Slovník Rusínov

Vaše námety na pridanie do neoficiálneho slovníka Rusínov
Петро's picture

Petro

dakuju za informaciu, sja dida v porubci oprosu Smile

dalšy slova

Ta, žeby´m lem nechvalil, ale i pomih dajak, ta mi hnes´ napalo paru sliv, ta vam ich pisylam, by ste posmotrili, kotry by mohli idti do toho slovnika. A možete sja na nich povyviduvati i ďida u Porubci Smile cholem budete mati o čim interesnym bišiduvati Smile) Toty šytky slova sja ši chasnujut. Na ľipšu orjentaciju jem ich rozďilil do kategorij.
Želam veľo uspichiv pri roboťi a prijemne čitaňa!

POTRAVINY:
Chľib – chlieb
Siľ – soľ
Cuker´- cukor
Poper´- čierne korenie
Magij – prísada do jedál, pravdepodobne prebraté od názvu jednej značky
Pancaky – jačmenné krúpy
Grys – krupica
Grysova muka – hrubá múka
Rajs – ryža, slovo priniesli navrátilci z Ameriky
Tej – čaj, slovo priniesli navrátilci z Ameriky
Kavej – káva
Kmyn – rasca
Koper´- kôpor
Čočka – šošovica
Horoch - hrach
Boboklistok – bôbkový list
Bandurky, gruľi, jabka – zemiaky
Runkľa bila – kŕmna repa
Runkľa červena – cvikla
Tendericja – kukurica
Feferminc – mäta, slovo priniesli navrátilci z Ameriky
Časnok – cesnak
Orešec – druh cibule

JIDLA:
Paska – sviatočný koláč, spojený najčastejšie s Veľkou nocou
Mačanka (varova, hribova, bandurčana, bila, mjasova) – máčanka
Dyňanka – máčanka z dyne
Grysik – krupica
Zamiška – kukuričná kaša
Slivčanka – sviatočné jedlo, u nás sa jedáva na Svjatyj večur. Je to studená polievka z fazule, zavarených a suchých sliviek, slivkového lekváru... Je sa studená a každý si do nej prídáva cukor podľa chuti. Najlepšia je na 2-5 deň.
Planky – sušené jablká
Renzeš – praženica z vajíčka robená na mlieku a nie na masti
Staranka – jedlo z mlieka s guľkami (robia sa z cesta a keď sa šúľajú pomedzi prsty tak sa vraví, že sa stará staranka J, pravdepodobne od starosti)
Adzimky – zemiakové lokše

KUCHŇA:
Kolotovka –habarka
Drušľak – sitko (na cedenie)
Rešeto – sito (na preosievanie múky)
Kajstron – veľký objemný hrniec
Hornec – malý hrniec
Ľušovyk – veľký objemný vandlík
Vandlyk – vandlík
Palačinkarňa – rajnica
Pekač – pekáč
Tepša – plech na pečenie
Horňa – pohár
Findža – hrnček, šálka
Vylka – vidlička
Žyčka – lyžička
Kostura – nôž
Varyška – drevená lopatka na miešanie pri varení
Dence – lopárik
Taňir – tanier
Bodinka – nádoba na prípravu masla
Bodvanka – vaňa, vanička
Pučak – nástroj na pučenie zemiakov
Kasňa – skriňa
Stil i stiľci – stôl a stoličky
Hokerlyk – stolička bez operadla

STAVEBNICTVO:
Obysťa - obydlie, dom s príslušenstvom
Chyža – dom
Sypanec – sýpka, vyvyšená menšia budova na uskladňovanie potravín a obilia, väčšinou podpivničená
Bojisko – stodola
Dryvarňa – dreváreň
Oborih – stodola výlučne iba na seno
Palanok – drevený plot so strieškou, väčšinou pri drevených Cerkvách
Firtka – vstupná drevená brána do areálu Cerkvi a cintorínov, spojená s palánkom
Kľambra – železný hák, ktorý spája drevá na stavbe
Pidštrohoľci – drevá pod drevenou podlahou, spodné drevá
Dyľi – dyle, drevená podlaha v dome
Pomostiny – drevená podlaha v hospodárskych budovách, väčšinou hrubé neobrúsené dosky
Front – predná časť domu
Vinkeľ – trojuholníkové pravítko s pravým uhlom
Lajsňička – lišta
Riňva – žľab
Molotok – kladivo
Sykyra, sokyra - sekera

