Pravá vychodňarska kapela Dual relax zo Svidníka hráva aj rusínske ľudovky

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina Dual Relax. Skupina existuje od roku 2006 a za svojou pomerne krátku históriu má za sebou už množstvo vystúpení.

Rusnacka striča II - Osadne, F. Vico i Martin Kukucin

Dátum akcie: 
6. децéмбер 2010 - 16:00 - 23:00
Miesto konania akcie: 
Dom národnostních menšin, Praha 2, Vocelova 3 + vybrana ľudova reštauracija v okolici metra I. P. Pavlova

6. decembra pride do Prahy na pozvana organizaciji Společnost přátel Podkarpatské Rusi znamyj prešovskyj rusinskyj aktivista i karikaturista Fedor Vico. V společenskim sálu Domu národnostních menšin ( Praha 2, Vocelova 3, metro C, 3 min. od Nám. I. P. Pavlova) budut zadarmo promitati film Osadne, v kotrym okrem inšych hraje i Fedor Vico. Akcija začinat od 16 hodiny. Potim je planovana diskusija s F. Vicom i tiž by mal predstaviti vyber z joho karikatur. Kto mat zaujem i cas može priti posmotriti. S p. Vicom jem sja dohaduval, že či by si nenašol času, jak skinčit toto akcija posiditi i kus podiškurovaty i s nami dakde v reštauraciji blizko kolo metra I. P. Pavlova. p. Vico navrhnul restauraciju Na Brezance (može 500 metriv od vychodu z metra I. P. Pavlova, vpredi restauraciji jest busta M. Kukucina). Ale šytko sja odvijat od toho jak akcija v DNM skinčit. Lipše by bylo sa stritnuti iši počas akciji v DNM a uvidit sja. Dajte mi znaty či by mal dachto zaujem o taku striču. Dohodnuli by sme sa vecej.

Pozvanka na Facebooku

Гледаня ся на чуджыні - Hledaňa sja na čudžynі

 

Гледаня ся на чуджыні
Де-м ся очув на чуджыні,    
Ці то ту мій любый край,
Ці то правда є на віні,
Ці лем якась плана бай.
Hledaňa sja na čudžynі
De-m sja očuv na čudžynі,
Cі to tu mіj ľubyj kraj,
Cі to pravda je na vіnі,
Cі lem jakas plana baj.

Novinky na Holosoch – možnosť pridávať pozvánky na plánované akcie

Na základe pripomienok od návštevníkov stránok bola pridaná na Holosy nová funkcionalita. Registrovaný užívatelia môžu okrem zverejňovania článok a pridávania obrázkov upozorniť prostredníctvom pozvánky na plánované akcie. Propagovať môžete kultúrne a spoločenské akcie, ako sú koncerty, festivaly, posedenia, tanečné zábavy, ale aj výstavy, športové podujatia alebo prednášky. Súčasťou prehľadu budú aj informácie o rusínskom vysielaní na Radiu Patria a STV.
Po prihlásení do užívateľského rozhranie sa objaví v rámci ponuky Vytvoriť obsah nová ponuka - Akcie. Pre úspešné vytvorenie a zverejnenie pozvánky je potrebné vyplniť jednoduchý formulár. Povinne je potrebné vyplniť Názov akcie, doplniť informácie o charaktere akcie a jej krátky popis. Dôležitým povinným údajom jej aj dátum kedy sa akcia uskutoční. Ako doplňujúcu informáciu je možné pridať plagát akcie pomocou voľby Pridať obrázok.

Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov – prvá rozsiahlejšia súhrnná práca o dejinách Rusínov vydaná v slovenčine

Na Slovensku dlho chýbala publikácia, ktorá by sa podrobnejšie venovala dejinám malého stredoeurópskeho národa Rusínov. Rusínska obroda vydala niekoľko stručných prác P. R. Magocsiho. Zaujímavou je tiež práca P. Švorca Zakliata zem, ktorá sa však venuje len obdobiu rokov 1918 - 1946. Okrajovo sa dá čerpať aj z prác venujúcim sa slovenským dejinám. Dejinám Podkarpatskej Rusi sa venuje vo svojich prácach historik Ivan Pop. Ivan Pop vydal niekoľko kníh k danej problematike v češtine, ruštine a angličtine. Vďaka vydavateľskej podpore Združenia inteligencie Rusínov Slovenska vychádza v slovenčine prvá rozsiahlejšia monografia venujúca sa dejinám Rusínov. Jej autorom je práve Ivan Pop.

