Jak sa 5. Rachot vydaril

Tak konečne som sa dokopal k tomu, že podám správu, jak to vlastne bolo 5. júla 2008 na RACHOTe.
Ak mám začať od začiatku, tak sa musím vrátiť o pár mesiacov dozadu, keď už v decembri 2007 sme s Mimom začali vymýšľať, uvažovať a postupne oslovovať prvé kapely. Obaja sme už boli trocha znudení z predošlých lokal festov a povedali sme si že nastal čas na zmenu.
Hlavná vec bola zohnať kapely, ktoré by zodpovedali naším predstavám o nekonvenčnom alternatívnom festivale. Oslovili sme zopár favoritov, niektorích síce neúspešne, no naša snaha bola nakoniec korunovaná úspechom. Brnenská kapela Ty Syčáci ako prvá potvrdila účasť na tohtoročnom Rachote, krátko nato sa pridali Appendix. Žiaľ, boli aj kapely, ktoré na skoro poslednú chvíľu účasť odvolali, no každopádne sme už mali vhodný stavebný materiál na tohtoročný Rachot. Neskôr Mimo, za mne doteraz nie celkom jasných okolností, vybavil dve poľské kapely, Awariat Nato a Jacyś Kolesie. Stropkovskí vagabundi The Vagabunds sa stávajú stálicou na našom pódiu a po ročnej pauze k nám zavítali zo Sabinova Dalla Mattina alla Sera. Plagát uzavreli Posledné decembrové dni z Bardejova.
V marci po dlhom boji sme konečne spojazdnili stránku rachot.sk, ktorú majú na svedomí naši dlhoroční spolupáchatelia Marcel a Roman.
Ďalšia, no nemenej dôležitá vec, sú peňeži. Je nutné pripomenúť, že bez finančnej pomoci dublinskej komunity našich priateľov by sme tento, tak ako aj minulý ročník zvládli asi ťažko. No ale aj to sa podarilo a mohli sme sa vrhnúť do záverečnej etapy príprav.
Týždeň pred lámaním chleba sme dali dokopy partiu podionosičov, potvrdili chatu s Mirom, Aviu s Ďoďom, štylku s Hasanom, počasie s pánom Bohom a v sobotu naobed už čakalo hotové pódium na chlapcov zo Sabinova a ich aparatúru. Napriek tomu, že počasie nám dávalo najavo, že sme sa málo modlili, nakoniec samo uznalo správnosť naších pohnútok.
Krátko po svojom príchode začali dávať Páni zvukári svojou usilovnou prácou pódium do štartovej pozície. To sa už začali zbiehať vačšie skupinky fanúšikov a po lokalizovaní tej správnej Polianky dorazila prvá kapela Ty Syčáci. To už som začínal byť nervózny, ako je u mňa zvykom a behal som kade tade s výrazom totálnej kontroly. Po troch kolečkách okolo chaty som sa dostal do normálu a s pocitom pokoja som sa venoval tomu, čomu som mal. Postupne prichádzali kapely aj ľudia a niečo po šiestej sme mohli začať. Plánovaný improvizovaný príhovor usporiadateľov nám síce veľmi nevyšiel no konečne sme mohli začať.
Piaty RACHOT otvorila stropkovská kapela The Vagabunds. Zahrali slušný rokenrol, čo som už v Stropkove dlho nepočul. Hoci už na RacHote hrali aj pred rokom a ich vystúpenie som strávil ako trhač-aplikátor lístkov bavil som sa dobre. Pred rokom gitaristovi Vilovi hneď na začiatku praskla struna a rokenrol sa zmenil na improvizovaný blúsendrol, čo si veľa divákov ani nevšimlo. Prečo The Vagabunds? Asi preto, že jak sa ožerú, ta je s nimi bida, jak Mimo spomínal.
Po stropkovskej partii s očarujúcou Kuľkou sa po viac ako desaťročnej pauze a počiatočných peripetiách so zvukom rozozvučala bardejovská melanchólia Posledné decembrové dni. To som ešte furt trhal lístky, no neušlo mi že stará mašina sa ťažko rozbieha. Ale mašina naskočila a odohrla s hrdosťou.
Na pódium z Ladomírovej sa valí Dalla mattina alla sera zo Sabinova a ja trhám lístky jak o dušu. Sedím na kraji, zle vidím, zle počujem. Pavúk ma poctil svojou návštevou, fotíme sa, trháme lístky a počúvame muziku. Dalla je mattina mlada alla sera jak drak. Toto čo predvádza basák Domino, fyzicky aj notycky, nadokáže ani ostrieľaný metalista. Kto ho nepozná zostane asi zaskočený. Kapela už má na rováši dva albumy a vyzerá to, že je celkom pri chuti.
Už neviem kedy presne nám vyrazilo poistky. Tma a ticho. Svetlá silné, poistky slabé = ticho a tma. No našťastie naši zvukári sú aj elektikári a problém sa rieši v krátkom čase.
Na scénu prichádza bratislavské kvarteto Appendix. Lístkovania už mám dosť. Moje miesto zaujal Martin. Ďakujem. Ešte pred tým než Appendix začali hrať, som zašiel pozrieť za chatu kde Keso v “interaktívnej symbióze” kričal jak nepríčetný, obkolesený davom bongárov a iných náhodných spevákov. Nielen z obavy, že chytne Keso infarkt, čomu mám dojem aj nasvedčovalo jeho skoro fialové zafarbenie pokožky tváre, som navrhol skupine, s prísľubom neopakovateľného hudobného zážitku, aby sa presunuli pred pódium. Verte, neverte, ale moj návrh mal skoro okamžitú pozitívnu reakciu.
