili medzi vojakmi banderovskú propagandu Veľké Ukrajiny. Ožili pokusy o vytvorenie domácich oddielov „ bielych partizánov“. K nim mala patriť skupina „Vrchala“, ktorá mala v apríli a v  máji  pôsobiť na území východného Slovenska a mala mať až 350 mužov. Skladala sa z Čechov a Slovákov, ktorý mali spolu s banderovcami bojovať proti zavlečeniu komunizmu do strednej Európy. Avšak žiadne významnejšie informácie o ich činnosti neboli zistené.
V apríli 1946 československá vláda opäť uložila ministerstvu vnútra a obrany, aby ich zložkami zaistili štátnu zvrchovanosť na území východného Slovenska. 18. apríla bol vydaný rozkaz k operácie, ktorá bola neskôr označená ako „široké hrable“  a jej cieľom bolo vyčistenie napadnutého územia a zabránenie ďalšiemu prenikaniu. V polovici septembra bolo situácia skonsolidovaná, aj vďaka úspešným akciám proti banderovcom v Poľsku.
V roku 1947 sa časť banderovcov  značne podporovaná miestnym ukrajinským obyvateľstvom stále držala v lesoch juhovýchodného Poľska. V Poľsku vznikla zvláštna operačná skupina „Visla“, ktorá spolu s bojom proti banderovcom uskutočnila presídlenie ukrajinského obyvateľstva na západ krajiny.
Presun zbavil banderovcov opory v obyvateľstve a znížil ich možnosti zásobovania. Poslednou záchranou malo byť územie Československa, vhodné na prechod na Západ.
15.júna 1947, práve v čase keď dochádzalo k zmene zabezpečovania hraníc, sa pokúsili tvrdo prebiť cez hranice tri početné sotne banderovcov. Po zrážkach sa sotne stiahli na západnú Ukrajinu, kde boli neskôr zničené. Dvom iným sotniam, Burlak a Chromenko, sa však prechod cez hranicu podaril a postupovali postupne ďalej cez územie Slovenska. Prenasledovaný armádou, utrpeli banderovci značné straty, ale časť, hlavne prvé skupiny, prešli úspešne až na Západ. Veliteľ sotne Burlak bol zajatý v západnej časti Malej Fatry.
Autor v závere hodnotí prechod Banderovcov území Československa ako nevydarený. Sumarizuje, že v roku 1947 dosiahli sily nasadené do akcie najvyšší početný stav – 13 502 mužov. V tomto období bolo jednotkami zneškodnených celkom asi 80 – 85 % všetkých banderovcov, ktorí sa vydali na Západ.

Jak sa Snazim Tak sa snazim,

Jak sa Snazim Tak sa snazim, ale pochopit zaboha nemozem oco ti Petre ide. Vyzera to ako keby si preberal clanky ukrajinskych skinhedskych stranok.erik

Obrázok používateľa Петро

Myslis tuto temu alebo

Myslis tuto temu alebo celkovo? Za clanok Republika Podkarpatská Rus – stáročný nenaplnený sen Rusínov, mediálna bublina a ruské pôsobenie v záujmovej oblasti by ukrajinsky nacionalisti spravili odtlacok kanady na moju tvar Smile, clanok o Banderovcoch bude mozno trnom v oku vsetkym ktori maju jednoznacnu rovnicu banderovci rovna sa fasisti. Toto bol jednoduchy, uzivatelsky prijemny Smile, pohlad komunistov, ale ono to tak jednoduche nebolo. Mladi historici, nezatazeny komustickou skolou v tom uz tak jasna nemaju, pockaj si na dalsie clanky. Podobne ako hrdinska KDO, o ktorej casom tiez nieco napisem.

ked je podla teba

ked je podla teba antisemitska filozofia nenacisticka ta potom neviem. to ako keby si obhajoval slovensky stat.

este jadna vec by ma

este jadna vec by ma zaujimala. co to znamena znacna podpora miestneho obyvatelstava. to je 1% abo zeby az 5%??? a jaky to me vomne vyvolat pocit.hrdosti ci znechutenia alebo sa ktomu nemam vyjadrovat bo nesom ukrajinec a nezazil som stalinsky hladomor.... to fakt by sa nenasla lepsia tema??? mam dost fantazie nato aby som sa dovtipil ako zareaguje vacsina citatelov na ten clanok... a nechce sa mi verit ze to bolo tvojim zamerom.erik

