už jem neviril,že budu iši toho roku lyžuvati

Ďalší deň na Podkarpatsku mal jasný plán - konečne zostúpiť  až priamo do dediny Luhy a presunúť sa do Rachova odkiaľ  sme plánovali pokračovať smer polonina Svidovec.
Ráno som si všimol, že na „našu“ lúku sa približuje pravdepodobne majiteľ s koňom a vozom. A bola to aj pravda. Prehodili sme pár slov, náš pobyt mu nevadil ak sme mu teda v noci nepálili naskladané seno, ktoré používa v zime na dokrmovanie. Priviazal koňa, využil rosy na kosenie časti ešte nekosenej lúky a viac sa o nás nestaral.

A tak vyzerať z vonka  šumna što?????

Tak tu davam fotky z cerkvi z Bokši s Chramu Svjatoho Petra I Pavla. Dufam že ša Vám naša cerkov pačit.

Nástupy a zostupy sú v Karpatoch na Ukrajine sú časovo a fyzicky namáhave. Niekoľko kilometrové presuny lesnou približovacou cestou nie sú vôbec výnimkou. O tejto skutočnosti sme sa mi presvedčili aj počas nášho štvrtého dňa pobytu v oblasti. Spásy v podobe koňského povozu alebo gaziku sme sa bohužiaľ nedočkali.

Piotr Trochanowski, vystupujúci pod umeleckým pseudonymom  Petro Murianka) je označovaný za najvýznamnejšieho súčasného lemkovského básnika. Okrem literárnej činnosti sa venuje tiež propagácii lemkovskej kultúry, či už ako učiteľ lemkovského jazyka, hlavný redaktor lemkovského dvojmesačníka Besida, deakon pravoslávnej cirkvi alebo vedúci kostolného zboru v Krynicy. V rámci prezentácie lemkovskej kultúry,  ktorú pod názvom Lemkovský karneval v Bratislave organizuje Poľský inštitút, sa 17.2.2009 uskutoční stretnutie s Petrom Muriankom. Stretnutie sa uskutoční v Poľskom inštitúte na Nám. SNP 27 v Bratislave o 17 hodine.

Je všeobecni zname, že Rusnaci žyjut na vychodi republiky, ci už kovo Starej Ľubovni, Medžilaborec abo Svidnika. Ale lem malochto zna, ža paru z nich išči i neska žyje na zapad od spominanych- pri Levoči. Je smutne poznati, že to neznajut nelem vzďaliňišy dediny, ale i toty cavkom blizky. Tu, v Levočskych verchoch, našli už pred paru storočami svij domiv Rusnaci, kotry tu žyjut do dnešňoho dňa. Tichyj Potok ( Tichý Potok), Višavica (Olšavica), Nižny Repašy (Nižné Repaše) a Torisky (Torysky)- to sut štiri dediny, tu, v ľisoch a horoch, v naši krasňi prirodi.
Choc doba ša nedas zastaviti a i tu už bačiti štoraz chytrijšyj žyvot, o to krajše tu možut vyniknuti našy tradicijii. Popri Tichopotočanovi z Tichoho Potoka a Jalinki z Višavici ša o utrimaňa starat i Folklorna skupina Javorina z Torysok.

Ikonostas

Tretí deň nášho pobytu v ukrajinských Karpatoch začal rozhovorom s miestnym turistom, ktorý nám oznámil nie veľmi prijemnú správu, že poobede asi bude búrka a menšia zmena počasia, kedy bude pršať 2 až 3 dni. S touto nie veľmi radostnou vidinou nasledujúcich troch upršaných dní sme sa vybrali ďalej v ešte stále horúcom dni. Cieľom bolo výstup na Pop Ivan a zostup späť k civilizácii do dediny Luhy.

Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni . Na ľudové texty (nielen české a slovenské, ale aj ukrajinské) kapela oblieka svižný kabátik zložený z el. gitary, el. basy, bicích, huslí, trombón, trubky a flauty. Svoje publikum si tak získavajú veselým, dynamickým a osobitým podaním ukrajinské a ruské, ale i české a slovenské ľudovej piesne.

bylo prijemni pid nulou, sonečno

V tomto článku z cyklu článočkov o pobyte na Podkarpatslku sa pokúsim krátko opísať náš druhý deň strávený v oblasti Černohorskej poloniny na Podkarpatsku. Plánovaný a uskutočnený bol výstup na najvyššiu horu Ukrajiny, impozantnú a nesmierne fotogenickú Goverlu.

V tomto cykle článkov by som sa rád podelil o svoje dojmy, zážitky a fotomomentky, ktoré boli zozbierané počas takmer dvojtýždňového pobytu na Podkarpatsku v septembri minulého roku. Verím, že zverejnené informácie sa stanú inšpiračným zdrojom pre prípadne vaše cesty do oblasti. Cestu na Podkarpatsko som plánoval už v lete 2007, ale myšlienka začala naberať reálnejšie kontúry až v jari 2008, keď som mal potvrdeného stopercentného spolucestovateľa - kolegu Tomáša. Z ďalších asi 10 potencionálnych účastníkov nakoniec sa rozhodol pridať aj Jarda. Plány boli, ako to už býva, veľké – výstup na Goverlu, prejsť čo najviac z polonín a čo najmenej schádzať do dolín. Plány sa nakoniec podarilo naplniť len z malej časti, ale spokojnosť bola, myslím, všeobecná.

Pozrite si štyri krátke videá, ako to žilo na Lemkovskej vatre v roku 2007 a 2008. Viac zaujimavých videozaznámov nájdete na Holosy - video kanále, priamo na stránkach YouTube.

V 15. a 16. storočí sa Rusíni na základe valašského práva usadzovali aj na spišško-gemerskom pomedzí, v oblasti Levočských vrchov. Podľa historických dokladov sa Rusíni usadili napríklad v obciach Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica a Tichý Potok. Ich asimilácia, zapríčinené väčšou izolovanosťou, bola v tomto regióne oveľa silnejšia ako u Rusínov pod Duklou alebo v laboreckom regióne. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k rusínskym predkom prihlásili obyvatelia v tomto regióne len výnimočne. Potešujúcim je však fakt, že tradície zostávajú uchovávané v povedomí vďaka folklórnym súborom, ktoré v regióne pôsobia. Jedným z nich je aj folklórna skupina Jalinka z obce Olšavica.