NIE SME AKO ONI (?) - Fedor Vico o Novembri 1989 a Rusínoch pre MultiKulti.sk

Rusíni žijú na tomto území (na severovýchode Slovenska) od nepamäti a sú teda autochtónnymi obyvateľmi týchto končín. Patria pravdepodobne do tej množiny predkov, ktorých teraz niektorí pojašenci nazývajú starými Slovákmi. Keď som bol v roku 1997 na 4. Svetovom kongrese Rusínov v Budapešti, istý hosťujúci maďarský historik vo svojom príhovore spomenul, že keď svojho času prišli (či vtrhli na malých škaredých koníkoch?) do Karpatskej kotliny predchodcovia dnešných Maďarov, narazili tu na Ruthenov. Neviem, či narazili aj na odpor, ale starých Slovákov ten historik nespomínal... Dosť na tom, že rôzne národy na tomto území žili vedľa seba oddávna v dobrom i zlom a žijú tu i dodnes. Len nie všetky rovnako, lebo osud a i rôzne okolnosti sa zahrávajú nielen s jednotlivými ľuďmi, ale aj s celými národmi. A tak sa z času na čas stane, že jeden z národov, ktoré žili dlho vedľa seba v biede a porozumení, sa zrazu voči tomu druhému ocitne v nadradenom postavení. A ten mu je zrazu na príťaž...

Hudobná skupina Prospekt alias Čerkoše - ľudovky v modernom prevedení

U Rusínov sa podobne ako na celom východnom Slovensku veľkej obľube tešia regionálne hudobné skupiny, ktoré hrávajú ľudové piesne v modernom prevedení. Žiadna väčšia spoločenská akcia sa nezaobíde bez pozvanie hudobnej skupiny, ktorá pomáha udržať zábavu a atmosféru až do skorého rána. V regióne pod Duklou patrí k najžiadanejším kapelám tohto razenia skupina Prospekt. Skupina hraje v rovnakom zložení už viac ako 15 rokov a na svojom konte má už 5 oficiálne vydaných nahrávok.

,,mitlina,,

,,mitlina,,

tak vyzerajut berezovy pruty doperedu už pripraveny na vyrobu mitel.Robota pro mojoho dida ...

Radio Patria - Od dediny k dedine - Od sela do sela - obec Hrabová Roztoka

V rámci programu Dedina hrá, spieva, dumu dumá sa na Radiu Patria prezentovali obyvatelia obce Hrabová Roztoka ležiacej v okrese Snina. Obec predstavuje jej starosta Emil Jaško. V obci sa nachádza drevená cerkva sv. Bazila Veľkého z pol. 18. stor., ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Starší obyvatelia obce spomínajú na obdobie gazdovania, dopravu do školy a spôsob výučby v čase ich mladosti. Spomínajú aj požiar, ktorý zachvátil v septembri roku 1957 päť domov v obci a ale aj Veľkonočné zvyky v ich obci.

Serenča v podaní lemkovskej hudobnej skupiny Serencza z Gorlic

Serenča je rusínske označenie pre šťastie. V roku 1997 sa traja Lemkovia z Gorlíc (Romek Korbicz, Piotr Kwoka i Mirek Trochanowski) rozhodli inšpirovať odkazom svojich otcov a dedov a založili hudobnú skupinu. Na jednej zo skúšok sa otvorila otázka ako nazvať novovznikajúcu skupinu. Skupina si pomohlo lemkovským slovníkom, ktorý bol po ruke. Slovo, ktoré im padlo v slovníku do oka bolo slovo Serencza. Pomaly sa začal kryštalizovať hudobný štýl novovznikajúceho hudobného zoskupenia.

