Radio Patria - Od dediny k dedine - Od sela do sela - obec Kurov

V rámci programu Od dediny k dedine - Od sela do sela sa na Radiu Patria prezentovali obyvatelia obce Kurov. Obec sa rozprestiera v údolí severného prítoku rieky Topľa, v okrese Bardejov. O histórií a pôvode obce rozpráva rodák etnograf Mykola Mušinka. Spomína tiež svoje osudy po roku 1968, keď musel opustiť akademickú pôdu a 5 rokov Bol zamestnaný ako pastier na miestnom JRD. V tom čase založil v obci folklórny súbor KUROVČAN, ktorý existuje dodnes. O jeho súčasnosti rozpráva súčasný vedúci súboru Ivan Popovec.

Andrej Savka – rusínský protifeudálny zbojník zo Stebníka

Bezpochyby najpopulárnejším slovenským romantickým hrdinom je Juraj Jánošik. K odkazu spravodlivého zbojníka, ktorý bohatým bral a chudobným dával sa hlásia aj Poliaci a so Slovákmi sa dokážu do krvi pohádať o jeho pôvode. Avšak historici, ktorí sa životom tejto národnej legendy zaoberajú tvrdia - ide len o mýtus. Jánošíkova družina okrádala necelé dva roky nič netušiacich pocestných. Najviac si nazbíjali, keď sa konali trhy, alebo vtedy, keď natrafili na zámožného človeka. Podľa nich skutky Juraja Jánošika nikdy nemali protifeudálny charakter. Takmer nikde v médiach sa však nespomínajú postavy, ktoré viedli skutočný odpor proti feudálnym poriadkom. Pre oblasť obývanu Rusínmi v slovensko - poľsko - ukrajinskom pohraničí bol takou postavou Andrej Savka, ktorý zbojníčil dlhé roky a stal sa vodcom drobných ľudových povstaní proti zemepánom a nakoniec bojoval s Bogdanom Chmelnickým v boji za sebaurčenie kozákov.

Paľo Tirko z Nižňoho Komarnika rozpovidat - Jak za starych časiv chodili po našych selach žebraky

Za starych časiv chodili po našych selach žebraky. Ta prišli do našoho sela do Komarnika i divki ľubili jak im rozpovidali pripovidky a kid divki chotili ta žebrak rozpovidal: Kid vam treba pripovidku povidaty ta ja vam povim, ale to nijaka pripovidka len čista pravda z moho vlastnoho žiťja.

 

 

XXX Łemkowska Watra na Obczyźnie ( XXX. Лемківскa Ватpa на Чужыні - Михалів ) - August 6-7, 2010

Lemkiwsku Vatru v Michalowe už 30 rokov organizuje Stowarzyszenie Łemków. Akcia prebieha neďaleko česko - poľsko - nemeckého pomedzia, v miestach kam boli Lemkovia presidlení zo svojho rodného kraja. V porovnaní s Lemkovskou Vatrou v Zdyni ide o akciu menších rozmerov, ale atmosférou porovnateľnú. Pravidelne sa jej zúčastňujú aj rusínske súbory zo Slovenska. Tohto roku organizátori avizujú folklórný súbor Barvinok a hudobnú skupinu Rytmus z Kamienky. Pre dokreslenie si môžete prezrieť fotomomentky vo fotogalérií resp. videonáhravky na Holosy - video kanál.

KREMENEC 2O1O - Rusíni, čučoriedky a medvede

Poznáte to, nielen chlebom je človek živý. Ľudia trávia svoj voľný čas rôznym spôsobom. Veľmi ušľachtilou aktivitou je turistika. Zahrňuje rôzne aspekty - šport, spoznávanie prírody, histórie, kultúry aj samého seba. Upevňuje priateľstvá a umožňuje nadväzovanie nových vzťahov. Okrem nárastu fyzických síl, duševných schopností a vedomostí rôzneho druhu, môže mať turistika aj vznešenejšiu funkciu. Takisto pozitívnu. Spája ľudí dobrej vôle a môže symbolizovať zomknutie príslušníkov jednej národnostnej menšiny, práve tak ako je to v tomto prípade.

Tyz mene pidmanula

Rock

Nakladaňa ohurok

Nakladaňa ohurok

Haydamaky: „Chceme byť blízko k ľuďom“

Ukrajinská skupina Haydamaky obohatila nedeľňajší program Dobrého Festivalu svojim kozáckym rockom. Odzneli najsilnejšie piesne z ich repertoáru ako aj prerábky slávnych rockových hitov, ktoré už čoskoro vydajú na samostatnom nosiči. Viac o skupine Haydamaky už prezradí ich spevák a hráč na „sopilku" Oleksandr Yarmola

Cykloturistika vo Východných Karpatoch 2009 – Z Osadného okolo Starinej do Ruského sedla

