Banderovci očami historikov – pohľad druhý Ján Mlynárik: 2. časť - tragédie řeckokatolické církve

Slovenský historik a publicista, niekdajší spolupracovník Rádia Slobodná Európa, pôsobiaci v Prahe sa k problematike banderovcov vyjadril v publikácií vydanej v roku 2005 v nakladateľstve Libri. Prvá časť knihy je venovaná osudu banderovcov, krátky sumár bol zverejnený v prechádzajúcom článku. Druhá časť knihy je venovaná následnej tragédii gréckokatolíckej cirkvi, ktorej duchovní boli nastupujúcim komunistickým režimom označená za priamych spojencov banderovcov.
Banderovci boli Ukrajinci vyznávajúci gréckokatolícke náboženstvo, podobne ako Lemkovia v Poľsku alebo Rusíni v Československu. Práve vierovyznanie bolo najostrejšou čiarou medzi západnou, gréckokatolíckou, časťou Ukrajiny a východnou časťou, ktorá bola pravoslávna. Medzi banderovcami mali výnimočné postavenie gréckokatolícki kňazi, najvzdelanejšia vrstva ukrajinských národovcov, ktorí boli súčasťou civilnej siete OUN, ktorá zaisťovala zázemie banderovcom. Spojitosť banderovcov a gréckokatolíckej církvi bola neskôr, keď už bolo jasné, že banderovcov sa na území Československa úplne pochytať nepodarilo, použitá ako argument, a to hlavne po februári 1948, na nenávisť štátneho režimu proti gréckokatolíckej cirkvi a jej kňazom.
Odhalenie banderovského priečinku na gréckokatolíckej fare na Karlovej ulici v Prahe 1 poskytlo príležitosť k rozsiahlemu vyšetrovaniu, ktoré viedlo k zisteniu nepriateľskej rozvratnej činnosti reakčných politických živlov. Gréckokatolícka diecéza mala v tom čase v Československu 240 farnosti a z toho dve v Čechách – v Brne a v Prahe. Práve pražská farnosť bola medzi prvými, kde došlo v roku 1947 k zatýkaniu. Zatknutý bol predstaviteľ farnosti Pavol Hučka a niekoľko ďalších jeho spolupracovníkov. Obvinení boli z vytvorenia a udržiavania banderovského priečinku.
Priečinok bol v tajnom politickom alebo vojenskom spravodajstve a konšpiračnej činnosti určitým, zasväteným známym miestom, na ktorom mohli získať alebo odovzdať správy, kde mohli požiadať o pomoc pre ďalšiu činnosť, peniaze, úkryt atď. Podľa zistení štátnej bezpečnosti mala byť pražská fara činná ako priečinok už za druhej svetovej vojny a bola označená ako hniezdo a poradňa ukrajinských nacionalistov. Banderovci sa nevydávali pri svojom úteku do Rakúska alebo Bavorska priamo. Po prechode hraníc hľadali prvé útočisko v Prešove alebo Trebišove. V Trebišove mal ako priečinok fungovať gréckokatolícky kláštor baziliánov a v Prešove fara a biskupská rezidencia, spravovaná biskupom Gojdičom. Na týchto miestach malo dochádzať k výrobe falošných dokladov.
Najbrutálnejším aktom komunistického režimu proti gréckokatolíckej cirkvi bol zásah v apríli roku 1950. Gréckokatolícka cirkev bola administratívne zrušená a jej príslušníci boli prevedení na pravoslávnu vieru. Došlo k prevedeniu gréckokatolíckych chrámov do rúk pravoslávnej cirkvi. 27.februára 1950 bolo tiež prijaté uznesenie cirkevnej šestky, hlavného orgánu proticirkevného boja: Začať s akciou P okamžite a ešte pred jej zahajením internovať Gojdiča a Hopka. Zatknutie odôvodniť jednak spojením s banderovcami, jednak spojením s rímskokatalíckou hierarchiou proti vôli veriacich.
Celá Akcia P vyvrcholila odsúdením Gojdiča k doživotnému väzeniu. Biskup Pavol Gojdič sa stal symbolom utrpenia svojej cirkvi. Prešiel životnou cestou kaplana, archivára, učiteľa, bazilianskeho mnícha. Syn gréckokatolíckeho farára bol uvedomelým Rusínom, odporcom ukrajinského pravoslavia. Bol proti odtrhnutiu Podkarpatskej Rusi od Československa, pre Moskvu bol aj preto neprijateľným zradcom, ktorý bol už v roku 1947 obvinený z podpory banderovských bánd. Pavol Gojdič zomrel po 10 rokoch väzenia, v deň svojich sedemdesiatych druhých narodenín, vo väznici v Leopoldove.

