Archeologija jazyka

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Spіvanka z Drabуnkŷ na dnes´ka - Select - Mav jem divku


Jak s´a Vam spіvanka l´ubуt´ pіdporte ju svojim holosom na www.drabinka.sk.

Narod trageďiv

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Spіvanka z Drabуnkŷ na dnes´ka - Janka Guzová - A ja taka čarna


Jak s´a Vam spіvanka l´ubуt´ pіdporte ju svojim holosom na www.drabinka.sk.

Ľubyteľi ľuďskych prav

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Prostřeno na Podkarpatské Rusi

Dátum akcie: 
25. februar 2016 - 17:00 - 22:00
Miesto konania akcie: 
výstavní galerie Domu národnostních menšin,Vocelova 3, Praha 2

Společnost přátel Podkarpatské Rusi srdečně zve na prezentaci kuchařky Prostřeno na Podkarpatské Rusi, která se bude konat 25.února 2016 v 17:00 ve výstavní galerii Domu národnostních menšin,Vocelova 3, Praha 2.

Krátký program :
rusínský folklorní soubor Martina Veličky
rusínský folklorní soubor Skejušan
ukázka z gymnastiky Angeliny Moškolové
Kuchařku lze na místě zakoupit.

spprprostreno.jpg

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 5.časť - Cer'kov v Rivňim

V seľi Rivne kolo drahy na nevelíkim horbku stojala derevjana cer'kov. Naobkolo ňoj byv cinter' zahorodženyj nizkym kaminnym muríkom. Na zapadňij straňi byv vchod do arealu cerkví čerez branku stopovoj konštrukciji, iz odstupňovanov turňov pokrytov šyndľamí, naverchu iz cibuľkov z krestom. Na derevi nad dverjamí samotnoj cerkví byv vyrizanyj text: “Všytku robotu zrobív Stefan Tuľka v 1782“. Trojprostorna zrubova cer'kov stojala na kamiňovim fundamenťi. Svjatyňa byla štyri-uhlasta.9 Dach korabľa byv stupňovanyj, šyjky verchňich baňok bylí kolísi pofarbeny červenov, bilov i zelenov farbov. Dzviníc'ja sja nachodila nad babínc'om, kotryj byv šyršyj jak korabeľ – jakbač ho zbudovalí piznijše jak cilu cer'kov. Nad trojprostorom stojalí barokovy porožňi turňi zakryty šindľamí. Staršyj dzvin mav napis iz rokom 1673, do kotroho Sičiňskyj datuje i zbudovaňa cerkví. Ikonostas u cerkví byv barokovo vyrizovanyj a joho maľba byla dojs dobri zroblena. Vnutrišňi sťiny okrašovalí rozvišany veliky obrazy iz staršoho ikonostasa 16. stor., majstrovskoj roboty, vizanťijskoho slohu, iz zachovalyma farbamí: Isus Christos, Bohorodícja, sv. Nikolaj iz postrannyma obrazkamí, sv. Paraska, i archanhel Míchal. Stary liturgičny knihy: Apostol (Ľviv, 1696) i Ljeitourhiarion (Počajiv, 1755).3 Cer'kov byla poškodžena v 2 sv. vojňi.

Puščan´a prуpomуnajut´ začatok Velуkoho Postu

Fašengŷ sut´ perechodnŷm časom mіdžі zуmov і jarov. Tŷrvajut´ od Tr´och Kral´iv až do začatku Velуkoho Postu. Іde o mіcne voobšče svjato hodovan´a і zabavŷ, kotre jest´ popularne skoro vo všŷtkŷch regіonach Slovens´ka. Іnteresne jest´, že u Rusуnіv na severovŷchod´i Sloven´ska і na Pіdkarpat´u s´a tot čas jak karneval z maskamу barz nуgda ne slavуv. Vŷn´atkom bŷlу sela na Spіšu. Burlуva bŷla holovno posl´idn´a ned´il´a - sŷropustnaja ned´il´a, nazŷvana і Puščan´a.

