Slovník Rusínov

Vaše námety na pridanie do neoficiálneho slovníka Rusínov
Петро's picture

popridavane

Dobryj den sytkym ucastnikom diskusii, slovicka sto ste pisali jem popridaval, posmotte ci dobry a sytko...Perebacte ze az teraz ale jak vonkaj chvila ta mense casu na Holosy...
Inakse jak mate dajaky pohovorky, prislovici, zagadky abo srandy ta piste tiz pridame do Pisni, pohovorky...velo sonca sytkym Wink

jozko's picture

slova do slovnika

viničky - ríbezle
kosmačky - egreš
lotaj - pupava
kypačik - konarik
porožne - prazdne
zozuľa - kukučka (zakukala zozulenka...)
sušit - sused
ošiň -jeseň
šatrovy cigane -olasky cigani
terky -trnky

Zakukala zozulenka

Wink Zakukala zozulenka a posiela pozdrav "joskovi" a všetkým prispievateľom do slovníka. Mnohé z rusínskych slov majú základ v rozličných jazykoch, mnohé sú však originálne a zaujímavé. Je to obohacujúce čítanie aj pre nerusínov. Páči sa mi to.

pupava

gidu a u nas sja pupava zve i inakše - maj (zahoridka zarosla majom)
no čul´m i lotaj, no nejem istyj ci to toto iste

pupava-motyl

lotaj je u nas motyl

cygane

šatrovy cygane a olasky cygane mali společne to, že vandruvali z miscja na misce. No olasky cygane byli i sut bilšy do tvari, volosja majut ardžave, dakotry majut i po dvi barvy volosja na holovi (prirodny volosy, ne farbleny). Šatrovy cygane byli i sut čorny cygane. Jak preklad bym použyl vyraz kočovní cigáni.

jozko's picture

Doplniňa vyznamu dakotrych slov

Lotaj.Ked sme chodyli s korovami na pole , tak sme (obyčajni divčata) pleli z lotaja maly vinci a sme ich vjazali korovam okolo rohiv, žeby z moloka bylo žovte maslo.To byla velika parada, ked takto korovy išli domiv.V stajni sme vinci dali korovam zožerti.
A teper k olaskym cyganom.Šatrvy ich zvali bo obyčajni pri vodi ša rozložyli a urobili male šatro z placht, kotry uviazali o viz a koly, de aj spali.Byli blonďavy to maš pravdu.Chodyli žobrati po seli a barz nadavali, ked im ľude nedali to što oni chotili.Suroviny ani nechceli, len hotovy idla.
Čorny tyž chodyli na vozoch s "vyschnutyma "koňami a zberali kožky zo zajaciv,rjandy a stare oblečiňa.Dakotry aj koratka z verby robili.

ferrari10's picture

inakše slovičko

Ku slovku sušit by jem pridal iši aj SUSID aspoň tak ša bisiduje u nas.šadi jest inakši slovička

