Članok z novin

Ruslana - po ňaňovi z polovički Huculka inšpirujet ša karpatskimi pisňami

 

Na slovenskej Wikipedii je o něj bars málo, lipše v češčini:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Ruslana

Z festivalu  Slovanskij bazar, kde začínala karieru

http://www.youtube.com/watch?v=GT6BD41gSIs&feature=related

a starša špivanka "Hucuľkaˇi z ukažkom jak v Karpatoch hvariat

http://www.youtube.com/watch?v=gSTl8xn5_s0&feature=related

a krasná sceneria Karpat:

http://www.youtube.com/watch?v=BMIXQia711s&feature=related

 

 

Genetická príbuznosť národov

Na stiahnutie

infoRUSYN  na http://www.rusin.sk:

Nový predseda Svetového fóra rusínskej mládeže Ing. Martin Karaš, v č.11 z júna 2009:

http://www.rusin.sk/upload/docs/200906240908110.IR11.09.www2009.pdf

9. Světový kongres Rusínů
V rumunském městě Sighet, které leží na hranici s dřívější Podkarpatskou Rusí, dnešní Zakarpatskou oblastí Ukrajiny, probíhal od 21. června do 24. června 9. Světový kongres Rusínů. Jeho účastníkem byl i Tomáš Pilát, který si o této akci povídal s moderátorkou ranní Mozaiky Lenkou Novotnou.
Reportáž si můžete poslechnout zde: http://www2.rozhlas.cz/stream/00566082.mp3

Server: http://www.slovane.ic.cz/forum/viewtopic.php?f=15&t=116

Špivanki

Rusíni v Levočských vrchoch
Ej, ked sobi zašpivam
http://www.olsavica.sk/jalinka/jalinka_cd2-idx.php

Zborníki:

http://lemko.org/lemko/spivanky/index.html

Výroba derevjanich šindľoch

Výroba derevjanich šindľoch

Hervartov - vyroba štípanich šindľoch

Postup vyrobi z Olšavici:

http://www.olsavica.sk/remesla-idx.php

Derevjaná cerkov vov Hervartovi okres Bardijiv

Derevjaná cerkov vov Hervartovi okres Bardijiv

Віртуална Пудкарпатська Русь

http://www.premija-ru.eu/virtual.htm

Najnovšie výzkumy o lokalizacii vlasti praslovanov:

Vasil Rusnak : Podkarpatská Rus a ČSR (fejeton)

Rusíni žili pod Karpatami ještě před svatým Václavem. Mají i svou figurku bohyně plodnosti; není horší než ta česká, i formy její jsou velmi, dokonce... erotické, z doby neolitu. I Bílí Chorvati k nim mají přímý vztah. A Cyril i Metoděj, poté co je kníže Svatopluk z Říše Velkomoravské roku 885 poprosil, vštěpovali pod Karpatami cyrilické písmo a křesťanství. Tudíž podkarpatští Rusíni byli pionýry, průkopníky kulturního a náboženského pokroku ! A schopni byli tehdy pod sebe vzít konečně i celou Kyjevskou Rus a dovést ji do panství Božího.

DRUGETOVCI A VZNIK GRÉCKOKATOLÍCKEJ CIRKVI

V dejinách gréckokatolíckej cirkvi je jedným z najdôležitejších momentov zjednotenie východných kresťanov s Rímom, ku ktorému došlo 24. apríla 1646 v Užhorode (dnešná Ukrajina). Aj keď je tento fakt medzi verejnosťou ako tak známy málo kto však vie, že o vznik únie sa pričinila šľachtická rodina Drugetovcov.

Alexander Vasiľ Duchnovič

Pomník otca nášho národa na Slovensku :

http://sho.sk/archiv/alexander-duchnovic.html

a v Amerike:

http://www.c-rs.org/Garden/bust.jpg

O jeho živote a diele z portálu osobnosti.sk:

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59350

Socialná spolupráca(Networking)-základnij stupeň k národnij autonomii

Ciľom može byti vytvoriňa jednoti a spolupraci medži rusynskimi organizacijami.