Vodárenská nádrž Starina bola vybudovaná v 90. rokoch 20. storočia pre zásobovanie regiónu východného Slovenska pitnou vodou. Je najväčšia svojho druhu v strednej Európe a do prevádzky ju uviedli v roku 1988. Výstavba si však vyžiadala aj svoju daň - sedem obcí muselo byť vysťahovaných, aby uvolnili miesta nádrži. Z údolia bola presťahovaných viac ako 3500 ľudí žijúcich vo viac ako 700 príbytkoch. Obyvatelia dotknutých obcí vytrhnutí zo svojich rodných koreňov dodnes smútia za strateným domovom. Po roku 1989 došlo k postupnému uvoľňovaniu prístupov k nádrži. V lete cez víkendy je vo vysídlených rusínskych obciach rušno. Ľudia, ktorí nedokážu zabudnúť na svoj domov, sa sem stále vracajú. Okrem bývalých rodákov je oblasť obľúbeným cieľom pre peších turistov, ale aj pre cykloturistov. tým komunikácie kedysi spájajúce vysťahované obce, ponúkajú vhodné príležitosti na túry. Takmer úplná absencia automobilovej dopravy a neporušenosť prírody v ochrannom pásme nádrže ešte viac zvyšujú atraktívnosť pre návštevníkov. Peši a cykloturisti sa k nádrži dostanú z viacerých strán, autom je príjazd a výjazd možný len pri hrádzi nádrže neďaleko obce Jalová. My sme k Starine vydali z Osadného z cieľom nocovať v Ruskom sedle nad nádržou.

KONCERT ČAČI VORBA carpathian and balkan gypsy fusion - 22.7.2010 o 20,00 hod, Christiania, Prešov

ČAČI VORBA - "Pravdivá reč"

Tak balkánski Cigáni hovoria o hudbe.

Naše rodne selo Komarnik


Dranec i Prokopec, Lazok I Likovo,
tak ša zove v Komarniku pole naokolo.
Duže ša nam duže ťažko ch Komarniku žylo,
bo dakoli i tak vyšlo, što chľiba nebylo.
Veľo raz zme po ti vojňi i holodny byli,
ale pri ti všytki biďi veselo zme žyli.
Jak soj našy komarnicky chlopci zašpivali,
ta ša poza Horbok bučky rozvivali.
Jak večur chotarjom ša z muziky vertali,
všytky ďivky i nevisty z chyž povychodžali.

ANDY WARHOL v školských laviciach

Dňa 9.3.2010 bola v Prešove na SOŠ Košická 20 otvorená výstava Objekty ANDYho WARHOLa, ktorá zožala veľký ohlas u študentov tejto školy.Časť svojej zbierky tam vystavoval Svidnícko-Stropkovský Warhológ a skvelý učiteľ Mgr. Jozef Keselica zo SOŠE v Stropkove.
Študenti odboru fotograf, fotografický dizajn tak mali možnosť spoznať lepšie tvorbu tohto geniálneho umelca svetového formátu. S návrhom uskutočniť túto výstavu prišla pani majsterka Bc. Helena Majurníková a jej kolegyňa Bc.Marcela Bendíková. Za čo im chcem touto cestou srdečne poďakovať. Tieto dve majsterky chcú na škole viesť modernú formu vyučovania a spojiť tak prax s teóriou. V tomto prípade na 100% platí heslo- je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Výstavu do školy ,, priviezol ˮ dlhoročný obdivovateľ a sympatizant tvorby a života ANDYho WARHOLa Mgr. Jozef Keselica, ktorý je známy aj ako predseda The ANDY WARHOL Pop Art Club. Ja študent IV.B triedy na SOŠE v Stropkove mu s týmito akciami rád pomáham, pretože Andy sa stal aj súčasťou môjho života. Môžem povedať že už aj ja si začínam doma zakladať vlastnú zbierku týchto ,, Objektov Andyho Warhola .ˮ

10 - 11 юл 2010 - КРЕМEНEЦЬ - Карпатськы Русины єден нерозділный народ ( 10 - 11 jul 2010 - KREMENEC – Karpatsky Rusiny jeden nerozdіlnyj narod! )

***********************************************************************

text v latinci:

R U S I N S K A  O B R O D A  N A  S L O V E N S K U

v spolupracі z

Svіtovym forumom rusiňskoj molodežі,

Zakarpatskym blahočinnym fondom «Rusinska škola» (Užhorod)

 

Vas serdečno pozyvajuť na molodežnicku turіstіčnu akcіju

KREMENEC – 2010

‘Karpatsky Rusiny jeden nerozdіlnyj narod!’

10 - 11 jula 2010

Ľubiš turіstіku?

Chočeš spoznaty nepoznane і pritіm perekonati sam sebe?

Ne poznaš іščі neporušanu prіrodu Karpaťskych bukovych pralіsіv, jich čaro і romantіku?

Chočeš deklarovati jednotu Rusinіv і byti naraz v troch deržavach?

