Біла тварь на фаребнім полотні. ( кус із фіктівного діаря Енді Варгола) II.

На Карніґіго школі у Піттсбурґгу, де ім ся учів малюбаті ім немав камаратів. Шыткы ся мі віділи надуманы а старали ся лем о себе. Назували ня "фляк", зато , же мі ся по твари зачали робиті такы білы флякы. Дохтори казали, же то мам од стресу а же раз буду цілый білый, як сніг. Страчу фарбу. У думках ім собі позерав образы , як буду вызераті а успокоював ім ся тым, што казала моя мама. Біла фарба є холем чіста, ай кідь то неуспокоїло мій проблем.
Лем што ім скінчів Карніґіго школу выбрав ім ся до Ню Йорку гладаті роботу. Неспоминам собі на тоты рокы у добрім. Ню Йорк было місто, де было шытко, але было то місто без душы. Ляди там по драгох ходили , як напроґрамованы. Позерали перед себе, ніч собі невшімали. Чудны жывы і мертвы нараз. Обернув ім ся до єдного выдавательства , же ім укажу свої рісункы, але нелюбили ся ім . Аж наконець ся мі подарило найті проботу ілустратора а рекламного маляря. Не было то тото што ім фурт хотів робиті, але уж ім мав робору і даякы пінязі. Робив ім выклады у обходох де продавали шматы і топанкы. Видить ся, же тота моя робота ся людьом залюбила а моє мено ся уж указало ай у новинькох. Лем поплели мено . Забыли написаті ціле Вархола, лем Вархол. Цілком ся мі то полюбило і так ім собі повів: " Добрі, буду Енді Варгол ! Шак нашы дома ай так незнауть што ту роблю."

Біла тварь на фаребнім полотні. ( кус із фіктівного діаря Енді Варгола) I.

Фурт ім ся бояв позераті на білу плоху повістняного полотна, бо мі припоминала мою тварь, котра із дня на день страчала свою фарбу і біліла, як полеване полотно на потічку моєй матері Улі у Миковій. Брат Янко, або Джон , як му у Пітсбурґу казели америчани, ня успокоював: "Андрію, брате, тварь, як листя на стромі. Днись зелене, завтра зморшчене, старе. Душа є главна, хлопе ! Бо кідь тота не є у порядку , ніч немать ціну."Тоты Янковы слова ня на кус заспокоїли, але по часі зясь мі ся то вертало і безпокоювало ня.

Banderovci očami historikov - pohľad tretí Michal Šmigeľ: Vraždy Židov a komunistov na severovýchodnom Slovensku v roku 1945 - Kolbasovská tragédia.

Jedna zo štúdii, ktoré autor v knihe Banderovci na Slovensku (1945 - 1947) predstavuje, sa venuje tragickej udalosti, ktorá sa odohrala tesne po skončení druhej svetovej vojny v obciach Nová Sedlica, Ulič a Kolbasov, ležiacich na východnej hranici vtedajšieho Československa. Išlo o tragický masaker počas ktorého boli najprv v novembri 1945 v Novej Sedlici usmrtený traja členovia KSS. Vraždenie pokračovalo v noci zo 6. na 7. decembra 1945, kedy boli v Uliči zastrelený štyria jeho obyvatelia a následne došlo k nemilosrdnej poprave 11 Židov v Kolbasove. Komunistický režim spomenuté tragické udalosti jednoznačne označil za čin protižidovsky naladených banderovcov a využíval ich pri poukazovaní na krvilačnosť banderovcov pri ich prechode cez územie Československa.

Výstava v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola - Dano Brogyányi - Post Pop art in Slovakia

Polaci do zltych, Ukrajinci do modrych

Polaci do zltych, Ukrajinci do modrych

M. Bycko v Ukrajinskom žurnáli - Потопання в невіданні, чи боротьба за приватні інтереси?

Dr. Michal Bycko mal vždy moje veľké sympatie (aj keď ho osobne nepoznám) nielen kvôli tomu ako dokázal vybudovať a na patričnej úrovni udržiavať Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v pre progresívnu kultúru nie práve jednoduchom prostredí Medzilaboriec, ale aj kvôli jeho nekonvečnosti a odvahe vyjadriť aj iný názor, ako je ten všeobecne tradovaný a spoločensky očakávaný. Dobrým príkladom je nasledujúci článok, ktorý vyšiel v tohtoročnom januárovom čísle časopisu Ukrajinský žurnál.

