Історія України IX-XVIII ст.

http://izbornyk.org.ua - Оріґіналы літопісів, історічны мапы, ґраматика Смотрицького ітд.

Natali – Русалочка, Вот как

Predstavuji Vám ruskou spěvačku Natali, která Vás zaručeně nadchne a pomůže Vám s oprášením ruského jazyka, který se teď hodí a veřme že bude i naším úředním jazykem v národním státě Podkarpatská Rus.
Její oficiální www stránky: www.nataliru.ru/
a její oficiální fanklub: http://www.nataclub.ru
Připojuji můj amatérský překlad dvou písníček, když jsem se v rámci oslav 20. výročí tzv. sametové revoluce pustil do studia ruštiny vedle angličtiny, se kterou jsem nastejno jako s ruštinou, kterou jsem 30 let nepoužíval. Rusko už není Sovětský svaz, kterému převážně vládli cizinci: od r.1922 gruzínec Josif Džugašvili a následovali jej ukrajinci Chruščev a Brežněv, který agresi v roce 1977 do Afganistanu pohřbil ve světě poslední sympatie ke komunistům.

Гусарь шмарив камінь...

Гусарь шмарив камінь,
До качкы на ріньох,
Забрздячный качур,
Хіхотав ся з обидвох.
Старый коцур за вирьбы,
Юзыком сі мляснув,
„Лем най сь треплють далей !",
А ґазда світло згаснув.
На ! У тмі сме шыткы єдно,
Тма, темнота спаять,
Світло розділіє,
Най сі каждый найде,
Де свою чисть подіє!

Što novoho?

 

Kľukatá neprehľadná cesta Rusínov na Podkarpatskej Rusi k vysnívaným zajtrajškom

Koncom minulého roka prehrmeli slovenskými médiami správy o autonomistickom snažení Rusínov na Podkarpatskej Rusi. Objavilo sa pár komentárov, vyjadrili sa predstavitelia Rusínov na Slovensku a rozruch okolo senzačnosti správy pomaly pominul. Na pretras sa dostali iné témy a najsledovanejšie slovenské média sa viac problematike nevenovali. Avšak uplynul rok a kľukatenie rusínskej cesty na Ukrajine sa nezastavilo, skôr práve naopak nabralo nové často neprehľadné zákruty. V článku sa pokúsim zhrnúť významnejšie momenty a pomôcť tak zorientovať sa tým, ktorých problematika zaujíma, ale nezvládli sledovať ďalší vývoj.

Rusíni oslavovali na Rusínskej ulici

Кодіфіковали язык...

Кодіфікували язык,
Вороблі на стрісі,
Так ся помотали,
Як черева у брісі.
Єден каже „ПІДУ",
А другый „ПУЙДУ",
Третій ... ?
Шмарив папірь з рукы,
„Та то што за мукы ?!
Буде треба новый язык,
До рота даваті,
Бо то немать ніч сполочне,
Із тым, што учіла нас маті !"

Premeny literatúry v rokoch 1989 - 2009 medzi centrom a regiónom, Prešov, Christiania 24.11.09 - 25.11.09 --Košice, Kasárne Kulturpark 26.11.09

Projekt je zameraný na mapovanie a identifikáciu premien umeleckej literárnej tvorby a aktivít kultúrneho charakteru na Slovensku od roku 1989 po súčasnosť, a to najmä na východoslovenskom regióne s presahom k centru, ba v širších kontextových súvislostiach stredoeurópskeho priestoru. Pôjde o prezentáciu rôznych autorských generácií, vydavateľstiev a historikov, so zapojením širokej verejnosti (študentov, odborníkov i laikov).

 

Staršie mp3 nahrávky Čum Z Bagera na vypočutie a stiahnutie

V Muzike na Holosoch nájdete tri staršie nahrávky rusínsky spievajúcej kapely Čum Z Bagera  zo Svidníka. Ide o skladby ( prevzaté ako voľne dostupné na Bandzone.cz):

Čumzbagera - Stara baba

Čumzbagera - Holova

Čumzbagera - Sviatij Otec

Novinky na Holosy - video kanál - krátke videá z XXIX. Лемківской Ватры на Чужыні - Михалів

Spolu s JančoOm sme v lete tohto roku navštívili Lemkiwsku Vatru v Michalowe, ktorú už takmer 30 rokov organizuje Stowarzyszenie Łemków. Akcia prebieha neďaleko česko - poľsko - nemeckého pomedzia, v miestach kam boli Lemkovia presidlení zo svojho rodného kraja. V porovnaní s Lemkovskou Vatrou v Zdyni ide o akciu menších rozmerov, ale atmosférou porovnateľnú. Pre dokreslenie si môžete prezrieť fotomomentky vo fotogalérií resp. videonáhravky na Holosy - video kanál.

Zdroji k poznavaňu neskreslenej historii o Rusínoch

 

Na http://books.google.com/books?hl=cs možete čitati historicki knižki, kde ša doznate veci jak zo súčasnich novinovich článkoch napr. o kodifiikacii rusínskoho jazyka ( ten existoval už veľo storočoch pred slovenčinom... )

Napr.

http://books.google.com/books/download/Obrazy_z_rakousk__ch_zem____n__ro...

