Folklórna skupina JALINKA - nositeľka tradícii Rusínov v Levočských vrchoch

V 15. a 16. storočí sa Rusíni na základe valašského práva usadzovali aj na spišško-gemerskom pomedzí, v oblasti Levočských vrchov. Podľa historických dokladov sa Rusíni usadili napríklad v obciach Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica a Tichý Potok. Ich asimilácia, zapríčinené väčšou izolovanosťou, bola v tomto regióne oveľa silnejšia ako u Rusínov pod Duklou alebo v laboreckom regióne. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k rusínskym predkom prihlásili obyvatelia v tomto regióne len výnimočne. Potešujúcim je však fakt, že tradície zostávajú uchovávané v povedomí vďaka folklórnym súborom, ktoré v regióne pôsobia. Jedným z nich je aj folklórna skupina Jalinka z obce Olšavica.

Cyprus-Pamätnik Makariusa

Cyprus-Pamätnik Makariusa

Miloš Železňák vydal CD – Rusnacké Ruthenian

Pokusov o vysporiadanie sa s rusínskym folklórom, iným ako syntetizátorovým spôsobom, zatiaľ nebolo na Slovensku mnoho. Každý nový pokus, preto vždy nadšene vítam. Nové CD gitaristu Miloša Železňáka pod názvom Rusnacké Ruthenian môžeme určite medzi takéto pokusy zaradiť. Ide o pokus nový, zaujímavý a hlboký.

Ako vydať na Holosoch vlastný článok

Jednou z výhod, ktoré získate registráciou na Holosoch je možnosť voľného vydávania článkov. Keďže sa objavili otázky ohľadne postupu, pripravil som krátky jednoduchý postup, ako článok vydať. Pre vydanie článku na Holosoch je nevyhnutné byť na stránkach prihlásený. Prihlásenie prebieha prostredníctvom voľby prihlásenie v pravom hornom rohu stránky. V prípade, že ešte nemáte vlastné používateľské meno, zaregistrujte prostredníctvom záložky Vytvoriť nový učet.

Banderovci očami historikov – pohľad druhý Ján Mlynárik: 2. časť - tragédie řeckokatolické církve

Slovenský historik a publicista, niekdajší spolupracovník Rádia Slobodná Európa, pôsobiaci v Prahe sa k problematike banderovcov vyjadril v publikácií vydanej v roku 2005 v nakladateľstve Libri. Prvá časť knihy je venovaná osudu banderovcov, krátky sumár bol zverejnený v prechádzajúcom článku. Druhá časť knihy je venovaná následnej tragédii gréckokatolíckej cirkvi, ktorej duchovní boli nastupujúcim komunistickým režimom označená za priamych spojencov banderovcov.

Banderovci očami historikov – pohľad druhý Ján Mlynárik: 1. časť - Osud banderovců

Slovenský historik a publicista, niekdajší spolupracovník Rádia Slobodná Európa, pôsobiaci v Prahe sa k problematike vyjadril v publikácií vydanej v roku 2005 v nakladateľstve Libri. Prvá časť knihy je venovaná osudu banderovcov a druhá časť následnej tragédii gréckokatolíckej cirkvi, ktorej duchovní boli nastupujúcim komunistickým režimom označená za priamych spojencov banderovcov. Takto bude, do dvoch samostatných článkov, rozdelený aj príspevok o knihe.

Staronové videá na Holosy - video kanál

Pozrite si štyri krátke videá, ako to žilo v svidníckom Holičstve v roku 2004. Viac zaujimavých videozaznámov nájdete na Holosy - video kanále, priamo na stránkach YouTube.

 

 

Л. Лукачікова і І. Латта - вызнаменаны цінов ЛФ

Літературный фонд, выбор секції про творче діятельство в области розгласу, дівадла і забавного кумшту вырішыв т. р. дати Вырочну ціну за театралне майстерство двом нашым протаґоністам Театру Александра Духновіча в Пряшові – Людмилі Лукачіковій – Делінде і Іґорови Латтови. Славностне перевзятя цін ся одбуде 24. новембра 2008 в Жічіго палаці у Братіславі.