Rusnaci s Rusínmi v Prazi - neformalna kontaktna striča, 6.11.2010, 18 hod, La Mimosa - metro Pankrác

Pozvánka na Facebooku

 

Ide o neformalnu kontaktnu striču pro šytkych, kotry v Prahi žijut, robľat, študujut a kotry sut Rusine abo majut ku Rusinam abo ku kraju Vychodnych Karpat pozitivnyj vztah. Reaguju tak na vyzvu od vecej ľudi, žeby bolo dobre dašto take v Prahi zrobity.
Viruju, že to nebyly len šumny slovka a že zaujem tu jest. Viruju, že sja najde cholem paru ludi a že nebudu v subotu v La Mimosa u piva sidil sam. Samosobov, to či znate rusinsku bisidi abo azbuku ne je podminkov žeby ste brali učasť. Jak ste cholem kuštičkom serdca abo duši Rusnak abo s Rusnakami, ta ste pozvany. Jak dachto čekat specialnym program, tak žadnyj ne je planuvanyj. Idu o kontaktnu striču, programom je posidit, podohvarjaty sja, zabaviti sja a jak z toho vzyjdut plany abo zaujem dašto robiti pro Rusnakiv v Prazi, ta bude len dobri.
La Mimosu najdete paru metriv od stanici metra Pankrac, takže by nemal byti problem s dopravou, posmote sobi mapku. Otvoreno majut do 23 hod, jak bude dobra nalada, interes i budeme birovaty možeme sja peresunuti na blizkyj bowling, de majut otvoreno do 01 hod.
Chto mat zaujem napište mi na e-mail: admin@holosy.sk, najlipše to vivtorka 2.11, žeby jem znal či zrobity rezervaciju abo ne. Akcija bude propagovanana i na Facebook na skupinoch Rusnaci v Prahe, Rusnaci v Prahi i Holosy. Ďakuju doperedu jak budete informovaty o akciji dalej a potim v subotu pridete posiditi.

Paľo Tirko z Nižňoho Komarnika rozpovidat - Jak cigan popovi oves molotil

V jednym seli žili cigane. Raz prišol Cigan do cerkvi na službu i otec duchovnyj propovidajut i hvarjat: "Ľude to nelen to vtodi hrich jak zrobite i to je hrich.  Ale to i vtodi hrich jak už hoc i len podumate, i vtodi hrich" I toto Cigan sobi zapamjatal i pak po služby pišol domiv. A pak v liti, Pip byl gazda, tak jak dakoli popi gazdovali i trebalo mu oves molotiti i pišol do cigana.

 

Rusnaci a Rusíni na Facebooku

Sociálna sieť Facebook je v súčastnosti jednoznačne najobľúbenejším a najrýchlejšie sa rozvíjajúcim komunikačným nástrojom v prostredí internetu. Pred pár mesiacmi bolo oficiálne oznámené, že počet používateľov Facebooku prekročil hranicu 500 miliónov. Facebook je populárny hlavne kvôli možnosti priamej komunikácie s priateľmi, zdieľaniu multimediálnych dát, udržiavaniu vzťahov a zábave. Obľubené je aj vytváranie a vstupovanie do Facebook skupín a stránok. Tie slúžia k združovaniu ľudí s podobným záujmami, koníčkami a názormi. Facebook získal svoju obľubu aj u rusínskych používateľov. Hlavne mladí ľudia vytvorili a vytvárajú skupiny a stránky, kde píšu rusínsky a vyjadrujú svoju rusínsku príslušnosť. V nasledujúcom prehľade predstavím najobľúbenejšie rusínske skupiny a stránky na Facebooku. Prehľad doplním predstavením ďalších zaujimavých stránok, ktoré zatiaľ nedosiahli všeobecnú obľubu, ale určite stoja za váš záujem.