...kušeňka do foroty od Rusina z juž.Spiša

ambrelo - dáždnik
šoudra-šunka
škyrha myš-netopier
šyba-sklo na oknách
morjkva-mrkva
beteljar-nešika
buňdža-päsť
krosna-tkačský stav
krochmaľ-škrob
štranok-povraz
feľfas-prútený košík
drility-potlačiť,sotiť
pavuz-na rebriňakoch pri prevoze najmä sena,slamy..
cug-vlak
kapeľuch-klobuk
mlatok-kladivo
koterba-tvrdá hlava
gruľa-zemiak
gerok-sako
vanta-skala
drovno-drevo
pinga-prepadnutá zem nad štôlňami,používané aj pri označení vetracieho komína v baniach
grampač-krompáč
bitang-nezbedník
bugeľar-peňaženka
trimaty- držať
durkaty-klopať
firštok-zárubňa
vyhľad-okno
travjanka-plachta na prenášanie sena,trávy...
kušeňka-trošku
gombovcy-slivkové gule
steranka-mlieková polievka s cestovinou
kuľaša-zemiaková kaša s múkou a usmaženou slaninkou a cibuľkou
krampľa- pri istení strešného dreveného krovu
de jes? - kde si ?
dach-strecha
terniga-trnka
vuľcha-jelša
fichta-mladá jedlička
vorobeľ-vrabe
žbaňatko-hrnček
jafiny-čučoriedky
slečuhy-korčule
patkaň-potkan/ ale i suchohríb/
šurc-zástera
verjch-vrch
kormaň-volant
borsug-jazvec
brudny-špinavý
zbuška-drevená nádoba / pri múteni masla/
šaleňak-šialený
kolotyvo-habarka
taľifun-telefon
bočka-sud
žomp-umelo prehradený potok
torova-tráva
šyna-koľajnica
chustočka-šatka
chustka- veľká pletená vlnená šatka cez plecia
tanystra- plátena taška cez pleco
buka-obyčajne to býval cigáň,čo zabíjal psov a predával ich masť / šarha /
šnoptychľa-vreckovka
čurinka-vytekajúci a upravený vodný prameň
kustka-kôstka
žentyca-žinčica
chľib-chlieb
cmur-cmar
zmetanka-smotana
Peter kľúč-prvosienka jarná
bravta-nevesta
bravtyjan-ženích
chmuravo-zamračeno
chmary-mračná
kuch-koláč
bľacha-plech
paska-veľkonočný koláč
baket-konvica
gruľaniky-lokše
mňitla-metla
koľak-bodliak

Ja čiž z južnoho spiša

Ja čiž z južnoho spiša

ne jafyny, ale jafyry -

ne jafyny, ale jafyry - čučoriedky, ja znam tak

F.A.

jozko's picture

Pzdrav z Harmonie

Jem barz rad, že ša prihlasil daľšyj Jozef a doplnil krasnyma slovičkami HOLOSY.
Jozef, zvedavyj jem, či iši aj teper tak bišidujete ked ste vzdalenyj od rodiska a žyjete v prostredi de ša hovorit po slovensky.
Jozko

ta hej

mam toto šesťa,že muj spolučnyk u firmy je od Bardijova a Rusin jak ja, je pravda , že vun doma bisidujet a my Rusine na Spiši rečujeme, ale to ne chyba, takže dakody keď sme sami prešmarime dajaky naši slovička, bo naš jazyk,naša reč najšumnijšia na sviťi, a prydu do Rumunska dorozumjim sja,prydu na Ukrajinu, čiž, u Poľsku takisto... najhurše, že už moji dity neznav rusinsky nyč, a to barz škoda, iši ,že mi doma ostal brat a joho dity sut Rusine i jazykom... bula by barz velyka škoda,keby sa taky živy jazyk mal stratyty, dade jem čital,že nim rečuje na Slovensku 24000 ľudy, ... ta to dajaka glupota, sobi rečuju, ta de, šak len u nas keľo jest seloch okolo, a to Spiš, a od Prešova šady de kukneš sami Rusin..

jozko's picture

slovička

krnač - haluz
vertilnik - had(všeobecne)
pavučajka - obočie (mihalnica ?)
keruľ - stražca urody na poli(obyčajne boli dvaja)
keruľa - zatačka
bobrunka - lienka (panboškova kravička)

Петро's picture

Dobryj vecur, sytko

Dobryj vecur, sytko popridavane Smile

jozko's picture

človek už zabudat iši dvi slova

babka - nakovka (na klepaňa kosy)
karpeľ - kalerab

Kolo Medzilaborec sa povist

Kolo Medzilaborec sa povist klerab aj karalab, abo karalobok
A.B.

jozko's picture

dalšy slovička

bočkory - krbce
spižaky - spiežovce
tatarka - pohanka
toromba - ustna harmonika
šurc - zastera

slova što nebyli zobrany z foruma (ale nemušat,ja lem pripominam):
hradska - cesta (s pevnym povrchom, asfaltova)
hromada - schodza

Ďakuju Petrovi za spravu o

Ďakuju Petrovi za spravu o Radocyni, začinam už na tim robyty.