Maďar´skyj guľaš iz rusyňskych ingrediencij

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 5.časť - Cerkov v seľi Nižňij Verlích

Trojprostorna zrubova cer'kov lemkivskoho typu z vysokov turňov – dzvinic'ov nad babínc'om, stojala od 18. storiča v seľi Nižňij Verlích. Verlíšane jej zasvjatílí sv. archanheloví Michaloví.10 Dach mala bojkivskyj z barokovyma makovicamí. U dzviníci visív staryj dzvin, odľatyj v 1675 rocí. Dookola chramovoj častí i dzvinici byl zbudovanyj dašok. Pid ním byla cer'kov obíta zhory-dolov dočkamí, no verchňa časť cerkví byla zakryta šyndľamí. Sťiny bylí micno nahnuty do serediny konštrukciji. Nad holovym vchodom do babínce sja nachodív napis: ”1870”. Ikonostas mal pseudo-rokokovy znaky. Na sťinach cerkví bylí rozvišany častí staršoho ikonostasu iz 17.-18. stor. iz interesnym koloritom riz'by ikonostasa i samych maľunkiv. Riz'ba mala modryj pidklad iz pozlačenyma okrasamí i bilyma napísamí. Pri Sičiňskoho navščivi cerkví sja tu nachodilí stary bohoslužebny knihy: Molitvoslov (Ľviv, 1652), Osmohlasník (Ľviv, 1642), Triodion (Ľviv, 1716), Časoslov (Ľviv, 1692).3 Cer'kov byla zníčena čerez 2. sv. vojnu.10 Kolo cerkví stojala interesna branka iz visem-hrannov baňkov. Model branky, kotra sja nachodíla piľa cerkví stojiť dnes' v Bardijovskych kupeľach.9

V januárovom kole Drabinky zvíťazila prekvapivo skupina Mido zo Sloviniek

21.kola Drabinky sa vyznačovalo veľkým bojom o prvé miesto medzi fanúšikmi kapely Mido a Medium. Poradie na prvom mieste se neustále menilo a do poslednej chvíle nebolo jasné, ktorá skupina zvíťazi. Nakoniec zo svojho prvého víťazstva na Drabinke sa teší kapela Mido, ktorej k víťazstvu gratulujeme. Hudobná skupina MIDO zo Sloviniek vznikla v roku 2012. Od tohto roku tvorili skupinu dvaja členovia – Dominik a Miro. V roku 2014 k ním pribudla speváčka Simona, ktorá kapela pomohla hlavne v ženskom repertoári. V júli 2015 sa k skupine pripojila ďalšia speváčka Majka. V súčasnosti teda tvoria kapelu štyria členovia: Dominik, Miro, Simona a Majka. Repertoár skupiny tvoria ľudové, slovenské, české a zahraničné piesne. Kapelu môžete kontaktovať na ich FB stránke - https://www.facebook.com/MIDOzoSloviniek/
 
Kompletné výsledky 21. kola Drabinky:
1. Mido - Mala ja miloho    50.5691 %
2. Medium - Špivam sobi špivanočku    45.6000 %
3. Pavelčákovci - Frajirečko starodavna     45.5172 %
4. Rolland - Čerešňa, čerešňa    43.9695 %
5. Song - Ľehnu soby    42.3333 %
6. Royal - Ej hoj muziko    42.1818 %
7. ŠARIŠAN a Ľubka Ručinská - Opadalo lisťa    41.1215 %
8. Medial - Šumna je hruba je    40.7619 %
9. Gamma - Darmo mamo, darmo     38.6792 %

****
Vyradené nahrávky:
10. Genius - Šednem sebe na lavočku    37.5701 %
11. ESO - Horila sosna palala    36.9524 %
12. Premier - Janičko travu kosi, Neveľo jem chodil    27.6190 %


Hodnotiť môžete aj 3 tipy zaslané od fanúšikov Drabinky, ktoré sme nasadili ako novinky v hitparáde:
Janka Guzová - A ja taka čarna
Select - Mav jem divku
Avalon - Ej Korovy

Hlasovanie v 22. kole Drabinky končí v pondelok 29.2.2016 o 12 hod.

Spіvanka z Drabуnkŷ na dnes´ka - Genius - Šednem sebe na lavočku


Jak s´a Vam spіvanka l´ubуt´ pіdporte ju svojim holosom na www.drabinka.sk.

