Český, slovenský a ukrajinský speed folklór v podaní kapely MDK band

Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni . Na ľudové texty (nielen české a slovenské, ale aj ukrajinské) kapela oblieka svižný kabátik zložený z el. gitary, el. basy, bicích, huslí, trombón, trubky a flauty. Svoje publikum si tak získavajú veselým, dynamickým a osobitým podaním ukrajinské a ruské, ale i české a slovenské ľudovej piesne.

za selom

za selom

bylo prijemni pid nulou, sonečno

Podkarpatsko 2008 - Goverla (2061 m. n. m.) – najvyššia hora Ukrajiny a symbol ukrajinskej štátnosti

V tomto článku z cyklu článočkov o pobyte na Podkarpatslku sa pokúsim krátko opísať náš druhý deň strávený v oblasti Černohorskej poloniny na Podkarpatsku. Plánovaný a uskutočnený bol výstup na najvyššiu horu Ukrajiny, impozantnú a nesmierne fotogenickú Goverlu.

na dolini

na dolini

Podkarpatsko 2008 – Doprava na Podkarpatsko a nocľah pod vodopádom

V tomto cykle článkov by som sa rád podelil o svoje dojmy, zážitky a fotomomentky, ktoré boli zozbierané počas takmer dvojtýždňového pobytu na Podkarpatsku v septembri minulého roku. Verím, že zverejnené informácie sa stanú inšpiračným zdrojom pre prípadne vaše cesty do oblasti. Cestu na Podkarpatsko som plánoval už v lete 2007, ale myšlienka začala naberať reálnejšie kontúry až v jari 2008, keď som mal potvrdeného stopercentného spolucestovateľa - kolegu Tomáša. Z ďalších asi 10 potencionálnych účastníkov nakoniec sa rozhodol pridať aj Jarda. Plány boli, ako to už býva, veľké – výstup na Goverlu, prejsť čo najviac z polonín a čo najmenej schádzať do dolín. Plány sa nakoniec podarilo naplniť len z malej časti, ale spokojnosť bola, myslím, všeobecná.

hribova mačanka

hribova mačanka

Novinky na Holosy - video kanál - krátke videá z Lemkovskej Vatry 2007 a 2008

Pozrite si štyri krátke videá, ako to žilo na Lemkovskej vatre v roku 2007 a 2008. Viac zaujimavých videozaznámov nájdete na Holosy - video kanále, priamo na stránkach YouTube.

 

 

Folklórna skupina JALINKA - nositeľka tradícii Rusínov v Levočských vrchoch

V 15. a 16. storočí sa Rusíni na základe valašského práva usadzovali aj na spišško-gemerskom pomedzí, v oblasti Levočských vrchov. Podľa historických dokladov sa Rusíni usadili napríklad v obciach Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica a Tichý Potok. Ich asimilácia, zapríčinené väčšou izolovanosťou, bola v tomto regióne oveľa silnejšia ako u Rusínov pod Duklou alebo v laboreckom regióne. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k rusínskym predkom prihlásili obyvatelia v tomto regióne len výnimočne. Potešujúcim je však fakt, že tradície zostávajú uchovávané v povedomí vďaka folklórnym súborom, ktoré v regióne pôsobia. Jedným z nich je aj folklórna skupina Jalinka z obce Olšavica.

Cyprus-Pamätnik Makariusa

Cyprus-Pamätnik Makariusa

Miloš Železňák vydal CD – Rusnacké Ruthenian

Pokusov o vysporiadanie sa s rusínskym folklórom, iným ako syntetizátorovým spôsobom, zatiaľ nebolo na Slovensku mnoho. Každý nový pokus, preto vždy nadšene vítam. Nové CD gitaristu Miloša Železňáka pod názvom Rusnacké Ruthenian môžeme určite medzi takéto pokusy zaradiť. Ide o pokus nový, zaujímavý a hlboký.

Ako vydať na Holosoch vlastný článok

Jednou z výhod, ktoré získate registráciou na Holosoch je možnosť voľného vydávania článkov. Keďže sa objavili otázky ohľadne postupu, pripravil som krátky jednoduchý postup, ako článok vydať. Pre vydanie článku na Holosoch je nevyhnutné byť na stránkach prihlásený. Prihlásenie prebieha prostredníctvom voľby prihlásenie v pravom hornom rohu stránky. V prípade, že ešte nemáte vlastné používateľské meno, zaregistrujte prostredníctvom záložky Vytvoriť nový učet.

Banderovci očami historikov – pohľad druhý Ján Mlynárik: 2. časť - tragédie řeckokatolické církve

Slovenský historik a publicista, niekdajší spolupracovník Rádia Slobodná Európa, pôsobiaci v Prahe sa k problematike banderovcov vyjadril v publikácií vydanej v roku 2005 v nakladateľstve Libri. Prvá časť knihy je venovaná osudu banderovcov, krátky sumár bol zverejnený v prechádzajúcom článku. Druhá časť knihy je venovaná následnej tragédii gréckokatolíckej cirkvi, ktorej duchovní boli nastupujúcim komunistickým režimom označená za priamych spojencov banderovcov.