Radocyna

Obertam ša na ostatnych rusnakoch s prosbou o pomič, či dachto neznat de byli odsťahovaný rusine /lemky/ z poľskoho sela Radocyna, kotre bylo v roku 1947 zburane a obyvatelia byli deportovany na Ukrajinu i do Ruska. Hledam svojich predkoch, kotry tam byvali. Doperedu ďakuju. Jožko

Петро's picture

sto povil google

Dobryj den,

moze posmotte tu - http://www.beskid-niski.pl/index.php?pos=/miejscowosci&ID=103

a moze vam pomoze ten kontakt sto tam jem je pridanyj - Jeśli posiadasz jakiekolwiek informacje,zdjęcia, materiały związane z tą wsią, znasz ludzi lub potomków tych, którzy stąd pochodzili...napisz do mnie...bwadas@gazeta.pl...

velo zdaru

jozko's picture

slová do slovníka

sabidka - janske ohne
samoperše - najprv
spolacnyj - spolahlivy, sikovny
sverbiačky - svrab
skirka - obrus z PVC
striamba - roztrapkany okraj latky
solomianik - slamnik (slameny matrac)
stojanka - pristresok (letna otvorena strieska pre kone)
sverdlik - vrtak
stoporčiti ša - zatat sa (zataty clovek)
sterňanka - strnisko (po skoseni obilia)
suchoty - tuberkuloza (TBC)
sine - modre
serenča - stastie (mal serenču - vyhral sportku)

ščambeľ - stupacka na rebriku
šlipyj jaščur - salamandra
škipy - triesky
šafeľ - dreveny "vajlinkg" (nadoba na kupanie)
šmalec - bravcova mast
šlajfuvati - brzdit voz
šlubanok - lavica s vekom (na sedenie aj odkladanie veci)
štromfadľa - gumeny podvazok na podkolienky
šyfoner - kredenc
štrof - pokuta

toričky - strapce (na koberci)
toptati - slapat kapustu v bocke, topče aj kohut slieku
tinta - atrament
tribove koleso - ozubene kolo
tragar - nosny tram

uhliny - roh drevenej chyži

vajčak - zrebec
vykešeň - volny den (sviatok)
vorota - vráta na stodole
voz sobi - vezmi si
varštab - dreveny ponk
var - stava z kyslej kapusty
vydumnik - vymyselnik

zajda - plachta (zelenica) plna travy, sena
zelenica - plachta na nosenie travy alebo sena
zbabčene jabko - zvraskavene jablcko
zavžatyj - tvrdohlavy clovek (trucovity)
zvadipuc - provokater (podpichovacny clovek)
zlehla - porodila
zajs - znova, opat

žmeňa - hrst (za hrst niecoho)

dodatok slov:
molodžava - mladež
šyfa - lod
koprdan - nemanzelske dieta (pejorativne)

oprava slova:
hoňanka - spravne ma byt huňanka

oprava

ja znam, že:
džmeňa, ne žmeňa
sobitka a ne sabidka!
F.A.

Петро's picture

garderoba

ta jem pridal sytko ste napisali, ole posmotte ci dobry..inakse sto hvarite na toto sto jem nasol v starej knizky z roku 1923: Chlopsky kroj z Vyšného Komárnika je veľmi jednuduchý - nohavky, lajbik, boganči, huňa, krysak abo čapka. Garderoba ženy je bohatšia - oplíča, hunča, kabat, šurc, chustočka, čipec, kacabaja, chustka a bočkore. Na Sninsku nosia muži - soročku, gači, kiklu, nohavky ( v zimy hološni abo hunču), bočkore abo bonkanči, kalap abo šapku, jak sjato ta lajbik a čižmy, ženy- oplíča, podulča, kabat, vizitku, bočkore abo čižmy, čipec a chusťu, na sjato topánky a lisuvku.
Znam, že to už nepravda ale jak tu uz chtoskaj pisal - sto selo, to kus insa nazva..