"Gréckokatolícka cirkev bola

"Gréckokatolícka cirkev bola administratívne zrušená a jej príslušníci boli prevedení na pravoslávnu vieru."No ked sa mam zasa vratit do Boksi, tak podla mojich infomacii sa toto velmi nepodarilo, lebo po tomto "prevedeni" cerkov v Boksi navstevovali dvaja ludia a pop Cuper. Jeden bol uz pred udalostami 50. rokov prevoslavny. Boksania odmietli pravoslavnu cirkev ako nastupcu cirkvi Greckokatolickej a navstevovlai bohosluzby v stropkovskom Rimskokatolickom kostole. Ked tak nad tym rozmyslm, ani sa mi nechce verit ze v Boksi bola niekedy taka solidarita, a to vdaka tyranovi, zial bohu.Spominany Biskup Pavol Gojdic mal odkedy mi pamat siaha(cca 1980-82) vystavenu spomienkovu fotografiu v boksanskej cerkvi. Ked raz este v tuzexovich casoch, podla slov otca Cvercka dajaky komanc pri nejakej asi kontrolnej navsteve kritizoval vystavenu fotku min. A4 Pavla Gojdica, so slovamy ze sa jedna o pravoplatne odsudeneho zlocinca, o. Cvercko mu len pripomenul ze sedel v tej istej veznici a v tom istom case ako vtedajsi prezident s.Husak. Mam dojem ze debata pri tom skoncila a spominana fotografia ostala na svojom mieste. Zial ked sa obzriem do svojho detstva o. Cvercko bol jediny clovek ktory otvorene a kriticky rozpraval o politike a krivdach komunistickeho rezimu. Sledoval som to sice pohladom nevedomeho decka, ale aj tak som z jeho rozpravania necitil nenavist ci chut po pomste, citil som len odvahu veriaceho cloveka. Hoc ja niesom dobry priklad veriaceho cloveka, spomienka na tohto muza u mna vyvolava respekt.

keby moj tato bol komunista

keby moj tato bol komunista tak ako tvoj, dokazal by som sa nad to povzniest.
predpokladam ze ked vies zapnut komp tak si uz pocul o nejakych vyhladavacoch, napr. google.com, je mozne ze vies aj citat tak skus hladat odpovede tam, mne asi verit nebudes.
a skus prozmyslat preco je lahsie zakazat absint ako palenku.

anonyme doporucujem jeden

anonyme doporucujem jeden clanok, neboj sa zvladnes to je to katke a celkom zrozumitelne http://www.grkat.nfo.sk/Texty/uvod_2.html .
potom pouvazuj nad nejakym pseudonymom. ja viem ze ako anonym sa tak nebojis ale predsa to len skus aky to je pocit hovorit za seba. ako prejav svojej dobrej vole som ti vymyslel celkom daco priliehave, co by si povedal na ZORO, je to dobroruzno-spasitelskeho charakteru a zaroven je to aj anonymne.
ZORO, prajem Ti vela uspechov

Moj tato bol doslova jedinym

Moj tato bol doslova jedinym smrtelnikom, ktory dokazal povedat a aj ZASTAT jeho nazor voci vtedajsiemu Vasilovemu tajomnikovi OV KSS. A mal respekt.
A moj tato bol NESTRANNIK.