Výstup na Vihorlat ľudoprázdnymi karpatskými bukovými pralesmi nad Morským okom

V zozname svetového dedičstva UNESCO sú zapísané aj karpatské bukové pralesy ako jedinečné cezhraničné dedičstvo tvorené desiatimi samostatnými lokalitami pozdĺž takmer dvesto kilometrov dlhej osi vedúcej cez slovenskú a ukrajinskú časť Východných Karpát. Jednou z lokalít je aj lokalita Vihorlat. Ide o komplex bukových pralesov v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorý sa tiahne pozdĺž hlavného hrebeňa Vihorlatských vrchov od vrcholu Vihorlat. Práve výstup na Vihorlat patrí k najzaujímavejším turistickým možnostiam v oblasti Vihorlatských vrchov. Ideálnym pre začiatok výstupu je jazero Morské Oko.

Rusnaci učte ša anglicky, ked chcete dobrú robotu

Kurz angličtini zdarma a i po rusnacki ( dialekt vojvodinskej kodifikacii - zemplínsky, šarišsky ) ale zaujímavé že tam nit slovenská verzia

http://www.freeenglishnow.com/studentinforuthenian.html

Rusínska skladba A na hori tataročka listnata v podaní bratislavskej skupiny GIN-TONIC

Skupina GIN-TONIC bola založená v roku 2006 a jej hlavným zámerom bolo zabaviť ľudí na vystúpeniach rôzneho typu, vytvárať pohodu a dobru náladu. Členom skupiny GIN-TONIC je aj Matúš Berežňák ( na Holosoch registrovaný ako GIN-Tonic ), ktorý sa svojho času podieľal aj na zapojení Gymnázia DH vo Svidníku do projektu Zaspievajme si spolu. Svoje cítenie a schopnosti skupina vložila do nového projektu, ktorý začal nahrávkou debutového albumu TONIC A GIN. Spomedzi skladieb na CD je aj jedna skladba spievaná rusínsky. Ide o skladbu Tatarečka ( známa tiež pod názvom A na hori tataročka listnata), ktorú si môžete vypočuť a stiahnuť v Muzike na Holosoch.

časnok

časnok

fajnij domašnij

Kristián Huňara prezentuje na You Tube vlastnú rusínsku tvorbu

Kristián Huňara na You Tube umiestnil videoklip k skladbe Čom My Rusíny, v ktorej prezentuje svoj pohľad na históriu a súčasné postavenie Rusínov. Hudba, texty, aranžmá, spev, ale aj videoklip - všetko je vlastnou tvorbou K. Huňaru. Skladba je súčasťou CD, ktoré autor svojpomocne vydal a distribuuje. Je na ňom 19 spivanok, cena je 6 euro. CD je dostupné na adrese kristianhuna@azet.sk.
K. Huňara ( na Holosoch registrovaný ako Kristian) sám seba pokladá za veľkého patriota rusínskej otázky telom aj duchom. K umeniu bol vedený odmalička, vystupoval na prednesoch poézie, prózy, v detských súboroch. V 14 rokoch založil spolu s kamarátmi z rodnej dediny Stakčínska Roztoka kapelu, s ktorou hrávali po zábavách. Po niekoľkých rokoch sa skupina rozpadla a K. Huňara sa k hudbe znova vrátil v roku 2004. Do budúcna plánuje vytvoriť ďalší videoklip na svoju najnovšiu skladbu.

Rusínske piesne v Olomouci

Na You Tube je možné si prezrieť  a vypočuť zaujímavú amatérsku interpretáciu rusínskych ľudových piesní spievaných v doprovode akustickej gitary. Ich autorom je Rasťo Čevora ( na Holosoch registrovaný ako Rastik). Rasťo je Rusínom z mamkinej strany a rodina pochádza zo Svetlíc. V rusínskom prostredí žil len do svojich 5 rokov, potom sa s rodičmi presťahovali na Moravu. Rodný kraj sa snaží každoročne navštevovať. Rusínske piesne, rovnako ako moravské, sa mu veľmi páčia a plánuje do budúcna nahrať a na You Tube zverejniť aj ďalšie nahrávky.

 

 

Audio verziu nahrávok je možné stiahnuť a vypočuť si v Muzike na Holosoch.

Christiania Prešov - akcie

Christiania Prešov - Koncert - Miloš Železňák Trio - 8.10.09 o 21,00 hod.

Julia Doszna - vrúcny hlas Łemkowszczyzny

Julia Doszna je lemkovskou speváčkou narodenou poľskej strane Nízkych Beskýd v malej dedinke Bielanka. Je obdarená vrúcnym prenikavým hlasom. Julia Doszna spieva o sebe, láske k svojmu rodnému kraju, ľuďom tam žijúcich ale aj o láske k Bohu. Spevu sa venuje od útlej mladosti a pomocou neho nachádza cestu k ľuďom.
Sama speváčka o sebe hovorí (úmyselne ponechané v originále):

Urodziłam się, gdy śnieg leżał jeszcze na stokach, lecz pączki miały rozwinąć się lada dzień.
Mowa, którą w sobie noszę jest mową mojej ziemi, jej wiary, tęsknoty, radości.
Kiedy jest mi smutno, idę posłuchać, co mówią drzewa. One mnie nigdy nie zawiodły.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je sereda

20. september 2017


Юліаньскый календарь:

8. cептéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.