Історія

Obs´ah rubrіkŷ

Іstorіja Rusуnіv ne je prostŷm anу veselŷm rospovіdan´om. Malokotra oblast´ v Evropі perešla takŷm ťažkŷm i rosporupovnŷm vŷvojom. Rusуnŷ bŷlу vse čast´ov dakіl´ko štatnŷch formacіj, u každіm z nуch malу іnakše postavlіn´a, vekšŷnov calkom іnakše za jakŷm pr´ahlу. V každіm z nуch bŷla oblast´ zaselena Rusуnamу najbіdn´iša. V іstorіčnŷch robotach je problematіka іstorіji Rusуnіv abo calkom zabŷta, abo jij іstorіcу prуsvjačujut´ lem sčastу v ramkach іstorіji štatotvornŷch narodіv. U rubrіc´i Іstorіja dіstanut´ svіj prostor іnformacіji z іstorіji Rusуnіv, no і statі opуsujučі vŷznačnŷ іstorіčnŷ pod´iji regіonu: Karpat´sko-dukl´an´ska operacіja, Akcіja Vіsla, d´ijal´nost´ Banderovc´iv, no i cer´kovna іstorіja.

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 6.časť - Stara derevjana cer'kov v Krajňij Bystrij

Trojprostorna zrubova cer'kov z interesnov konštrukciov dzviníci nad pritvorom stojala v seľi Krajňa Bystra. Zasvjačena byla sv. archanheloví Míchaloví. Vydra klade vzník cerkví do roku 1791. Zrub cer'kví byv zbudovanyj z jalovych kresanych derev a mav visem-uhlastu ihlanovu strichu ver'ch korabľa i svjatyňi. Interesny bylí lavky barokovoj formy. Pid okreme stojačov dzviníc'ov sja nachodiv žeľiznyj krest zo seredňoj turňi. Po sťinach bylí rozvišany obrazy staroho ikonostasa iz 17. – 18. storiča. Na sťinach babínce bylí sľidy naľipenoj derevjanoj riz'by z interesnov ornamentikov. V cer'kví bylí uloženy i stary liturgičny knihy: Služebník (Ľviv 1666), Trebník (Ľviv 60. roky 17 stor.), Jevanhelion (Ľviv 1670), Oktoich (Ľviv 1730).3 Zname naisno, že sja tam nachodilí išči štyri nevelíky svičníky iz rokokovov ornamentikov i perenosnyj krest z namaľovanym Christom z druhoj polovíny 18 stor., velíkyj stojačij a z obidvoch storon vymaľovanyj svičník iz vyobražiňom sv. Trojci i sv. Nikolaja i majstrovsky zrobleny Car'sky vorota. 9

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 6.časť - Kružľova i jej cer'kov

Trojprostornu zrubovu cer'kov iz siňamí zbudovalí v seredíňi 17. storiča i v Kružľovij nedaleko Svidníka. Zasvjačena byla sv. archanheloví Míchaloví.10 Jej zdviníc'a stojala jednov poľijkov v babínc'u a druhov v siňach. Dach seredňoj častí i svjatyňi byv “bojkivskyj”. Spidňa časť sťin i verchňa kus vystupujuča časť dzviníci byla zhory-dolov obíta dočkamí, ostatok šyndľamí. Turňa dzviníci byla novša, jakbač z kince 18. stor. Podľa umeleckoho slohu obraziv Sičiňskyj sudiv, že ikonostas pochodiv iz 17. storiča a byv obnovlenyj r. 1714, o čim svidčiť i napis na pravych bočnych dverjoch. Na siverňij storoňi korabľa cerkví visív obraz Isusa Christa, jakbač iz 16. stor, maľovanyj temperovov technikov z renesančnym ramom i perlovov paskov.3 Cer'kov byla zníčena v 30-tych rokach 20. storiča.10