Že to može biti išči horše:

http://aktualne.centrum.sk/domov/regiony/clanek.phtml?id=1188049

Reálne návrhy na rozvoj oblasti:Budovať len malé ubytovacie zariadenia na rodinnej báze. Treba sa vrátiť k tradíciám a rozvíjať remeselnú výrobu. K propagacii a podpore regionu založiť kompetentnú organizaciu.

Ruska Narodňa Republika Łemkiv (1918-1920)

http://www.szukamypolski.com/sasiedzi/lemkowie.php

Poučné : viznati ša jak a čom vzniknul spor medži Starorusinami-Łemkami" a Ukraińcami" .

Po historickich skušenosťoch:

http://wolyn.ovh.org/historia/rusini.html

Spisovna rusnačina

 

Protiv rusnačini zpred rozdiliňom do narodnich štativ nemožu nič namitati a taku jem ochotnij prijati i použivati v jazikovim i písomnim prejavi. Ostatni formy už sut oplyvneni jazykom narodnoho štatu, kde vyrostli rozdili i medźi jednakom skupinom rusnakiv (mišľu  lemkovskij region ). Dalši slovni vyrazi prijmu jak novi synonyma.

Kodifikovaná slovenská rusinčina pre stredoškolakiv:

http://www.unipo.sk/files/docs/u_studie/svk/dokument_25_23.pdf

Historické fakty:

http://www.saske.sk/cas/1-2000/konecny2.html

sipanec

sipanec

dakoli tam stary lude skladuvali väčšinou idlo

Od Rusal do Jana 2009 v Muzeu Kultury Łemkowskiej v Zyndranowej

Serdecznie zapraszamy na kolejną edycję muzealnego święta "Od Rusal do Jana" w Muzeum Kultury Łemkowskiej w Zyndranowej. Impreza odbędzie się w dniach 25-26 lipca (júla) 2009 roku.

Film Osadné najlepším dokumentom 44. Medzinárodného Fimového Festivalu v Karlových Varoch

Režisér Martin Škop nadviazal na úspech na MFF v Karlových Varoch spred dvoch rokov, kedy sa mu podarilo získať Cenu Divákov za film Iné Svety. Tohto roku režisér na festival v K. Varoch prišiel opäť s filmom o živote ľudí na východe Slovenska. Námet našiel v rusínskej obci Osadné. Skvelou správou je, že dokument zaujal a Osadné získalo Cenu za najlepší dokumentárny film nad 30 minút. Autori si pre cenu prišli na pódium s plyšovými euro medvedíkmi, ktorí mali byť pozdravom pre Rusínov z Osadného. Autori vysvetlili súvislosť plyšových medvedíkov a Rusínov. Objasnili, že karpatský medveď je súčasťou erbu Rusínov. Dokument Osadné predstavuje významný počin z pohľadu zviditeľňovania Rusínov.

Osadné

dašto što jem našol na neti o rusnakoch Wink

Berkut - jedna z najznámejších ukrajinských skupín na poľskej scéne vystúpi na Lemkovskej Vatre 2009 v Zdyni

Poľská folk - rocková skupina Berkut vznikla v roku 2004 v Olsztyne. Berkut je ukrajinské označenie orla skalného, ktorý obýva hory Karpát. Členmi kapely sú Poliaci a Ukrajinci, ktorých spája záujem o tvorbu hudby inšpirovanej folklórom ukrajinskej Bukoviny a Karpát. Kapela sa postupne vypracovala na jednu z najznámejších a najpopulárnejších ukrajinských skupín na poľskej scéne. Na Lemkovskej Vatre v Zdyni vystúpi v piatok 17.7. v rámci večerného programu.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je ponediľok

16. jul 2018


Юліаньскый календарь:

3.юл 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.