Zato poď z nami do raja na konec svіta - na tretje іnterrehіonalne rusiňske strіtnuťa na horі Kremenec (1221 m nad urovіň morja), na kotrіm schoďať sja chotarі іstorіčnych karpatorusiňskych regіonіv Prjašіvskoj Rusі, Lemkoviny і Pіdkarpaťskoj Rusі, de v minulosti žyli Rusiny (deržavny hranіcі Sloveňska, Poľska і Zakarpaťskoj oblasti Ukrajiny).

PROGRAM:

10. 7. (subota):

štirіhodinovyj turіstіčnyj vystup Nova Sedlіcja- Kremenec, deklarovaňa jednosti Rusinіv, burjaňa Šengeňskoho mura, konkurs rusiňskoj poezіji; vystup rusiňskych popularnych і folklornych spіvakіv, posedžіňa pri ohniku, trampovaňa, nіč pіd zvіzdame prjamo na Kremencju .

11.7. (nedіľa):

B skorych rannych hodinach turіstіčnyj pochod na Rjabu skalu, de bude romantіčno vstrіčati sja solnce, zostup іz Kremencja, cerkovnoslavjaňska Sv. lіturgіja v derevjanіj cerkvi v selі Ruske za chorovoho doprovodu FK Barvіnok іz Kamjunky, navernuťa domіv v poobіdňajšych hodinach.

Prihlasiti sja mož do 8-ho jula 2010 na tel. č.: 0918 176 804 , 0904390925, 051 7722889,

abo na emaіl. adresach: sekretariat.ros@centrum.sk, mato.karas@gmail.com

Dorohu vynahorodžuje organіzator!

Avtobus pіde po puti: Stara Ľubovňa, Prjašіv, Bardіjov, Svіdnik, Medžіlabіrcі, Snina .

Akcіja realіzovana z fіnančnov pіdporov Mіnіsterstva kultury SR Program: Kultura narodnostnych menšyn 2010

Kr.Porúbka

 

Aleksander Pavlovič - Hory! Hory zeleneňky... - nepublikovanyj stišok

Stišok Hory zeleneňky napisav A. Pavlovič jak študent teologiji v Trnavi v 1847 roci. Mav tohdy 26 rokiv.Tam počav pisati veršy po rusiňsky na makovickim dijalekti.
Molodyj Aleksander iši nepisav azbukov, bo neznav, ale latinkov - v 1845 roci.
U verši Hory! Hory zeleneňky...opisav doľu samoho sebe jak siroty, koli v rannim ditiňstvi strativ otcja a zanedovho i mamu.

Filmové hviezdy z Osadného prichádzajú aj na obrazovky Českej televízie

Po úspešných premietaniach v kinách po území celého Slovenska a Českej republiky prichádza dokumentárny film Osadné tiež konečne na obrazovky Českej televízie. Premiérovo bude odvysielaný na ČT2 v nedeľu 4. júla o 21.10 hod.
Ako malú upútavku si môžete vypočuť reportáž redaktora Českého rozhlasu, ktorá bola odvysielaná na ČRo 1 - Radiožurnál v rámci relácie Zápisník zahraničních zpravodajů. Viac informácii o filme nájdete aj v tomto článku.

aj tak ša dajut zberati lesni jahodky

aj tak ša dajut zberati lesni jahodky

po dovšim časi zberaňa

Voda zaplavila obce Krajná Poľana, Vagrinec, Nižný Komárnik, Krajné Čierno a Hunkovce

10-11 юлія - Третя русинська стріча на горі Кремінець

Nižňokomarnickyj šyndľar', kamiňjar' i kovaľ – Petro Jurčišyn Potišňak – čestnyj Rusnak i gazda

V našim karpatskim kraju bylo mnoho dobrych gazdiv midži našyma ďidami i praďidami. Jednym z nich, kotroho vam teper choču pripomjanuti byv i Petro Jurčišyn  zvanyj Potišňak. Petro ša narodiv  h roci 1896, ch seľi Nižňij Komarnik. Joho rodina mala spočatku chyžu na “Fundušoch“, teper pid ližarskym vlekom. Hjedno  zos ženov Paraskov mali šim ďiti, z kotrych dvoje hmerlo. Od času pervoj vojny švitovoj, koli veľo chlopiv z našoho kraju pišlo do Ameriky, byv Petro dva raz h Americi, de robiv h majnoch, žeby zarobiv dajaky hrošy pro svoju rodinu. Pokoriv nelem robotu h Americkych majnoch no i robotu h Rus'ku, jak sluha. Tam pereživ i strašny chviľi pri napaďi ruskych vovkiv. Petro Jurčišyn Potišňak, jak i druhy seľane  perežyv dvi švitovy vojny, terpiv bidu, što ho zrobilo zeliznym, tverdym i sposibnym do choc'jakoj roboty.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je ponediľok

16. jul 2018


Юліаньскый календарь:

3.юл 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.