Draždany

Draždany

Cerkov v Drazdanoch perežila 2.sv.vijnu skoro neporusena.Minuloho roku opravovali Interier.

Popkultúra Rusínov (2. časť) – rusínsky film a rusínskí filmári

Bohužiaľ, čo sa týka kinematografie, nie je možné hovoriť o rusínskej národnej tvorbe. Je však možné diskutovať o filmoch dotýkajúcich sa nejakým spôsobom Rusínov. V takomto prípade prehľad môžeme začať nemým filmom českého režiséra Karla Justa z roku 1923 nazvanom Korjatovič. Český filmári vyprodukovali niekoľko filmov, ktoré Rusínov buď priamo zobrazujú alebo sa ich nejakým spôsobom dotýkajú.

Banderovci očami historikov – pohľad tretí Michal Šmigeľ: Činnosť oddielu UPA „Smyrnyj“ pod Duklou

Michal Šmigeľ vo svojej práci Banderovci na Slovensku (1945 - 1947) pri vykreslení svojho pohľadu na UPA, ich pôsobenie a prechod cez územie Slovenska predkladá mnohé úplne nové informácie. Z regionálneho hľadisku sú pre obyvateľov oblasti pod Duklou určite zaujímavé informácie uvádzané v štúdií Činnosť oddielu UPA „Smyrnyj" na poľsko-slovenskom pohraničí v kontexte ukrajinského povstania v Poľsku (1945-1947).
Štúdia prezentuje autorom zozbierané informácie o veliteľovi menšieho oddielu UPA „Smyrnyj", Mychajlovi Fedakovi, ktorého skupina v poľsko - slovensko pohraničí okolo Dukelského priesmyku pôsobila a ktorý bol svojim pôvodom s týmto regiónom silne zviazaný. Iní autori sa o skupine „Smyrnyj" zmieňovali len okrajovo, aj keď, podľa vyjadrenia M. Šmigeľa, informácie o ňom sa v československých archívoch dali vyhľadať. Aj tento príspevok, podobne ako ostatné publikované k tejto problematike, má za cieľ poukázať na zložitosť povojnových rokoch, ktoré neboli tak čiernobiele ako nám bolo prezentované v rokoch minulých.

12 mesiačikoch

12 mesiačikoch

a byla aj solonina

Popkultúra Rusínov (1. časť) – Kultúrna schizofrénia

Na webových strankách amerických Rusínov Rusyn Outpost som sa dostal k zaujimavému seriálu Briana J. Požuna, kde sa snaží hľadať a popísať popkultúru Rusínov. Keďže ide, podľa mňa, o postrehy zaujimavé a trefné, rozhodol som sa Holosoch zverejniť voľný preklad článkov. Články vychádzali v časopise organizácie Rusyn Outpost nazvanom Outpost Dispatch postupne v rokoch 2003 - 2004.

Podkarpatsko 2008 - Bliznica - najvyšší vrchol na polonine Svidovec

Polonina Svidovec je najvyššou a najrozsiahlejšou poloninou vo Východných Karpatoch na Podkarpatsku. Všeobecne je považovaná za najkrajšiu poloninu v oblasti. Našim cieľom bolo prejsť poloninu celú. Bohužiaľ, toto sa nám podarilo naplniť len z časti, ale výhľad z jej najvyšších partií okolo vrcholu Bliznica sme si ujsť nenechali. Podobne sme si vychutnali nesmierne fotogenické ráno po nočnej búrke, viď fotogalériu.

Podkarpatsko 2008 - Perelisok pod Bliznicou

Turistické základne na Podkarpatsku vyvolávajú v generácií, ktorá si pamätá doby komunistického hospodárenia spomienky na časy, keď všetko fungovalo polovičato, a nikto si nesťažoval a vlastne ani veľmi nebolo kde. Dnes sme náročnejší a mnohé služby považujeme za samozrejmosť a v prípade ich absencie si ich „z princípu“ vyžadujeme. Ak budete tento komfort hľadať na Podkarpatsku, prepadnete skôr či neskôr zúfalstvu. Od pádu komunizmu už ubehlo pár rokov a štandard, na ktorý sme my už dnes zvyknutí, na Podkarpatsku stále nenájdete. Platby kartou, uteráky na izbách, bavlnenú posteľnú bielizeň, účtenky alebo informácie o cenách určite nie sú tým, s čím by ste mali automaticky pri svojej ceste do tejto oblasti počítať. Na druhej strane platba v autobuse až pri vystupovaní, odchod z ubytovne bez nutnosti odhlásiť sa, ale hlavne pozvoľné životné tempo je to s čím pri svojej ceste v oblasti určite stretnete. Dobrým príkladom na demonštrovanie turisticky nezkomercionalizovanej reality na Podkarpatsku je aj turistická základňa nad Rachovom nazvaná Perelisok, cez ktorú sme prechádzali počas nášho šiesteho dňa pobytu na Podkarpatsku.