GAZDUVAŇA:
Vaľbija – valov na kŕmenie zvierat, položený na zemi, väčšinou pre ošípané
Žylob – valov na kŕmenie zvierat, visí vyvýšený, pre dobytok
Drabyna – rebrík
Lanc – reťaz
Vidro – vedro
Korba – konštrukcia na ťahanie vody zo studne
Skirňi – čižmy
Jar´mo – jarmo pre dobytok
Šino – seno
Otava – otava, v poradí druhé seno
Žyto – raž
Jarec´ - jačmeň
Soloma – slama
Teliha – hlavná žrď na voze
Dyšeľ – predná náprava na voze
Drabňak – rebrinák
Hňijnyk – drevený klasický voz s doskami
Pavuziti – na senom naložený voz sa dávajú šikmo drevá a jedno sa dáva pozdĺž voza a to sa potom priviaže reťazou o pred a zad voza, aby seno počas prevážania nepadalo, tento úkon sa volá pavuziňa
Korpiva – pŕhľava
Šičkarňa – rezáreň, nástroj na rezanie trávy
Ser´p – kosák
Plachta – plachta; trávnica
Zajda – naplnená a zaviazaná trávnica

ŤILO:
Čalo – čelo
Karch, šyja – krk
Holova – hlava
Harlo – hrdlo
Brich – brucho
Kyšky – črevá
Poťky – ľadviny
Pečunka – pečeň
Lysty – lýtka

ĽUDOVO NAZYVANY SVJATA:
Svjatyj večur (24.12./6.1.) – Štedrý deň
Rizstvo (25.12./7.1.) – Vianoce
Ščadryj večur (5.1./18.1.) – predvečer Bohozjavenia
Bohojavľiňa, švička (6.1.), ruska švička (19.1.)– Bohozjavenie
Puščaňa – posledný víkend pred začiatkom Veľkého pôstu, rozlúčka s fašiangmi
Kvitnicja – Kvetná nedeľa
Velikdeň, Paska – Veľká noc
Rusaľa – Zoslanie Svätého ducha
Devjatyj četver´h – sviatok Najsv. Eucharistie
Desjata pjatnicja – sviatok Najs. Srdca Ježišovho
Kermeš – jedna z reálií, niečo podobné ako hody, každá dedina ho má vtedy, na ktorý deň (príp. najbližia nedeľa) pripadne chrámový sviatok. Je to spojenie odpustovej slávnosti s pohostením po domoch. Známe sú aj kermešovské zábavy Smile

ĽIS:
Baraňi rohy – baranie hlavy (neviem presný odborný názov)
Ľišivky – kuriatka
Zapachy – dubáky
Hrabivčak – hríb hrabový
Sosňak – hríb sosnový
Červeňák –(neviem presný odborný názov)
Hyrkyňa – (neviem presný odborný názov)
Pidpinky – podpňovky
Sverbohusky – šípky
Peterkľuč – prvosienka jarná
Skorocelka – skorocel kopijovitý
Borsug – syseľ

OSTATŇI:
Čekarňa – čakáreň; autobusová zastávka
Šanc – priekopa
Riň – potok
Kstiti – krstiť
Kstiti sja – prežehnávať sa
Brydko – odporne, hnusne
Fryšno – rýchlo
Čerjati – vymieňať, meniť
Rajbati – prať
Rajbačka – nástroj na ručné pranie

zvirjata

ši mi teper´ prišlo na rozum paru zvirjat, što sja u nas kuščok inakše zovut jak po sloveňsky, no dojs pradopodobne, že to lem našy teritorijalny nazvy:
Žovta hrudka – sýkorka
Lasťivka – lastovička
Kavka – vrana
Čirikľi – straka
Bocan – bocian
Dika huska – divá hus
Dika kačka – divá kačica
Lebiď – labuť
Veľbľud – ťava
Kiň – kôň
Hača - žriebä
Korova – krava
Jaľivka - jalovica
Kroľ – králik
Vovk – vlk
Husenka – húsenica
Medviď – medveď
Zmyj – zmyja
Čemeračka – malá rybka
Puľka/puľak – morka/moriak
Pacja – prasa
Porosňačka – prasnica
Porosjata – maličké prasiatka
Dykyj – divá sviňa

Nemožu z Vami suhlasiti z

Nemožu z Vami suhlasiti z tym, šo vy napisali, že u "svidnickych valalov". Žyju tu už 24 rokiv a doteper´m nečul, žeby dade od Svydnyka hori na Poľsko hvarili že valal. Tu suť lem sela!!!
Šo sja tyče toho SJA, to mate pravdu, napriklad:
u Ladomerovij i Krajňim Čorňim HVARJAT NA SA - učiti sa, orobiti sa, zadumuvati sa
u Hinkivcjoch i Kurivcjoch (Medvedže, Porubka, Šarbiv) BIŠIDUJUT NA ŠJA - včiti šja, narobiti šja, zadumuvati šja
u Hinkivcjoch na vyšňim kincju a u Poľaňi, Komarnikoch, Bystrij - BISIDUJUT NA SJA - chčiti sja, narobiti sja, zadumuvati sja
A posmoťte na jedno slovo a tri varijanty selo od sela - Učiti SA, Včiti ŠJA, CHčiti SJA.

Петро's picture

sumna robota

jem rad ze sja dachto pridal a nasol si kus casu...export probihnul jak mal a slovicka sut pridany...posmotte ci dobry

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je četver

15. november 2018


Юліаньскый календарь:

3. новéмбер 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.