Обом нашым знамым театралам сердечні ґратулуєме і желаме далшы творчі успіхы на русиньскій професіоналній сцені.

 

На пряшівскім святі і русиньске блудиско

Орґанізаторка акції - Пряшівска Містна орґанізація Русиньской оброды на Словеньску (МО РОС), ся до памяти Пряшівчанів записала в тім найліпшім світлі уж минулого року свойов краснов акційов. Чом? Зато, же як єдна з мала русиньскых орґанізацій приносить на професіоналну сцену ТАД, в рамках проєкту РОС - Дні русиньскых традіцій, велике богатство русиньской културы і єй пестрой жанровитости. Так красні і пестро то было і на тогорічнім святі в Пряшові.

Banderovci očami historikov – pohľad prvý Ján Fiala: Zpráva o akci B

Bývalý pracovník Vojenského historického ústavu v Prahe zavŕšil dlhoročný výskum pôsobenia banderovcov na územi Československa vydaním monografie pod názvom Zpráva o akci B. Kniha vyšla v roku 1994 v pražskom nakladateľstve Vyšehrad. V úvode autor odmieta niektoré tvrdenia používané v literatúre vydanej k tejto problematike pred rokom 1989 ako polopravdy a vyslovene lživé konštrukcie, ktoré dobová komunistická propaganda sa snažila využívať v boji proti svojim ideovým a politickým protivníkom.

O Holosoch na stránkach týždenníka Dukla

Redakcia týždenníka občanov podduklianskeho regiónu Dukla ma oslovila s ponukou na rozhovor, ktorý bude uverejnený na ich stránkach. Ponuku som samozrejme s vďačnosťou prijal a výsledok sa objavil v čísle 46 týždenníka, ktoré vyšlo 10. novembra. V nasledujúcom texte je prepis rozhovoru, ktorý ste si mohli minulý týždeň na stránkach týždenníka prečítať.

 

Republika Podkarpatská Rus – stáročný nenaplnený sen Rusínov, mediálna bublina a ruské pôsobenie v záujmovej oblasti

Koncom októbra prebehla médiami správa - Rusíni na Ukrajine žiadajú autonómiu, inak vyhlásia samostatnosť. Delegáti spoločného fóra tzv. Sojmu zakarpatských Rusínov a Národnej rady zakarpatských Rusínov prijali v Mukačeve uznesenie o obnovení republiky Podkarpatská Rus, ktorá vznikla 22. novembra 1938. Bolo zaujímavé sledovať živú diskusiu a vyjadrenia zástupcov oficiálnych rusínskych štruktúr. Pripojím pár mojich dojmov a názorov.

Banderovci očami historikov – úvod v cykle článkov

Obdobie konca 2. svetovej roky a prvé povojnové roky sú historickým momentom v dejinách regiónu Východných Karpát, ktorý je dodnes zastretý množstvom otáznikov a vyvoláva veľké diskusie nielen v kruhoch fundovaných historikov. Európa sa radovala koncu 2. svetovej vojny, ale vo Východných Karpatách ešte dva roky po jej skončení úplný pokoj zbraniam nenastal.

Jak sa 5. Rachot vydaril

Tak konečne som sa dokopal k tomu, že podám správu, jak to vlastne bolo 5. júla 2008 na RACHOTe.
Ak mám začať od začiatku, tak sa musím vrátiť o pár mesiacov dozadu, keď už v decembri 2007 sme s Mimom začali vymýšľať, uvažovať a postupne oslovovať prvé kapely. Obaja sme už boli trocha znudení z predošlých lokal festov a povedali sme si že nastal čas na zmenu.

