Banderovci očami historikov – pohľad tretí Michal Šmigeľ: Banderovci na Slovensku (1945 – 1947)

Z mladých slovenských historikov, ktorí sa vo svojich výskumoch zaoberajú zložitými dejinami východného Slovenska v 40. až 60. rokoch minulého storočia, je jedným z najaktívnejších odborný asistent novovekých dejín na Katedre histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici – Michal Šmigeľ. Vo vedeckom výskume sa orientuje na výskum národných dejín v oblasti národnostnej otázky na východnom Slovensku (1945 – 1948), migračných procesov na území Slovenska v období 2. svetovej vojny ale aj pôsobeniu oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády (banderovcov) na území Slovenska v rokoch 1945 – 1947. K tejto problematike autor publikoval viacero štúdií a článkov v domácich aj zahraničných vedeckých publikáciách a zborníkoch. V roku 2007 autor zhrnul výsledky svojho bádania činnosti banderovcov na východnom Slovensku vo vydanej monografii Banderovci na Slovensku (1945 – 1947). Publikácia sa skladá z ôsmich monotematických štúdií, ktoré boli prezentované vo forme referátoch na vedeckých podujatiach a publikované ako príspevky v časopisoch a zborníkoch. Na Holosoch knihu predstavím v niekoľkých častiach.

z vleku

z vleku

už jem neviril,že budu iši toho roku lyžuvati

Podkarpatsko 2008 - Z Rachova k polonine Svidovec

Ďalší deň na Podkarpatsku mal jasný plán - konečne zostúpiť  až priamo do dediny Luhy a presunúť sa do Rachova odkiaľ  sme plánovali pokračovať smer polonina Svidovec.
Ráno som si všimol, že na „našu“ lúku sa približuje pravdepodobne majiteľ s koňom a vozom. A bola to aj pravda. Prehodili sme pár slov, náš pobyt mu nevadil ak sme mu teda v noci nepálili naskladané seno, ktoré používa v zime na dokrmovanie. Priviazal koňa, využil rosy na kosenie časti ešte nekosenej lúky a viac sa o nás nestaral.

Cerkov v BOKŠI

Cerkov v BOKŠI

A tak vyzerať z vonka  šumna što?????

Cerkov v BOKŠI

Cerkov v BOKŠI

Tak tu davam fotky z cerkvi z Bokši s Chramu Svjatoho Petra I Pavla. Dufam že ša Vám naša cerkov pačit.

Podkarpatsko 2008 - Z Pop Ivana do Luh

Nástupy a zostupy sú v Karpatoch na Ukrajine sú časovo a fyzicky namáhave. Niekoľko kilometrové presuny lesnou približovacou cestou nie sú vôbec výnimkou. O tejto skutočnosti sme sa mi presvedčili aj počas nášho štvrtého dňa pobytu v oblasti. Spásy v podobe koňského povozu alebo gaziku sme sa bohužiaľ nedočkali.

iši kus ostalo...

iši kus ostalo...

Petro Murianka – lemkovský básnik z Krynice

Piotr Trochanowski, vystupujúci pod umeleckým pseudonymom  Petro Murianka) je označovaný za najvýznamnejšieho súčasného lemkovského básnika. Okrem literárnej činnosti sa venuje tiež propagácii lemkovskej kultúry, či už ako učiteľ lemkovského jazyka, hlavný redaktor lemkovského dvojmesačníka Besida, deakon pravoslávnej cirkvi alebo vedúci kostolného zboru v Krynicy. V rámci prezentácie lemkovskej kultúry,  ktorú pod názvom Lemkovský karneval v Bratislave organizuje Poľský inštitút, sa 17.2.2009 uskutoční stretnutie s Petrom Muriankom. Stretnutie sa uskutoční v Poľskom inštitúte na Nám. SNP 27 v Bratislave o 17 hodine.

Ja Rusyn Byl, Jesm i Budu

 

 

Zachovavaňa tradicijoch pri Levoči - FS Javorina z Torysok

Je všeobecni zname, že Rusnaci žyjut na vychodi republiky, ci už kovo Starej Ľubovni, Medžilaborec abo Svidnika. Ale lem malochto zna, ža paru z nich išči i neska žyje na zapad od spominanych- pri Levoči. Je smutne poznati, že to neznajut nelem vzďaliňišy dediny, ale i toty cavkom blizky. Tu, v Levočskych verchoch, našli už pred paru storočami svij domiv Rusnaci, kotry tu žyjut do dnešňoho dňa. Tichyj Potok ( Tichý Potok), Višavica (Olšavica), Nižny Repašy (Nižné Repaše) a Torisky (Torysky)- to sut štiri dediny, tu, v ľisoch a horoch, v naši krasňi prirodi.
Choc doba ša nedas zastaviti a i tu už bačiti štoraz chytrijšyj žyvot, o to krajše tu možut vyniknuti našy tradicijii. Popri Tichopotočanovi z Tichoho Potoka a Jalinki z Višavici ša o utrimaňa starat i Folklorna skupina Javorina z Torysok.

