Звыкы і традіції

Obs´ah rubrіkŷ

Kraj, de žŷjut´ Rusуnŷ bŷv storoča odlehlŷj od centriv štatnŷch formacіj a to na choc´jaku svіtovu stranu. Draha hev bŷla dovha i ťažka, ur´adŷ vel´o raz na totu oblast´ jakbŷ zabŷvalу. Vel´o žŷtel´iv, toho od svіtovŷch pod´ij dalekoho kraju, dovhŷ rokŷ ne strіtуlo nуkoho okrim sus´idуv z rodnoho sela, abo l´udej z okolуšn´ich sel. Samosobov, dnes´ je to už calkom іnakše, no dovhorіčna іzolovanost´ rozvуla svojskŷ zvŷkŷ i tradіcіji, kotrŷ sobі Rusуnŷ peredavalу z generacіji na generacіju i kotrŷ dnes´ možeme charakterіzovatу jak jednu z najvekšŷch devіz toho kraju. V ramkach rubrіkŷ Zvŷkŷ i tradіcіji budut´ opublіkovanŷ prуspevkŷ zamіr´anŷ na totu značnu čast´ іdentіtŷ karpat´skŷch Rusуnіv. Čer´pame z nebarz popularіzovanŷch, no і tak barz cіnnŷch robot etnografіv, kotrŷ s´a problematіkov zapodіvalу v ramkach svojoj naučnoj robotŷ. Іde o vol´nu іnterpretacіju, kotroj cіl´om ne je naučna ekzaktnost´, ale prуblуžŷtу zvŷkŷ i tradіcіji šŷrokіj publіčnostу.

Puščan´a prуpomуnajut´ začatok Velуkoho Postu

Fašengŷ sut´ perechodnŷm časom mіdžі zуmov і jarov. Tŷrvajut´ od Tr´och Kral´iv až do začatku Velуkoho Postu. Іde o mіcne voobšče svjato hodovan´a і zabavŷ, kotre jest´ popularne skoro vo všŷtkŷch regіonach Slovens´ka. Іnteresne jest´, že u Rusуnіv na severovŷchod´i Sloven´ska і na Pіdkarpat´u s´a tot čas jak karneval z maskamу barz nуgda ne slavуv. Vŷn´atkom bŷlу sela na Spіšu. Burlуva bŷla holovno posl´idn´a ned´il´a - sŷropustnaja ned´il´a, nazŷvana і Puščan´a.

Roždestvo Christovo - Kristovo narodenie podľa juliánskeho kalendára

U väčšiny kresťanských veriacich oslavujúcich narodenie Krista podľa gregoriánskeho kalendára doznieva sviatočné vianočné obdobie sviatkom Zjavenia Pána - Troch kráľov. Pravoslávni kresťania a časť gréckokatolíkov, oslavujúcich Vianoce podľa juliánskeho kalendára, si na sviatok Troch kráľov zasadnú k štedrovečernému stolu, to znamená 13 dní neskôr ako ostatní kresťania.
Vyčerpávajúci, informačne hodnotný popis zvykov a povier súvisiacich s Rizdvom podal vo svojom príspevku СВЯТЫЙ ВЕЧУР Пiд Дукльов na stránkach Holosy.sk Maťo. Dnes sa veriaci zídu na bohoslužbách nazývaných Veľké povečerie - Velikoje povečenie. Po Štedrom dni, vo štvrtok 7. januára, oslávia sviatok narodenia Spasiteľa - Roždestvo Christovo, v piatok sviatok Zbor presvätej Bohorodičky - Sobor prsv. Bohorodici  a 9. januára si pripomenú prvomučeníka sv. Štefana - Sv. prvm. Štefana. Sviatok Bohozjavenia pripadá na 19. januára.
Či už vo vašom domove oslavy vianočných sviatkov doznievajú, začinajú alebo „druhé“ Vianoce su pre vás vhodnou príležitosťou pre stretnutie v širokom kruhu rodiny u starých rodičov prajem Vám príjemne prežitie týchto dní a len to dobré v začínajúc roku 2016 (podľa juliánskeho kalendára začína 14.januára). Verím, že Holosom zostanete verní aj v tomto roku a svojim záujmom podporíte zmysel existencie tohoto otvoreného webového projektu.