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 5.časť - Šarišskyj Ščavník

Šuvna derevjana trojprostorna cerkov byla postavlena v 1773 rocí v seľi Šarišskyj Ščavník kolo Svidníka. Po zbudovaňu novoj kamjanoj cerkví v r. 1928 byla derevjana cerkov zníčena. Z materialu staroj cerkví virujuči postavílí maleňku dzviníc'u, formov podibnu do vežočok zníčenoj cerkví. Do kamjanoj cerkví byv perenesenyj i staryj ikonostas, bohato ozdoblenyj iz rokokovov ornamentikov a ikonamí písanymí na derevi. Ikonostas je datovanyj do seredíny 18. storiča.9

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 5.časť - Cer'kov v Rivňim

V seľi Rivne kolo drahy na nevelíkim horbku stojala derevjana cer'kov. Naobkolo ňoj byv cinter' zahorodženyj nizkym kaminnym muríkom. Na zapadňij straňi byv vchod do arealu cerkví čerez branku stopovoj konštrukciji, iz odstupňovanov turňov pokrytov šyndľamí, naverchu iz cibuľkov z krestom. Na derevi nad dverjamí samotnoj cerkví byv vyrizanyj text: “Všytku robotu zrobív Stefan Tuľka v 1782“. Trojprostorna zrubova cer'kov stojala na kamiňovim fundamenťi. Svjatyňa byla štyri-uhlasta.9 Dach korabľa byv stupňovanyj, šyjky verchňich baňok bylí kolísi pofarbeny červenov, bilov i zelenov farbov. Dzviníc'ja sja nachodila nad babínc'om, kotryj byv šyršyj jak korabeľ – jakbač ho zbudovalí piznijše jak cilu cer'kov. Nad trojprostorom stojalí barokovy porožňi turňi zakryty šindľamí. Staršyj dzvin mav napis iz rokom 1673, do kotroho Sičiňskyj datuje i zbudovaňa cerkví. Ikonostas u cerkví byv barokovo vyrizovanyj a joho maľba byla dojs dobri zroblena. Vnutrišňi sťiny okrašovalí rozvišany veliky obrazy iz staršoho ikonostasa 16. stor., majstrovskoj roboty, vizanťijskoho slohu, iz zachovalyma farbamí: Isus Christos, Bohorodícja, sv. Nikolaj iz postrannyma obrazkamí, sv. Paraska, i archanhel Míchal. Stary liturgičny knihy: Apostol (Ľviv, 1696) i Ljeitourhiarion (Počajiv, 1755).3 Cer'kov byla poškodžena v 2 sv. vojňi.

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 5.časť - Cerkov v seľi Nižňij Verlích

Trojprostorna zrubova cer'kov lemkivskoho typu z vysokov turňov – dzvinic'ov nad babínc'om, stojala od 18. storiča v seľi Nižňij Verlích. Verlíšane jej zasvjatílí sv. archanheloví Michaloví.10 Dach mala bojkivskyj z barokovyma makovicamí. U dzviníci visív staryj dzvin, odľatyj v 1675 rocí. Dookola chramovoj častí i dzvinici byl zbudovanyj dašok. Pid ním byla cer'kov obíta zhory-dolov dočkamí, no verchňa časť cerkví byla zakryta šyndľamí. Sťiny bylí micno nahnuty do serediny konštrukciji. Nad holovym vchodom do babínce sja nachodív napis: ”1870”. Ikonostas mal pseudo-rokokovy znaky. Na sťinach cerkví bylí rozvišany častí staršoho ikonostasu iz 17.-18. stor. iz interesnym koloritom riz'by ikonostasa i samych maľunkiv. Riz'ba mala modryj pidklad iz pozlačenyma okrasamí i bilyma napísamí. Pri Sičiňskoho navščivi cerkví sja tu nachodilí stary bohoslužebny knihy: Molitvoslov (Ľviv, 1652), Osmohlasník (Ľviv, 1642), Triodion (Ľviv, 1716), Časoslov (Ľviv, 1692).3 Cer'kov byla zníčena čerez 2. sv. vojnu.10 Kolo cerkví stojala interesna branka iz visem-hrannov baňkov. Model branky, kotra sja nachodíla piľa cerkví stojiť dnes' v Bardijovskych kupeľach.9

