Край і природа

Obs´ah rubrіkŷ

Rusуnŷ zasel´ujut´ kraj geomorfologіčno nazŷvanŷj Vŷchodnŷ Karpatŷ. U časі rozmachu turіzmu v bŷvšіm Čes´kosloven´sku, turіsta lem malokolу zablukav do nevŷsokŷch hir, hustŷch, temnŷch lisіv i uz´kŷch debrіv. No dnes´ je іtneres o novŷ turіstamу ne barz oblihanŷ oblastу, vďaka čomu s´a Vŷchodnŷ Karpatŷ stavaju´ vse vecej navščіevovanijšov oblast´ov. U rubrіcу Kraj i natura sut´ publіkovanŷ informaciï o іtneresnŷch turіstіčnŷch cіl´ach u Vŷchodnŷch Karpatach Ne pіde tu lem o opуs і fotkŷ derevjanŷch cer´kvej, ale i o tіpŷ na іnteresnŷ turіstіčnŷ trasŷ, vŷstupŷ і opуsŷ turіstіčn´i іnteresnŷch mіsc´ .

Podporte petíciu proti aktivitám spoločnosti Alpine Oil and Gas na severovýchode Slovenska

Holosy podporujú občanov na severovýchode Slovenska, ktorí aktívne vystupujú proti aktivitám spoločnosti Alpine Oil & Gas.
Spoločnost Alpine Oil & Gas realizuje prieskum výskytu ropy a horľavého plynu v okolí viac ako 50-tich dedín na severovýchode Slovenska. Spomínaných je niekoľko obcí, ktoré môžu byť aktivitami spoločnosti Alpine Oil & Gas dotknuté. Ide o katastrálne územie obcí - Ruská Poruba, Ruská Kajňa, Repejov, Hrubov, Černina, Pakostov, Smilno, Oľka, Rohožník, Vyšná Sitnica, Nižná Sitnica, Jankovce a Baškovce. Žiadosť o zaslanie odborného posudku alebo stanoviska k vplyvu ťažby ropy a zemného vplyvu na životné prostredie v katastri obce Smilno MŽP odmietlo, pretože žiadnym takýmto posudkom nedisponuje.
V obciach Krivá Oľka, Ruská Poruba a Smilno narazila ropná spoločnosť Alpine Oil and Gas na tvrdý odpor. V apríli minulého roka ťažiarov po petícii na istý čas vyhnali z Krivej Oľky. Dva dni pred Vianocami došlo za asistencie polície k potýčke medzi vlastníkmi pozemkov a právnikom spoločnosti v Ruskej Porube. Od 25. decembra zablokovali aktivisti prístupovú cestu, kadiaľ prechádzali ťažké mechanizmy ťažiarov k budúcej vrtnej plošine v Smilne.
Svoje odmietavé stanovisko Budeme rátať turistov alebo cisterny s ropou? už dávnejšie zverejnili OZ Dukla. Starosta Nižnej Polianky (obce susediacej s obcou Smilno) Ján Cundra vo svojom stanovisku nabáda občanov Smilna, aby sa zmobilizovali a nahlas vyjadrili svoj nesúhlas s touto aktivitou. Podobne reaguje starosta ďalšej susednej obce Vyšná Polianka, Ľuboš Špik. Aktivistov oficiálne podporili tiež poslanci Národnej rady za OĽaNO Igor Hraško a Ján Mičovský.
Svoj nesúhlas môžete vyjadriť aj Vy a to podpisom petície NEVŔTAJTE, chceme žiť v zdravej krajine - odkaz na stiahnutie petície

Karpatský chrám svatého archanděla Michaela - drevená cerkov uprostred Prahy

Drevené cerkvi sa všeobecne radia k tomu najhodnotnejšiemu, čo zostalo zachované z kultúry prevažne rusínskeho obyvateľstva Východných Karpát. Aj vďaka týmto vzácnym pamiatkam sakrálnej architektúry prichádzajú každoročne turisti do oblasti, v ktorých Rusíni žijú. Je však len málo známe, že pôvodne východokarpatskú drevenú sakrálnu stavbu je možné vidieť aj uprostred Prahy. Nachádza sa na pražskom Smíchove v Kinského zahrade v tesnej blízkosti známeho Petřína.
Do Prahy sa stavba dostala v roku 1929. kedy ju Prahe, ako svojmu vtedajšiemu hlavnému mestu, venovali Rusíni z Podkarpatskej Rusi. Cerkov sa stala súčasťou narodopisnej zbierky Narodniho muzea v Prahe ako typická ľudová stavba Podkarpatskej Rusi pod názvom Karpatský chrám svatého archanděla Michaela.