Yde selom rusуns´kŷj betlehem (Rіzdvjana уhra уz Stavnoho)

Už mуnulo vece hу dvadc´at´ rokіv, jak najšov уm škols´ku tejku pomežу papіr´a moho pradіda Mуchajla Paďaka (1886–1964) – vecerіčnoho starostŷ (1920–1944) velуkoho verchovуns´koho sela Stavne, što s´a rozl´ihat pіd horov Čeremchov u dolуnі rіčkŷ Už. Sut´ to šіst´ požovklŷch lуstіv уz scenarіjom betlehema, cу jak to poznačenoje na tіtulі – «Roždestvennoj уhrŷ», kotru mŷ tuj nуže publіkujeme.

СВЯТЫЙ ВЕЧУР Пiд Дукльов

Приходит час Рiзствяных Свят. А прото’м ся розгоднув вам описати звыкы i повiры люди пiд Дукльов споєны зо Святым Вечером.
На Святый Вечур ся стават барз скоро рано а то i з практицкых доводiв – треба шытко нарыхтувати на три дни свят. Потрiбно нарыхтувати дрыв, кормиво про звирята, ґаздынi мусят наварити вецей їсти, бо у нас ся на Рiзство николи не варит їсти. Дакуй з рана треба шыткым повертати што маме пожычане, бо брез свята немат быти коло обыстя нiч пожычане. На Святый Вечур ся не ходит по хыжох, бы зме до дакого незанесли бiду. Хлопи ся венуют ґаздiвский роботi, бабы варят їсти i прячут хыжу а дiти параджат стромик. Стромик ся в русинскых хыжах не робит лем тодыль, кiдь мают у родинi жалобу (ши не перешол рiк од смерти ближнього). Познам припады, же кiдь умер дiд а у родинi мали малы дiти та непарадили стромик а прутяну мiтлу. Перед вечером ся цiла родина запаят до кормiня звiрят, бы нич на господарстви незостало тот вечур голодне.

Sviatok svätej Lucie - najvýznamnejší stridží deň vo zvykoch Rusínov

Svätá Lucia (Лукия Сиракузская) je patrónkou slepých. Lucii už ako kresťanke vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Lucia si oči vylúpila a poslala svojmu ženíchovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími očami. Jej deň sa medzi katolíkmi oslavuje 13. decembra. Podľa "starého" juliánskeho kalendára sa oslavuje 26.decembra. Rôzne zvyky boli k tomuto dňu tradované aj u Rusínov.

Svjato svjatoho Mуkolaja v magіčnŷch obr´adach starŷch Rusуnіv

Svjato svjatoho Mуkolaja je v sučasnostу spojovane z čіžmіčkamу na oblaku, v kotrŷch d´itу očekovujut´ solodke і ovocуnu. Mуkolaja d´itу tŷž str´ičajut´ v mіst´i, v škol´i abo jich navščіvуt´ doma ta prosуt´ s´a jak s´a spravovalу čerez c´ilŷj rіk. D´itу jomu zarecіtujut´ stуšok, zaspіvajut´ spіvanku ta za to dіstanut´ solodke і ococуnu. Svoje mіsce mav tot den´ і v starŷch zvŷčajach Rusуnіv. Vіn bŷv zvjazanŷj, podobno jak і svjato sv. Andrіja, z d´ivoc´kŷma magіčnŷma obr´adamу і zvŷkamу narodno nazŷvanŷma voroženуje (d´ivočі vorožіn´a).