Neplet si pojmy.

Likvidácia gréckokatolíckej

Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi v Československu roku 1950

Michal Barnovský

Autor sa v tejto štúdii zaoberá takmer nespracovanou kapitolou represívnej politiky československého komunistického režimu voči cirkvám. Konštatuje, že v roku 1948 bolo v Československu oficiálne 305 645 gréckokatolíkov, z toho na Slovensku 237 245, pričom kompaktnejší celok tvorili iba na východnom Slovensku. V období od oslobodenia štátu v máji 1945 do štátneho prevratu vo februári 1948 vládnuce kruhy, vrátane komunistov, zaujali ku gréckokatolíckej cirkvi ústretový postoj. Nezasahovali do jej pastoračnej činnosti a vnímali ju ako opozičnú silu voči totalitnému režimu Slovenskej republiky v rokoch 1939–1945. U komunistov tento kladný vzťah, kontrastujúci s ich antipátiou voči rímskokatolíckej cirkvi, bol v roku 1947 naštrbený podozrením z podpory banderovcov (príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády) zo strany gréckokatolíkov.

K radikálnej zmene cirkevnej politiky štátu (respektíve KSČ) vo vzťahu ku gréckokatolíckej cirkvi podľa autora došlo v období od leta 1948 do mája 1950. Vtedy komunistická moc označila túto cirkev za vôbec najreakčnejšiu a od začiatku roka 1949 pripravovala podľa vzoru Sovietskeho zväzu jej likvidáciu prostredníctvom návratu gréckokatolíkov k „viere otcov“ – pravosláviu. V tomto úsilí bola mocenským štruktúram nápomocná hierarchia pravoslávnej cirkvi v Československu v koordinácii s ruskou pravoslávnou cirkvou, priebeh udalostí ovplyvňovali aj sovietskí komunisti. Autor upozorňuje, že úloha a záujmy jednotlivých činiteľov v tomto procese ešte niesú celkom vyjasnené. Vo februári 1950 sa začalo s realizáciou takzvanej Akcie P (pravoslávie). V okresoch a obciach, kde žili gréckokatolíci, sa vytvárali výbory pre návrat k pravosláviu. Akcia vyvrcholila 28. apríla 1950 zinscenovaným snemom gréckokatolíkov v Prešove, ktorý vyhlásil zrušenie Užhorodskej únie z roku 1646 a opätovné splynutie s pravoslávnou cirkvou. Od tejto chvíle z hľadiska štátnej moci gréckokatolícka cirkev v ČSR prestala existovať, aj keď celé podujatie bolo v rozpore s vtedajšou ústavou, ktorá hlásala slobodu vierovyznania, a s cirkevným právom. Väčšina gréckokatolíckych kňazov a veriacich sa s naoktrojovaným pravoslávím nezmierila. Činnosť gréckokatolíckej cirkvi bola povolená až počas demokratizačného procesu v roku 1968.

Zdieľať na Facebooku

Dneska je ponediľok

25. marec 2019


Юліаньскый календарь:

12.мáрец 2019

Mapa regіstrovanŷch chosnovatel´iv Holosy.sk

Pisan´a dokumentiv po rusin´sky z OpenOffice

Pysan’a rusyn’skov kirilic’ov v sistemi Windows 7

Jak modifikovaty Firefox, žeby kontrol´oval rusin´skyj pravopis

Posl´idn´i komentar´i

Banner pro vašŷ storіnkŷ

Budeme radŷ jak Holosŷ spropagujete na vašŷch storіnkach čerez reklamnŷj banner.

<br />
Komunіtnŷj portal karpat´skŷch Rusуnіv

Jak bŷ s´te chot´ilу vŷčer´atу banerŷ,kontaktujte nas.