Vapenik

Vapenik

Ikonostas

Podkarpatsko 2008 - Biely Slon na Pop Ivanovi

Tretí deň nášho pobytu v ukrajinských Karpatoch začal rozhovorom s miestnym turistom, ktorý nám oznámil nie veľmi prijemnú správu, že poobede asi bude búrka a menšia zmena počasia, kedy bude pršať 2 až 3 dni. S touto nie veľmi radostnou vidinou nasledujúcich troch upršaných dní sme sa vybrali ďalej v ešte stále horúcom dni. Cieľom bolo výstup na Pop Ivan a zostup späť k civilizácii do dediny Luhy.

Český, slovenský a ukrajinský speed folklór v podaní kapely MDK band

Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni . Na ľudové texty (nielen české a slovenské, ale aj ukrajinské) kapela oblieka svižný kabátik zložený z el. gitary, el. basy, bicích, huslí, trombón, trubky a flauty. Svoje publikum si tak získavajú veselým, dynamickým a osobitým podaním ukrajinské a ruské, ale i české a slovenské ľudovej piesne.

za selom

za selom

bylo prijemni pid nulou, sonečno

Podkarpatsko 2008 - Goverla (2061 m. n. m.) – najvyššia hora Ukrajiny a symbol ukrajinskej štátnosti

V tomto článku z cyklu článočkov o pobyte na Podkarpatslku sa pokúsim krátko opísať náš druhý deň strávený v oblasti Černohorskej poloniny na Podkarpatsku. Plánovaný a uskutočnený bol výstup na najvyššiu horu Ukrajiny, impozantnú a nesmierne fotogenickú Goverlu.

na dolini

na dolini

Podkarpatsko 2008 – Doprava na Podkarpatsko a nocľah pod vodopádom

V tomto cykle článkov by som sa rád podelil o svoje dojmy, zážitky a fotomomentky, ktoré boli zozbierané počas takmer dvojtýždňového pobytu na Podkarpatsku v septembri minulého roku. Verím, že zverejnené informácie sa stanú inšpiračným zdrojom pre prípadne vaše cesty do oblasti. Cestu na Podkarpatsko som plánoval už v lete 2007, ale myšlienka začala naberať reálnejšie kontúry až v jari 2008, keď som mal potvrdeného stopercentného spolucestovateľa - kolegu Tomáša. Z ďalších asi 10 potencionálnych účastníkov nakoniec sa rozhodol pridať aj Jarda. Plány boli, ako to už býva, veľké – výstup na Goverlu, prejsť čo najviac z polonín a čo najmenej schádzať do dolín. Plány sa nakoniec podarilo naplniť len z malej časti, ale spokojnosť bola, myslím, všeobecná.

hribova mačanka

hribova mačanka

Novinky na Holosy - video kanál - krátke videá z Lemkovskej Vatry 2007 a 2008

Pozrite si štyri krátke videá, ako to žilo na Lemkovskej vatre v roku 2007 a 2008. Viac zaujimavých videozaznámov nájdete na Holosy - video kanále, priamo na stránkach YouTube.

 

 

Folklórna skupina JALINKA - nositeľka tradícii Rusínov v Levočských vrchoch

V 15. a 16. storočí sa Rusíni na základe valašského práva usadzovali aj na spišško-gemerskom pomedzí, v oblasti Levočských vrchov. Podľa historických dokladov sa Rusíni usadili napríklad v obciach Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica a Tichý Potok. Ich asimilácia, zapríčinené väčšou izolovanosťou, bola v tomto regióne oveľa silnejšia ako u Rusínov pod Duklou alebo v laboreckom regióne. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k rusínskym predkom prihlásili obyvatelia v tomto regióne len výnimočne. Potešujúcim je však fakt, že tradície zostávajú uchovávané v povedomí vďaka folklórnym súborom, ktoré v regióne pôsobia. Jedným z nich je aj folklórna skupina Jalinka z obce Olšavica.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je subota

18. november 2017


Юліаньскый календарь:

5. новéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.