Spіvanka z Drabуnkŷ na dnes´ka - Premier - Janičko travu kosi, Neveľo jem chodil


Jak s´a Vam spіvanka l´ubуt´ pіdporte ju svojim holosom na www.drabinka.sk.

Privatizacija

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Chto cyganyť...

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Spіvanka z Drabуnkŷ na dnes´ka - ROYAL - Ej hoj muziko


Jak s´a Vam spіvanka l´ubуt´ pіdporte ju svojim holosom na www.drabinka.sk.

РУСИНЫ В УКРАИНІ И ЇХ ЯЗЫК (3) - выступ Валерія Падяка, PhD на IV. Межинародному конґресі русинського языка (Пряшів, 25 сектембра 2015 року)

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Podporte petíciu proti aktivitám spoločnosti Alpine Oil and Gas na severovýchode Slovenska

Holosy podporujú občanov na severovýchode Slovenska, ktorí aktívne vystupujú proti aktivitám spoločnosti Alpine Oil & Gas.
Spoločnost Alpine Oil & Gas realizuje prieskum výskytu ropy a horľavého plynu v okolí viac ako 50-tich dedín na severovýchode Slovenska. Spomínaných je niekoľko obcí, ktoré môžu byť aktivitami spoločnosti Alpine Oil & Gas dotknuté. Ide o katastrálne územie obcí - Ruská Poruba, Ruská Kajňa, Repejov, Hrubov, Černina, Pakostov, Smilno, Oľka, Rohožník, Vyšná Sitnica, Nižná Sitnica, Jankovce a Baškovce. Žiadosť o zaslanie odborného posudku alebo stanoviska k vplyvu ťažby ropy a zemného vplyvu na životné prostredie v katastri obce Smilno MŽP odmietlo, pretože žiadnym takýmto posudkom nedisponuje.
V obciach Krivá Oľka, Ruská Poruba a Smilno narazila ropná spoločnosť Alpine Oil and Gas na tvrdý odpor. V apríli minulého roka ťažiarov po petícii na istý čas vyhnali z Krivej Oľky. Dva dni pred Vianocami došlo za asistencie polície k potýčke medzi vlastníkmi pozemkov a právnikom spoločnosti v Ruskej Porube. Od 25. decembra zablokovali aktivisti prístupovú cestu, kadiaľ prechádzali ťažké mechanizmy ťažiarov k budúcej vrtnej plošine v Smilne.
Svoje odmietavé stanovisko Budeme rátať turistov alebo cisterny s ropou? už dávnejšie zverejnili OZ Dukla. Starosta Nižnej Polianky (obce susediacej s obcou Smilno) Ján Cundra vo svojom stanovisku nabáda občanov Smilna, aby sa zmobilizovali a nahlas vyjadrili svoj nesúhlas s touto aktivitou. Podobne reaguje starosta ďalšej susednej obce Vyšná Polianka, Ľuboš Špik. Aktivistov oficiálne podporili tiež poslanci Národnej rady za OĽaNO Igor Hraško a Ján Mičovský.
Svoj nesúhlas môžete vyjadriť aj Vy a to podpisom petície NEVŔTAJTE, chceme žiť v zdravej krajine - odkaz na stiahnutie petície

Neščastna premija

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Cтарый новый рік

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

З приходом рочку нового,

Благослови, Господи, Карпаты

і підкарпатьскый народ його,

на многая і благая літ,

вам, карпатьскы братя і

сестры.

І далшы родаци до ряду

ставайме,

Же жыють Русины, забыти

не дайме.

Благослови Господи, народ

з під Бескіда,

Бы ниґда не забыв на одказ

прадіда.

Тот одказ прадіда треба в

сердці мати,

І по цілый жывот свого ся

тримати,

Же я Русин быв, Русином

остану,

Покы кажде рано і з новым

дньом  встану.

 

Щасливый Новый рік

(zdroj facebook Obec Ruské - www.ruske.sk)

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Dneska je subota

17. februar 2018


Юліаньскый календарь:

4. фебруáр 2018

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.