Obrázok používateľa Петро

Znacna podpora bola taka

Znacna podpora bola taka znacna, ze museli obyvatelov vystahovat - podpora banderovcov bol jeden z hlavnych dovodov uskutocnenia Akcie Visla. Je to kontraverzne - Ukrajinci povedia aka bola nehumanna Akcia Visla, Poliaci reaguju a co udalosti vo Volyni. Toto co tu predkladam su publikovane studie historikov, neodvazil by som sa k tomu pisat svoj nazor, pretoze viem o tom prd. Dalsie nazory budu nasledovat, vratane pohladu polskej strany.

PRECO SI SA ROZHODOL PISAT O

PRECO SI SA ROZHODOL PISAT O BANDEROVCOCH??? CO JE TVOJIM CIELOM, TO ZE CHCES OJASNOVAT HYSTORIU JEDNODUCHO NEMOZEM PUSTIT CEZ MOJE FILTRE. CO TAK TEMA RUSINSKEJ IDENTIFIKACIE A ZMYSLU KARPATSKEJ SPOLUPRACE, NIECO CO BY BOLO ASPON TROCHU "RUSIN PROGRESIVE". PETRE CENIM SI TVOJU AKTIVITU ALE TOTO JAKSI NECHAPEM.ERIK

Obrázok používateľa Петро

Aktualne ma bavi historia,

Aktualne ma bavi historia, co sa tyka banderovcov precital som toho myslim dost ( aj pred 1989 aj po - Chnoupek, Fiala, Mlynarik, Smigel plus polske a ukrajinske zdroje na nete), az budes na Slovensku tak ti mozem nejaku pozicat, zistis ze to nie je vsetko tak jednoduche jak to bolo podavane za komunistov ..toto je osobne beriem ako sucast progresu ukazat ze na jednu vec existuje aj iny nazor - hlavne plss pockaj si na dalsich 5-6 clankov k teme a potom rob zaver... pozname sa, tak ta nebudem presviedcat ze nie som ani fasista ani ukrajinsky nacionalista, sam tomu neveris Smile

jak toto sut historicke

jak toto sut historicke fakty, ta barz malo rusnakoch znat, jak to vlasni blo s Akciou visla. jak toto dachto prirovnavat gu skinhetskim nazorom, ta je zaslipenyj staryj pankac a durak sto nechape pravdu, abo to neje rusnak a ani ho nezaujimat historicka podstata clanku

Obrázok používateľa Петро

jak jem uz pisal toto je

jak jem uz pisal toto je nazor J. Fialu o kotrym dalsyj historik kotroho nazor budu prezentovaty v clanocku - J. Mlynarik - napisal kniha J. Fialu písaná, aj napriek tomu, že vyšla 5 rokov po páde komunistického režimu, celkom v duchu normalizácie. Pocekajte sobi na dalsy clanky...

sluchaj anonime. jak sa

sluchaj anonime. jak sa choces identifikuvaty s banderovcami a jes na to hrdy a konecni jes sa dakdi zaradil ta sitko najlipse.mene by zaujimalo jake ponaucina s toho pisana sobi mam vzjati. bo cez duklu dejakyj kriminalnik prebihnul, zeby jes nemal potim problem, kto lipsij bo sa budes musil roztorhati. mene zaujima sto bude zaran z rusnakami. to sobi dumas ze jak by tote banderovci vyhrali, choc sobi to ani neznam predstaviti, ta ze by jes byl direktor rusnakoch. znas de by jes byl, v bratisalvi bi jes sobi skrabal jajca. abo moze v kijevi??? erik (staryj pankac)

zjavni jes nepochopil, ze

zjavni jes nepochopil, ze banderovci boli stvanci a vtikali bo i jedna i druha strana ich chotila zlikviduvati, ja sobi dumam ze keby tebe chotili po vojni chopiti, bo jes bl protikomunistyckyj, ta by jes byl banderovcom... Stary Pankacu...