Rohuľa a Stavok alebo ak sa potrebujete rozhliadnuť

Popri drevených kostolíkoch, festivale pisniv a tanciv a súdruhovi Biľakovi sa okolie Svidníka stále viac dostáva do povedomia vďaka silnému hnutiu staviteľov rozhľadní. Ten článok, je mojim malým príspevkom na formálnu podporu ich aktivít. Verím, že poddukliansky región už čoskoro nebude len regiónom s najväčšou koncentráciou drevených kostolíkov, ale aj regiónom s najväčšou koncentráciou rozhľadní Smile...

Makovica - folklórny súbor zo Svidníka interpretujúci folklór Rusínov

Folklórny súbor Makovica je od svojho vzniku amatérske umelecké teleso, ktoré reprezentuje tanečnú, hudobnú a výtvarnú kultúru východného Slovenska, zvlášť zameranú na región Šariš.

Pre pamätníkov - Zvoloč na Radiu Lora

Ani sa to nezdá, ale uplynulo už viac ako 5 rokov od 02.04.2003 kedy bol na švajčiarskom Radiu Lora v rámci relácie REPETE: Stimmen aus dem andern Europa odvysielaný hodinový program zo Svidníka. Boli v ňom predstavené zaujímavé hudobné zoskupenia pôsobiace v meste (Gate, Ghastly Ones Rivavjl, Karpaty), ďalej originálne improvizačne spracované ľudové hudobné motívy. Predstavené bolo aj samotné mesto a to v rusínčine a tiež v nemčine. Požiadal som Rolfa, vďaka ktorého záujmu sa táto relácia odvysielala, aby napísal zopár slov.

MARTIN, zvaný MATYK - v našom meste žije vynikajúci a pritom skromný muzikant

V tyždenníku občanov podduklianskeho regiónu vydaného 27.10.2008 je celá stránka venovaná známej postave svidníckej hudobnej scény, zapojenej v takmer každom zaujímavom projekte, ktorý v meste vznikol - Matykovi Gibejovi. Po dohode s vydavateľom zverejňujeme materiál v pôvodnom znení.
Prvým je článok J. Keselicu plus je na Holosy video kanáli je k dispozícii videonahrávka o tom, ako to ide Matykovi za bicími.

Holosy, rusínske progresívne - nový design a pestrejší obsah

Ako ste si určite všimli Holosy.sk majú po víkendovej odstávke nový kabát. Za nový design musím na tomto mieste poďakovať šikovnej autorke.Verím že nový vzhľad sa páči, ale to nie je jediná zmena na stránkach. Ďalšou nemenej významnou zmenou je dlho zvažovaný prechod k inému univerzálnejšiemu riešeniu, ktoré by viac rešpektovalo požiadavky Holosy.sk. Po krátkom otestovaní viacerých dostupných otvorených redakčných systémov (Joomla, Wordpress, blogovacie riešenia) rozhodnutie nakoniec padlo na Drupal. Po dvoch mesiacoch úprav môžem s radosťou konštatovať, že Drupal naplnil moje očakávania a implementácia požadovaných funkcionalit prebehla úspešne. Čo teda Holosy.sk ponúkajú nové ?

 

Rusínsky WARHOLfest MIKOVÁ 2008 - nie každý dobrý kšeft je kultúrny úspech

Dvojdňový rusínsky WARHOLfestival MIKOVÁ 2008 sa konal počas víkendu 26. a 27. jula 2008. O niekolko málo dní, 6. augusta, bude deň 80.-ych nedožitých narodenín kráľa POP ARTu, Američana s rusínskym pôvodom zo Slovenska, pochádzajúceho práve z dediny Miková. Miško Zavacký, hlavný organizátor tohto, bezpochyby, pekného, užtočného a tento rok nesmierne úspešného kultúrneho podujatia tvrdí, že v sobotu bolo v Mikovej cca štvortisícové množstvo ľudí a v nedeľu okolo päť tisíc.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Dneska je vіvtorok

19. jun 2018


Юліаньскый календарь:

6.юн 2018

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.