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 4.časť - Nížňomirošivska derevjana cer'kov

Rusíňske selečko Nížňij Mirošiv ležyť pri drazi z Bardijova do Svidníka. Kolísi to byla samostatňa parochija. Mirošivska derevjana cer'kov zasvjačena sv. Dimitrijoví, starym vikom schyľajuča sja ku zemľi, stojala na berižku medži selom i drahov, sered poľa. Podľa Zapletala sja zapadňa turňa lem tak trimala na nosnych derevach. I seredňa časť chramu sja nahynala na vychod. Cerkov pochodyla z 18. storiča. 7
Interesnosťou rusiňskych derevjanych cerkovok na Makovici suť i mnoho-uhlasty nizky ploty, zloženy iz okresanych jalovych derev, zakrytych sidlovym daškom a vchodom z brankov na zapadňij storoňi. Takyj pľit mala i Nižňomirošivska cer'kov. Stojala na nizkim zaklaďi z lomovoho kamiňa. Všytky tri chramovy častí bylí vybudovany okreme, spojeny dovjedna lem sidlovym daškom, žeby tam nezaťikalo. Dachy turňej bylí naterty červenkastov farbov. 7 Turňa seredňoj časti cerkvi byla bojkivska, i nad svjatyňov, ale visem-uhlasta. Verch turňi bylí barokovy makovici zakryty bľachov. Cer'kov byla zhory-dolov obíta dočkamí a zakryta šyndľami. Svjatyňa mala šisť-uhlastyj tvar. Babinec byv menšoho prostoru, doobkola zakrytyj vystupujučim daškom. Stav cerkvi v r. 1930 byv bars zanedbanyj: poškodžena stricha, rozbity oblaky, zahnizdženy vorobľi v cerkvi. Ikonostas byv rokokovyj, precizno vyhotovlenyj iz prolamovano vyrizovanymí stopkamí. Na ikonostasi kolo carskych vorot byv napis: “Sij vrata dal zrobiti rab božij Marius Macko iz ženoju svojeju r. b. 1737“. Na bočnych dijakonskych vorotach sja zas písalo: “Dal zrobiti rab božij Kopča chram...nik do vesi Nižňoho Mirošova ... rok božij 1744 septembra dňa...“. Zname išči, že a sťiňi visiv obraz Isusa Christa Pantokratora iz 16. storiča.3

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 4.časť - stara Varadska cer'kov

Grekokatolíc'ka cer'kov v seľi Varadka mala špecifičny znaky cerkvej v Šarišskij župi. Zakinčiňa mala priamo apsidov.1 Cer'kov byla zníčena v časi pervoj svitovoj vojny.11

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 3.časť - Cer'kov v seľi Hutka

Na vysokim berezi, daleko od sela Hutka stojala šuvna grekokatolíc'ka cer'kov. Cilyj korabeľ i turňa nad babíncjom bylí zvonka poobívany dočkamí.1 Cer'kov byla zníčena v 1915 rocí.9

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 3.časť - Regetovska cer'kov

Špecifične teplo šyndľiv, a staryj červeno-hnedyj farebnyj odťiň Regetovskoj cerkví posobív malebňi a kontrastovav iz vyzorom interieru.1

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Dneska je subota

18. november 2017


Юліаньскый календарь:

5. новéмбер 2017

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.

Zaregіstrujte s´a!

Kіd´ s´a chočete aktіvno zapojovatу do d´ijan´a na Holosy.sk і zvŷšŷtу komfort u chosnovan´u storіnok zaregіstrujte s´a.

Kontaktujte nas

Kіd´ mate voprosŷ abo komentar´i, možete nas kontaktovatу čerez formular´ na storinkach.