RACHOT klope na dvere

Keďže máme nový rok už pekne odkrojený a posledný RACHOT je ďalej ako ten čo bude, myslím že by sa hodilo dať na známosť čo tento rok chystáme a čo už nachystané máme. Zásadná zmena je, že 6. RACHOT BUDE TENTO ROK NA NOVOM MIESTE A TO V AREÁLI HVEZDÁRNE ROZTOKY, 16 km severne od Svidníka, smer Bardejov. Je to síce trocha ďalej ako posledné tri ročníky, ale veľkosť možností a atmosféra nového miesta sú priam ideálne. Aktuálna mapa bude na našej domovskej stránke rachot.sk. Podľa finančných možností tiež zabezpečíme mobilné toalety a cisternu s pitnou vodou, čo bol po minulé roky problém. Dátum pre 6. ročník RACHOTu sme stanovili na sobotu 27. júna 2009. Program na piatkový večer je zatiaľ vo hviezdach, no pracujeme na tom, uvidíme.

Banderovci očami historikov – pohľad tretí Michal Šmigeľ: Banderovci na Slovensku (1945 – 1947)

Z mladých slovenských historikov, ktorí sa vo svojich výskumoch zaoberajú zložitými dejinami východného Slovenska v 40. až 60. rokoch minulého storočia, je jedným z najaktívnejších odborný asistent novovekých dejín na Katedre histórie Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici – Michal Šmigeľ. Vo vedeckom výskume sa orientuje na výskum národných dejín v oblasti národnostnej otázky na východnom Slovensku (1945 – 1948), migračných procesov na území Slovenska v období 2. svetovej vojny ale aj pôsobeniu oddielov Ukrajinskej povstaleckej armády (banderovcov) na území Slovenska v rokoch 1945 – 1947. K tejto problematike autor publikoval viacero štúdií a článkov v domácich aj zahraničných vedeckých publikáciách a zborníkoch. V roku 2007 autor zhrnul výsledky svojho bádania činnosti banderovcov na východnom Slovensku vo vydanej monografii Banderovci na Slovensku (1945 – 1947). Publikácia sa skladá z ôsmich monotematických štúdií, ktoré boli prezentované vo forme referátoch na vedeckých podujatiach a publikované ako príspevky v časopisoch a zborníkoch. Na Holosoch knihu predstavím v niekoľkých častiach.

z vleku

z vleku

už jem neviril,že budu iši toho roku lyžuvati

Podkarpatsko 2008 - Z Rachova k polonine Svidovec

Ďalší deň na Podkarpatsku mal jasný plán - konečne zostúpiť  až priamo do dediny Luhy a presunúť sa do Rachova odkiaľ  sme plánovali pokračovať smer polonina Svidovec.
Ráno som si všimol, že na „našu“ lúku sa približuje pravdepodobne majiteľ s koňom a vozom. A bola to aj pravda. Prehodili sme pár slov, náš pobyt mu nevadil ak sme mu teda v noci nepálili naskladané seno, ktoré používa v zime na dokrmovanie. Priviazal koňa, využil rosy na kosenie časti ešte nekosenej lúky a viac sa o nás nestaral.

Cerkov v BOKŠI

Cerkov v BOKŠI

A tak vyzerať z vonka  šumna što?????

Cerkov v BOKŠI

Cerkov v BOKŠI

Tak tu davam fotky z cerkvi z Bokši s Chramu Svjatoho Petra I Pavla. Dufam že ša Vám naša cerkov pačit.

Podkarpatsko 2008 - Z Pop Ivana do Luh

Nástupy a zostupy sú v Karpatoch na Ukrajine sú časovo a fyzicky namáhave. Niekoľko kilometrové presuny lesnou približovacou cestou nie sú vôbec výnimkou. O tejto skutočnosti sme sa mi presvedčili aj počas nášho štvrtého dňa pobytu v oblasti. Spásy v podobe koňského povozu alebo gaziku sme sa bohužiaľ nedočkali.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je sereda

20. september 2017


Юліаньскый календарь:

8. cептéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.