Banderovci očami historikov – pohľad druhý Ján Mlynárik: 1. časť - Osud banderovců

Slovenský historik a publicista, niekdajší spolupracovník Rádia Slobodná Európa, pôsobiaci v Prahe sa k problematike vyjadril v publikácií vydanej v roku 2005 v nakladateľstve Libri. Prvá časť knihy je venovaná osudu banderovcov a druhá časť následnej tragédii gréckokatolíckej cirkvi, ktorej duchovní boli nastupujúcim komunistickým režimom označená za priamych spojencov banderovcov. Takto bude, do dvoch samostatných článkov, rozdelený aj príspevok o knihe.

Staronové videá na Holosy - video kanál

Pozrite si štyri krátke videá, ako to žilo v svidníckom Holičstve v roku 2004. Viac zaujimavých videozaznámov nájdete na Holosy - video kanále, priamo na stránkach YouTube.

 

 

Л. Лукачікова і І. Латта - вызнаменаны цінов ЛФ

Літературный фонд, выбор секції про творче діятельство в области розгласу, дівадла і забавного кумшту вырішыв т. р. дати Вырочну ціну за театралне майстерство двом нашым протаґоністам Театру Александра Духновіча в Пряшові – Людмилі Лукачіковій – Делінде і Іґорови Латтови. Славностне перевзятя цін ся одбуде 24. новембра 2008 в Жічіго палаці у Братіславі.

Обом нашым знамым театралам сердечні ґратулуєме і желаме далшы творчі успіхы на русиньскій професіоналній сцені.

 

На пряшівскім святі і русиньске блудиско

Орґанізаторка акції - Пряшівска Містна орґанізація Русиньской оброды на Словеньску (МО РОС), ся до памяти Пряшівчанів записала в тім найліпшім світлі уж минулого року свойов краснов акційов. Чом? Зато, же як єдна з мала русиньскых орґанізацій приносить на професіоналну сцену ТАД, в рамках проєкту РОС - Дні русиньскых традіцій, велике богатство русиньской културы і єй пестрой жанровитости. Так красні і пестро то было і на тогорічнім святі в Пряшові.

Banderovci očami historikov – pohľad prvý Ján Fiala: Zpráva o akci B

Bývalý pracovník Vojenského historického ústavu v Prahe zavŕšil dlhoročný výskum pôsobenia banderovcov na územi Československa vydaním monografie pod názvom Zpráva o akci B. Kniha vyšla v roku 1994 v pražskom nakladateľstve Vyšehrad. V úvode autor odmieta niektoré tvrdenia používané v literatúre vydanej k tejto problematike pred rokom 1989 ako polopravdy a vyslovene lživé konštrukcie, ktoré dobová komunistická propaganda sa snažila využívať v boji proti svojim ideovým a politickým protivníkom.

O Holosoch na stránkach týždenníka Dukla

Redakcia týždenníka občanov podduklianskeho regiónu Dukla ma oslovila s ponukou na rozhovor, ktorý bude uverejnený na ich stránkach. Ponuku som samozrejme s vďačnosťou prijal a výsledok sa objavil v čísle 46 týždenníka, ktoré vyšlo 10. novembra. V nasledujúcom texte je prepis rozhovoru, ktorý ste si mohli minulý týždeň na stránkach týždenníka prečítať.

 

Republika Podkarpatská Rus – stáročný nenaplnený sen Rusínov, mediálna bublina a ruské pôsobenie v záujmovej oblasti

Koncom októbra prebehla médiami správa - Rusíni na Ukrajine žiadajú autonómiu, inak vyhlásia samostatnosť. Delegáti spoločného fóra tzv. Sojmu zakarpatských Rusínov a Národnej rady zakarpatských Rusínov prijali v Mukačeve uznesenie o obnovení republiky Podkarpatská Rus, ktorá vznikla 22. novembra 1938. Bolo zaujímavé sledovať živú diskusiu a vyjadrenia zástupcov oficiálnych rusínskych štruktúr. Pripojím pár mojich dojmov a názorov.

Banderovci očami historikov – úvod v cykle článkov

Obdobie konca 2. svetovej roky a prvé povojnové roky sú historickým momentom v dejinách regiónu Východných Karpát, ktorý je dodnes zastretý množstvom otáznikov a vyvoláva veľké diskusie nielen v kruhoch fundovaných historikov. Európa sa radovala koncu 2. svetovej vojny, ale vo Východných Karpatách ešte dva roky po jej skončení úplný pokoj zbraniam nenastal.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je sereda

15. august 2018


Юліаньскый календарь:

2. áвґуст 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.