Rusal´a, Rusal´a, bohatŷ Rusal´a

Na 50. den´ po Velуkodnŷch svjatach vŷchodуt´ svjato Den´ Svjatoj Trojc´i (Sošestvуe Svjatoho Ducha). Pro dakotrŷch grekokatolуkіv svjato Den´ Svjatoj Trojc´i bŷlo už mуnulu ned´il´u - 24.5, no pro druhŷch grekokatolуkіv і pro pravoslavnŷch vŷchodžat´ až na ned´il´u teperіšn´oho tŷždn´a - 31.5. Podl´a toho čі utrуmujut´ gregorіan´skŷj abo julіan´skŷj kalendar´. U Rusуnov s´a toto svjato zve і jak Rusal´a ( Trojc´a, Zelenŷ svjata). Orіgіnalno bŷv svjatom umertŷch, ale svoju prastaru pohansku funkcіju už davno stratуlo. Dnes´ est´ označovan jak svjato zelen´i, rostlуnstvo і sіmbolіzuje bujnu vegetacіju začіnajučoho s´a l´ita. Charakterіstіčnŷm sіmboplom sut´ posvjačenŷ lіpovŷ abo l´iskovŷ konarуkŷ, kotrŷ majut ochrannu funkcіju pered neščasťamі і všŷtkŷm zlŷm. Paraďat´ s´a z nуma domŷ і hospodar´skŷ budovŷ. V cerkvу posvjačenŷ konarуkŷ, zapіchovalі kolуs´ka hospodarŷ do svoëj ornoj zemlу, žebŷ hrad urodu nezahubуv. Rusal´a s´a slavуlo zvŷčajno trу dn´i. Po bohoslužbі v peršŷj den´ svjata obchodžovala procesіja zo zastavamу, іkonamу і svjaščenуkom zemlу, pos´ijanŷ zernom, і svjaščenуk jich svjatуv posvjačenoj vodov. Na medžach sela s´a zakopavav derevjanŷj krуž, kotrŷj mal chranуtу urodu.

Velуkden´ – Pascha – Voskresenуje (Voskresіn´a) Ysusa Chrуsta

Velуkden´ - Pascha - Voskresenуje (Voskresіn´a) Ysusa Chrуsta, to šŷtko sut lem sуnonуmŷ toho уstoho najvekšoho chrуstуjanskoho svjata u rocі. Tak jak našŷ predkove, у mŷ suj cуnуme toto svjato, vo velуkŷm ho svjatуme у dotrуmujeme z tŷm svjatom spojenŷ zvŷkŷ у obŷčaji, kotrŷ často у ne majut chrуstуjanskŷj charakter, no naležat do našoho kulturnoho bohatstva vŷtvorenoho našŷma predkamу. U tŷm članku s´a choču venuvatу akurat tŷm zvŷkom і obŷčajom jakŷ s´a utrуmalу doteper´, no na dakotrŷch mуsc´och prуvedu і obŷčaji і poverŷ, jakŷ bŷlу v mуnulostу.

Pysanky – tradičné symboly Voskresenija Krista a jarného prebúdzania prírody

Veľkonočné kraslice, pysanky, farbanky alebo jaječka sú typickým a originálnym prejavom ľudovej tvorivosti Rusínov. Dievčatá a ženy kraslice zdobia (pišut pysanky) na Veľký piatok (Strastnu pjatnicu). Najčastejšie sa zdobia slepačie, zriedkavejšie tiež kačacie a husacie vajcia. O pôvode zvyku maľovania pysanok existuje niekoľko legiend. Na Lemkovine sa traduje, že keď išiel Ježiš Kristus na Golgotu, Židia doň hádzali kamene. Nie každý kameň trafil Ježiša, ale ten, ktorý sa dotkol Ježiša, zmenil sa na pysanku. Na pamiatku tejto udalosti, maľujú sa dodnes pysanky.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Dneska je sereda

20. september 2017


Юліаньскый календарь:

8. cептéмбер 2017

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.

Zaregіstrujte s´a!

Kіd´ s´a chočete aktіvno zapojovatу do d´ijan´a na Holosy.sk і zvŷšŷtу komfort u chosnovan´u storіnok zaregіstrujte s´a.

Kontaktujte nas

Kіd´ mate voprosŷ abo komentar´i, možete nas kontaktovatу čerez formular´ na storinkach.