Anna Halgašova: Stružnîc´kyma pišnîkamî - Poľsky vušy

Bylo to v roku 1939. Do nas prišli Maďare. Ľudi sja rozchodžovali za robotov. Tak і Іvan Halgaš vybrav sja do Nіmecka, ale ne lem sam. Z našoho valalu šі štirme іšli. Іšli do Nіmecka, a nasamyjpered čerez hranіcu našu іšli. Jak perešli hranіcu, ta prišli do Parizovec. Іz Parizovec pušli na Telepuvskyj verch. Tam byli fіnance і jich pojimali. Tuty jich odšjikovali do Humennoho napisati protokul, že čoho vtіkajuť. Jak protokul spisali, tohdy jim povіli, že:
- Možete jti. kady chočete.
Taj vni nazad do Osadnoho, na hranіcu pušli. Prišli do Poľska, a tam jich jimili Poľaci. Jak jich Poľaci jimili, ta tam už bylo das dvasto chlopu najimanych, šo tak utіkali z Podkarpaťskoj Rusi. Chlopu hromadu bylo. Taj і jich tam zaperli. Na solomі spali, po solomі vušy chodili, jisti ne davali. Čornyj kavej pili a holoj kminkovoj polivky lem keď jim sJa dali napiti, 1 tak byli. Ale byv tam jeden učіteľ - Ukrajinec. Tot jich naradiv:
- Poky ne budeme tu holod trimati, - a už tam tri tyžnі byli, - ta poty vydty ne budeme vypušjeny, vni nas šі dovše tu buduť mučіti.
Chlopcі byli poslušny taj začali tak robiti, jak vun jim poradiv. Molodšy chlopi tretіj deň už padali, jak muchy. taky slaby byli. Jak už Poľace vіdіli. že padajuť, musili hlasiti dale. Prišlo Hestapo nіmeckoj. Jak vіdіli, že jak spľať, šo jiďať, tak začali іnakše bіsіdovati. A tot Ukrajinec, šo tam byv, ta za nich sja zastupiv. Vun znav po-nіmecky bіsіdovati. Vun jim rozpovіv, jakyj tam je holod, jaka tam nečіstota, že tak ne možuť dovše ľudej trimati. Tuty chlopi tem šі tri dnі byli. Vybavili jim jakes papіrja, і čekali na transport. Transport prišov і jich do Nіmecka odšіkovali. A іz Stašіna tam byv takyj veselyj chlopčіsko - Jung sja pisav. Žeby sja zasmіjali, ta vun vytkys durvav jihlu і nitku, a tak. davaj, tuty vušy, šo po nich lazili, zbirati, na jihlu zdіvati a na nitku postihati. To byla dovha nitka - od samoj povaly vagona až po samoj sіdadlo tuta nitka vіsіla іz tyma vušami. A tot chlopčіsko šі na tutu nitku privjazav papіrča іz slovami: Poľsky vušy. A tak dušli do Nіmecka. Nasamyjpered dali jich do bazejna sja vykupati, učіstili jich tam, a tak potum jich porozdіľovali na roboty. Jurko Halgaš na tratі, kolo šlіperu robiv. Aj šі tromi stružnіcky chlopi tam robili. Nі, najmolodšoho dali robiti des do gazdy, bo vun šі slabyj byv tam robiti. Za dva roky zarobili krasny pіňazі, a potum vyrobiv sobі pas і v štiricjať četvertum rocі vernuv sja nazad domu. Poky robili, ta robili, ale potum pripovіli, že jich vozmuť do vojska, ta radše sja vernuli domu. Kutry sja vernuli - ta sja vernuli, a kutry tam zustalm, ta ne znati, šo sja z nima tam stalo.

Zdieľať na Facebooku

Dneska je ponediľok

11. december 2017


Юліаньскый календарь:

28. новéмбер 2017

Mapa registrovaných používateľov Holosy.sk

Písanie dokumentov po rusínsky pomocou OpenOffice

Písanie rusínskou cyrilikou v systéme Windows 7

Ako modifikovať Firefox, aby kontroloval rusínsky pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pre vaše stránky

Budeme radi ak Holosy spropagujete aj na vašich stránkach pomocou reklamého bannera.

Komunitný portál karpatských Rusínov

V prípade záujmu o výmenu bannerov, nás kontaktujte.

Zaregistrujte sa !

Ak sa chcete aktívne zapojiť do diania na Holosy.sk a zvýšiť komfort v používaní stránok zaregistrujte sa.

Kontaktujte nás

V prípade otázok alebo pripomienok nás môžete jednoducho kontaktovať pomocou formulára na stránkach.