Starina – vodárenská nádrž pod Kremencom

Tretia, a posledná časť, návratov k našej návšteve v kraji pod Kremencom, na území národného parku Poloniny. Čo pri vašej návšteve v tejto oblasti určite neminiete je vodárenská nádrž Starina. Tento príspevok obsahuje informácie o histórií vzniku, využívaní a turistických možnostiach v okolí vodárenskej nádrže Starina.

Turistické zaujímavosti pod Kremencom

Nedávno bol na Holosoch uverejnený článok o Kremenci a našom výstupe naň. Tento článok môžete brať ako pokračovanie a inšpiráciu pre ďalšie putovanie po obciach slovenskej časti Polonín v doline Zbojského potoka. Našimi krátkymi zastávkami na ceste z Kremenca boli obce Uličské Krivé, Topoľa a Jalová.

Výstup na najvýchodnejší bod Slovenska – Kremenec

Ak potrebujete na chvíľu opustiť každodenný zhon a nájsť oázu, kde nebude na vás civilizácie dýchať na každom kroku potom vám možno pomôže jeden tip – výstup na najvýchodnejší bod Slovenska – vrchol Kremenec. Kremenec (1 208 m.n.m.) je vrchol v Bukovských vrchoch, ktorých veľkú časť tvorí NP Poloniny. Národný park Poloniny sa nachádza na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách - Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskyj nacionaľnyj prirodnyj park -Ужанський національний природний парк na Ukrajine. Časti národného parku Poloniny - pralesy Stužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Múzeum lemkovskej kultúry v Zyndranovej a jeho pohnutá história - symbol nezlomnosti Lemkov v Poľsku

Zyndranowa je malá dedinka ležiaca priamo pod Duklianskym priesmykom na jeho poľskej strane. Priamo z hraničného prechodu vedie do Zyndranowej značený turistický chodník. Ak sa do Zyndranowej vyberiete autom musíte urobiť menšiu obchádzku. Pod Duklianskym priesmykom odbočíte v obci Tylawa doprava na kvalitnú cestu a po asi 6 kilometroch jazdy prídete do Zyndranowej. To čo do Zyndranowej pritiahne turistu je maličké, ale originálne múzeum. Význam a hodnotu múzea však plne oceníte, ak budete poznať jeho zložitú históriu, ktorá je tesne zviazaná s neľahkými osudmi obyvateľov obce.

Ľitňij tabor pro rusyňsky ďity

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Holosy podporujú projekt organizácie Karpatské drevené cerkvi - Na konci Slovenska

Perebačte, ale u toj staty ne jesť dostupna rusyňska verzіja pysana latynіkov . Oprobujte sloveňsku verzіju abo rusyňsku verzіju pysanu azbukov. Jak chočete pomočі z dopovnenіm jazŷkovoj verzіji abo mate dalšŷ voprosŷ, kontaktujte nas.

Najvekšŷj evropskŷj meteorіt vpav 9. juna 1866 nedaleko sela Zboj

9. juna 1866 mіdžі rusуn´skŷm selom Zboj na sloven´skіj terіtorіji і selom Kn´ahŷn´a v Ukrajin´i vpav velуč meteorіt. Meteorіt s´a po vpadžіn´u rostrepav na množestvo fragmentіv rіznŷch rozmіrіv. Všŷtkoho s´a bіl´a Zboja našlo 75 kusіv, kotrŷ putovalу do muzej u Petrohrad´i, Budapešt´i і Vіdn´i. Najvekšŷj kus važŷt´ vece jak 286kg і je považovanŷj za najvekšŷj meteorіt, jakŷj s´a našov na terіtorіji Evropŷ. Dnes´ naležŷt´ mіdžі najc´inn´išŷ eksponatŷ іstorіčnoho muzeja u Vіdn´i.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Dneska je sereda

20. september 2017


Юліаньскый календарь:

8. cептéмбер 2017

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.

Zaregіstrujte s´a!

Kіd´ s´a chočete aktіvno zapojovatу do d´ijan´a na Holosy.sk і zvŷšŷtу komfort u chosnovan´u storіnok zaregіstrujte s´a.

Kontaktujte nas

Kіd´ mate voprosŷ abo komentar´i, možete nas kontaktovatу čerez formular´ na storinkach.