ospravedlňiňa

Tak tak Petre, pravdu maš, što selo, to inakša nazva a inakšyj obyčaj.
Choťil by´m sja ospravedlniti gidovi Jožkovi, bo pravdu mali, no šo pravda i ja mal pravdu Smile Dakoli sja kolo Svydnyka dospravdy nosyli rancľivky pereloženy a perevjazany kolo šyji brez hrudi do tvaru X a perevjazany na chrbeťi. No na dakotrych seloch sja nosili i na holovoch. Šaďi sja inakše ľude obľikali. Teper´ kiď dade nosjat rancľivky (prevažňi v Poľsku i na Ukrajiňi, abo u nas stary cyganky) ta nosjat ich lem na holovoch, i včera´m viďil jednu cyganku, kotra mala na holovi zavjazanu zelenu rancľivku. Holovne je, že rancľivka je tota ista časť oblečiňa, lem dade sja davala na holovu a dade na hrudi.

jozko's picture

slova do slovnika

Vertam sa k Vasym pripominkam.Ja vychodžu z toho sto mi zostalo v pamiati.Ale rad beru šytky pripominky pre dobro veci
dzjastra-to mate pravdu, ale hvarili aj tak:"Vin totu chyžu sam nemoze prodati ,bo na ni mat dzjastru aj sestra Haňa"
dyli-ňaňo povidali:"Pid korovami sa zajs dyľa zlomila".
dzad-je pravda, ze im hovorili i žobrak(oni nežobrali ,lude im automaticky davali isti i daky lachy.Mi sa zapamiatalo slovo dzjad bo my diti sme na nych nemiestni pokrikuvali a ľude nam hvarili:"Sto mu nedate poki sak vydyte, ze je dzjad".Ja soj dumam ,ze vyberete to naj spravnise.

id-chod

kačalnica-valček
kuridupa-bradavica
kedvešnyj-milyj,pozornyj
konič-datelina
krepli-šišky
krochmaľ-škrob
konopli-konope
klikati-pozyvat
kurka-sliepka
krysak-klobuk(ale aj kalap)
kolomaz-vazelina (silno mazľava a mazala sa os na kolesach na vozi)
klanica-podpera(drzala bocnice abo drabiny na vozi)
kobylianka-konsky trus
kolotka-zamok -vysiaci
kracherlik-malinovka vo flase s patentnym uzaverm
kobylka-odvod dymu u chyži

ľach-Poliak
lachy-oblecenie
lici-opraty
lada-truhla na šaty
leči-ľahnuť(id sobi leči)

mištihrada-hruby tram (tot tram podoperal ostatny hrady-tramy na plafuni v chyži)
mandeľ-snopy zerna pokladany do križa na poli pokyľ sochlo
močilo-močidlo de sa močili konopli v vodi na rini.(z toho močila nemala voda odtikati bo šandare pokutovali ked to zistili)
nabreskle-nabreskle moloko.Adekvatnyj vyznam nepoznam.Je to moloko ked uz neje solodke a isi neje kysle.Toto slovo jem naucil pouzyvati cilu moju rodynu aj spolupracovnykiv v roboti.A isi z jednym slovom jem mal uspich-zbačene- jabko.Raz prišla kolegiňa z trhu a povidat mi:"Chcela som kupiť jablka ale boli zbabčene, tak som ich nekupila".Ona je Bratislavčanka.
nič-noc
nanaško-krstny otec
nebižka-neboha
nebiščik-nebohy

opliča-bluzka s nazberanyma korotkyma rokavami
ošči-rezy(tatranky)
ochmančak-hochmanske kvapky
odnykaľ-znikadiaľ
orešec-drobna cibulka na sadžiňa

počky-ľadviny
pľantra-ulozene dreva-okruhľaky nad bojiskom de sa uskladnovalo zerno abo šino
pomyly-zakutie pri berehoch potoka,de sa schovavali ryby a my ich do opalky imali.
periňanka-navlečka na perinu
prolub-vysekana dira do ledo zeby mohli zeny prati ,polochati .
perhač-netopier
pomytok-vecheť(na umyvaňa grativ-riadu
pucka-pohlavny ud
plankač-sokyra siroke ostrie asi 20 cm na kresanie tramiv
podolok-spodnička
pripecok-lavka pri peci(tam bylo vse teplo)
povisňane polotno-doma tkane polotno(pouzyvalo sa na plachty,michy a pod.)
pid-pojd
patria-rozhľadňa
pastuch-pastier
pacurky-patričky
pičer-džban na vodu,pivo
pamut-biela niť(tkalo sa z nej pamutove polotno,barz bile,jemne
pidperečnyj-stoporčivyj-robi prieky,(furt sa s dakym hadat)