Chlapci z Blavy to rozbalili bez zbytočných manierov a od začiatku tlačili noty naplno. Napriek tomu že som kapelu videl prvý krát, ich repertoár mi bol už celkom známy. Ale naživo je to predsa len silnejší zážitok. Kesovi sa nakoniec podarilo dostať na pódium aspoň svoju tamburínu a tradične tak prispieť zdarnému priebehu večera.
Ľudia sa bavia, Piťové hoddogy idú na dračku, muzika hraje... Na rade je hlavná, no nie posledná kapela večera Ty Syčáci. Ten, kto už o tejto formácii, alebo o samotnom Petrovi Vášovi a jeho predošlých projektoch počul, vedel že to bude špecialita a má sa načo tešiť. Ten kto nie, mal možnosť sa oboznámiť s ich tvorbou práve tu a teraz. Musím sa priznať, že som mal trocha obavy ako diváci zareagujú na toto nie celkom tradičné trio, no hneď po prvých tónoch bolo jasné, že moje obavy boli celkom zbytočné. Reakcia publika bola od samého začiatku priam nadšená, čo kapela oplácala tiež nadšeným výkonom. Váša predviedol 77 nových účesov za výdatného doprovodu Petra Zavadila a Tomáša Frolicha. Netušil som ako sa dá fantasticky urobiť podivá šou v sede. Chlopy z Brna vďačne pridali ešte zopár kúskov na záver, čo pubilkum a hlavne to ženské, veľmi vďačne prijalo.
To sa už na kraji pódia chystá Awariat Nato z Nowego Sącza. Ešte počas vystúpenia Tych Syčákov do mňa hučal jeden už riadne chytený z posádky od severných susedov vydávajúci sa za muzikanta, že “nam še to nepodoba, kedy juž bendžeme grač”, ja som si z hrôzou predstavil jak na pódiu sto kilový týpek bojuje s gravitáciou, no paráda. Kým som sa oddával katastrofickým predstávám ukázalo sa, že dotyčný aktivista nieje žiaden muzikant, ale len nedočkavý fanúšik, ktorý neskôr predviedol skok s pódia do davu a svojim majestátnym telom jednou ranou zložil zo osem mladíkov čo mu stáli na pristávacej ploche.
Čakať od pankovej kapely hrať po polnoci triezvy je trocha ambiciózne očakávanie, no z času na čas sa to udeje. Kapela Awariat Nato to predviedla priam ukážkovo, až som sa do tanca musel pridať aj ja. Podaktorí punkeri sa rozvášnili až tak, že so musel prepnúť na režim ochrankár podiostrážič. No disciplinovanosť naších pankáčov je premňa, odrasteného výtržníka, priam zarážajúca. Ústny dohovor človeku, ktorý ma možno ani nepočuje stačil. Ťažko pochopiteľné, no vzhľadom na moju funkciu pri pódiu, som túto skutočnosť prijal s vďačnosťou. Bedne nespadli, do káblov sa nikto nezamotal a poistky držali. Diki Vám pankáči. Nabudúce na Vás nezabudneme.
Skapanková harmonika pomaly doznieva a ďalšia partia z Poľska vybaľuje aparatúru, aká na našom pódiu ešte nebola.
Chlapci z Jacyś Kolesie mali také parádne bubny, že Matikové Tamy (VEĽKÉ DIKI Matik) boli oproti tomu hračka pre deti a keď na nich začal hrať, tak si každý musel uvedomiť skutočnú silu tohtoročnej aparatúry. Každopádne táto sanocká partia predviedla veľmi kvalitný etnoartrock(?). A to všetko ešte podfarbené didžiridu a kreatívnou hrou dvoch bubeníkov. Napriek tomu, že to bola záverečná kapela večera, neznelo jej vysúpenie ako oddychová dohrávka, ale ako poriadné vyvrcholenie RacHotu. Pevne verím že v budúcnosti ešte uvidíme zopár takýchto nakladačiek zo severu Karpát a iných častí susedného Poľska.
Posledná kapela dohrala no ľudia sú ešte natoľko rozšantení, že vypínať muziku by bolo ešte hriechom. Vzhľadom ktomu že PA aparatúra sa skladá, pokračujeme na kombách. Je to stále riadny rachot. Mirko K. sa tradične chytá úlohy dídžeja a tancovačka môže pokračovať, hoci aj doobeda. Nasleduje rozlúčka a zopár ďakovných potľapkaní so zvukármi. Únava ich láme a to ešte do Sabinova majú trocha cesty. Mimo si išiel na chvíľku zdriemnuť, tak to nejako potiahnem bez neho. Skalní sa držia, ja zatiaľ tiež, no už ma zmáha únava.
Nedeľa 11:00, Mimo sa prebral z mikrospánku, som na rade ja. Vypíname kombá. Zopár nesmrteľníkov neúspešne protestuje. Slnko je krásne, len ho už nestíham od únavy vnímať. Ešte nás čaká veľké upratovanie, no najprv sa musím vyspať.

Dobrú noc.

PS: Vďaka Vám všetkým za pomoc a návštevu. DOVIDENIA O ROK

 

text: Erik Gajdoš

prevzaté z www.rachot.sk

Zdieľať na Facebooku

Dneska je vіvtorok

26. marec 2019


Юліаньскый календарь:

13.мáрец 2019

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.