Mladý kandidát mladých Prešovčanov

Novou tvárou medzi kandidátmi na poslanca Mestského zastupiteľstva v Prešove je Peter Luterančík. O tento post sa uchádza vo volebnom obvode č. 1 (Sídlisko III, Rúrky) na kandidátke novej regionálnej strany Náš kraj.
Živnostník Peter Luterančík, ktorého priatelia volajú Cibo, má 31 rokov, narodil sa a celý život žije v Prešove. Je slobodný, žije s priateľkou. Celý život sa vymykal z davu. Je profesionálnym kaderníkom a má na svojom konte viacero ocenení. Je vášnivým motorkárom, prezidentom klubu Free Brothers Prešov, ktorý funguje od roku 1999.

Mária Mačošková JUBILUJE - 18. novembra 2010 v sále PKO - Čierny orol Prešov


Združenie Rusínov Slovenska Vás srdečne pozýva na jubilejný koncert zaslúžilej umelkyne Márie Mačoškovej
Koncert pod záštitou primátora mesta Prešov, JUDr. Pavla Hagyariho
dňa 18. novembra 2010 o 19:00 hod. v sále PKO - Čierny orol Prešov
Predaj vstupeniek:
PKO-Čierny orol Prešov, http://pkopresov.sk/

Info: http://www.marka.macoskova.szm.com/

Gsm: +421 905 899 591, +421 907 399 303

Facebook:
http://www.facebook.com/event.php?eid=134212463294181&ref=mf

Zobraziť viac:
http://www.marka.macoskova.szm.com/MK%20D/Kopie%20-%20M%20Plagat%20A3%20B.jpg
www.marka.macoskova.szm.com

S pozdravom

Mgr. Rastislav Zima

predseda Združenie Rusínov Slovenska

Podobné osudy volynských Čechov a rusínských reoptantov zo severovýchodného Slovenska na Ukrajine

Zmena štátnej príslušnosti na základe slobodného rozhodnutia človeka je označovaná ako opcia. Optanti sú potom ľudia, ktorí sa k tomuto kroku rozhodnú. Zložitá sociálna situácia, predstava o lepšom pracovnom uplatnení a vyššej životnej úrovni sú najčastejšími príčinami presídlenia. Často sa však ilúzia o krajšom živote v cudzine rozplynie a optanti sa vracajú späť do svojich domovov. Reoptanti sú potom ľudia, ktorí sa presídlili spätne a bola im navrátená aj štátna príslušnosť. Časť českých občanov, dnes označovaných ako Volynskí Česi a Rusínov zo severovýchodného Slovenska spája podobný osud. S odstupom približne sto rokov si vysnívali podobný sen - lepší život vo volynskej oblasti na území súčasnej Ukrajiny. Pre väčšinu z nich sa však sen rýchlo rozplynul a zo všetkých síl sa usilovali o návrat domov.

Radio Patria - Hudba národností - zvukový portrét akordeonistu Igora Kretu

Koncom mája tohto roku vyšlo profilové CD známeho akordeonistu Igora Kretu z Prešova, ktorého meno je veľmi tesne zviazané s rusínskou ľudovou hudbou. Rodák z Jarabiny (Orjabiny) na akordeóne doprevádzal a doprevádza množstvo známych rusínskych speváčok a spevákov. Tí sa spolupodieľali aj príprave CD. Niekoľko skladieb z CD nazvaného S Igorem veselo si môžete vypočuť v zázname relácie, ktorá bola na Radiu Patria odvysielaná v rámci cyklu Hudba národnosti. Zaznejú skladby v prevedení A. Poráčovej, M. Macoškovej, A.Servickej a ďalších.

DVD Ivana Marka o derevljianich cerkvach dostupné na internete

Nadšený propagátor drevených cerkví Karpát Ivan Marko ohlásil zverejnenie DVD o derevljianich cerkvach na internete. DVD je rozdelené do 8 častí a zverejnené je prostredníctvom služby YouTube.

Link na DVD na YouTube

 

Topoľa

Topoľa

ale rozvoňavajut

ale rozvoňavajut
Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je ponediľok

16. jul 2018


Юліаньскый календарь:

3.юл 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.