ukazka z clanku v Reflexe

ukazka z clanku v Reflexe "Nechceme pracovat pro Moskvu, Židy,Němce a jiné cizáky... Utvoříme samostatný ukrajinský stát nebo v boji za něj zahyneme." nepripomina to niekomu nieco???? cely clanok na http://www.reflex.cz/Clanek12538.html erik

Obrázok používateľa Петро

poznam tento clanok, je

poznam tento clanok, je myslim velmi dobre napisany, vystizny a som rad ze si ho tu vytiahol pretoze je v nom aj naznak toho o co ide mne ...

vid uvodnik

Pokud chceme řadit fanatický nacionalismus k tomu nejhoršímu, co zplodilo 20. století, není problém udělat si na banderovce jasný názor. Byl by však unáhlený. Banderovci byli produktem své doby a podmínek, v nichž se ocitali. Dopouštěli se zločinů, nebyli však rozhodně samotní. Uzavírali krátkodobá spojenectví s německým agresorem, aby mohli bojovat proti sovětskému; nikdy však tomu prvnímu nepodali celou ruku. Nezbývá než je vnímat jako rozporuplný fenomén slučující hrdinství i krutost. Jeden z paradoxů, na něž bylo předešlé století tak bohaté.

a dalej

Na jejím pozadí byl zřetelně rozeznatelný vliv komunistické strany, která neváhala využít tohoto problému k tažení proti politicky nespolehlivým činitelům na Slovensku, jež obviňovala ze skrytého luďáctví a spojenectví s banderovci. V uměle podněcované atmosféře ohrožení pak mohla vystupovat jako ochránce pořádku před útoky "fašismu" a "reakce". Objektivní informace o tom, kdo vůbec byli lidé volící tak zoufalý způsob úniku, zcela chyběly. Do amerického zajetí v Bavorsku a Rakousku se ostatně podařilo dostat zhruba jen 15 procentům z nich...

o toto ide mne ukazat ze cele to nebolo tak cierno biele

Kolbasovska tragedia SME,

Kolbasovska tragedia
SME, 16-11-1996,
Autori: EVA COBEJOVA
http://www.angelfire.com/hi/ZNO4/bandera.html
dalsi clanok o dobrodruznych vyjazdoch banderovcov.dovzdelajme sa vsetci.erik

Obrázok používateľa Петро

O kolbasovskej tragedie tiez

O kolbasovskej tragedie tiez planujem napisat, ale uz v tomto samotnom clanku mas napisane - Napokon, nikdy sa nezistilo, kto presne vrazdil v Pollakovom dome. Na pamatnej tabuli sa nepise ani o banderovcoch, len o ozbrojenom komande. Bohus Chnoupek vo svojej knihe Banderovci, ktora vysla v roku 1989, o nich hovoril ako o "ukrajinskych nacionalistoch". Knihu vsak pisal v case, ked historia bola jednoduchsia. Dnes je Stepan Bandera pre niektorych ludi dokonca hrdinom. Ale pre ludi z Ulicskej doliny banderovci hrdinami nikdy nebudu. V Kolbasove nezabudli na to, ze tieto bandy vrazdili a rabovali tak, ako sa to naucili u fasistov. ...pockaj si na clanok k tejto teme Smile

sytki sto peresli duklu

sytki sto peresli duklu rabovali....lem furt jem nedostal visvitlina za JAKA JE PARALELA MEDZI URAJINSKIMA NACIONALISTAMI BANDEROVCAMI A MEZDI PROGRESIVNIMA RUSNAKAMI. TO ZARAN MOZES KLUDNI PISATI O STATOCNYCH BOJOVNIKOCH Z UCK.sobi dumam ze ukrajinci by zatocili z rusnakami vecej jak stalin, pre ktoroho ani moze zadne rusnaci neexitovali. stacilo prepisati na ukrajinec i bylo. Ja nemam problem pochopiti ze dakomu imponujut banderovci, lem nemam rad rak to nezna povisty rovno a vysvitlity com.a najradsej mam totych mudriasoch sto sa neznaju ani pidpisaty, kazdopadni o nich neide ani nikda neislo, to lem vitor v kriacku jakeby zadul. nemat vyznam sikati proti vitru.erik

Zdieľať na Facebooku

Dneska je nediľa

21. jul 2019


Юліаньскый календарь:

8.юл 2019

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.