redia-dobytči pas( dakoli nasy ľude na ten pas cestovali do Ameriky cez Poľsko.Hlavna vec ,ze tam byl kolok.Inakse by ich nebrali na šyfu.To mi potverdil mij stryko, ked prisol do kraju-domiv pered 30-ma rokami.
ryzy-popove-fararove rucho-oblečiňa
rosada-priesady kapustne
ric-zadok(daj poki a už sid na rici-ditiskam tak hovoriat)
ranclivka-prehoz u žien ked uz bylo teplise hlavni ked
isli do cerkvi.

Петро's picture

sumnota

Bars sumny slovicka, ste poslali... jem rad ze ste si dali telo roboty sytko toto spisaty...jem ich pridal do databazy (posmotte ci dobry) takze jak ich dakde na Holosoch napisete ta aj lude sto tych slovicok telo naznajut mozut si posmotriti ( jak perejdut myšou od pocitaca cez slovicko) - najvecej sj ami lubyt ranclivka, nebreskle a vydumajte aj toto babcane ..sto mam ku nomu napisaty,...druhu varku pridam isi vecur abo zaran rano jak bude casu v roboti Smile

štyri slovka

Petre, nedast mi nedopovniti vyznam sľiv a ich variant u slovenčiňi:

Rancľivka - časť ženského odevu, teplejšia šatka na hlavu, ktorá má po obvode strapce.
Rancľivky sja dakoli nosili, ono nosjat ich i teper´ baby, no už lem prevažňi na druhij straňi Karpatoch. Naša baba majut doma rancľivky, no nenosjat ich, dakoli z rancľivok robili zastavy. Použyju citat z jednoho članku tu na holosoch: "Na dakotrych seloch sja donedavna šyla zastava z chustok na holovu a to tak, že na druka sja zavisila bila plachta, abo kabat (babska zvonova sukňa) a na to sja prišyvali chustočky, a to na spid bembuchaňi, poťim rancľivky, bliskavky i derexivky."
Rancľivka sja nosit na holovi (pislal´m Ťi fotku u majli), na plečoch sja nosit bembuchaňa.

Zbabčene jabko - zvráskavené jablko

nabrysle moloko - zrazené mlieko

povisňane polotno - tkané plátno z ktorého sa šil sviatočný odev, ktorý sa okrášľoval výšivkami (panama, kanapa a pod.)
z povisňanoho polotna sja šyjut i vyšyvajut soročky

jozko's picture

daľsy slova do slovnika

Mato, dakuju za sprisniňa vyznamu slov.Mene berte tak ,ze ja s dakotryma slovami sa stritnul,sluchal ich jak chlopcisko pered 60 -ma rokami.A isi jedno.Pisu i taky slova sto sut uz mertvy-archaizmy. Dereviany chyžy sa nestavajut,krojove oblečiňa sa nenosit a podobni.
Ale idu pridati dalsy:
teperka- ( teper) tak bisidujut od Labirca na vychod
dupa-zadok
drukarňa-tlačareň
drelichove polotno-hrubo tkane na nohavky(ale taky paradny do cerkvi)
deničok-derevjane vidro do kotroho sa dojilo moloko (uz perse spominanyj "žochtar".Tak nazyvali okolo Presova de sme byli evakuvany za 2.vojny.
derevjanky-drevaky(nosil jem i ja)
dzat-teperisni bezdomovec(moze je dzad).Chodili zo sela na selo.Moze sa dachto urazit, prebačte.Taky byli (Andrij Pisanskyj- v liti obycajni spal pid lisom.
Michal z Ojky-vse povidal "za koronku pošarpati."Vasiľ z Bugli Toho sme sa jak diti barz bojali.To lem tak osvižiňa, zeby nebyli suchy slova.

dyli- v stajni hruby dereva na kotrych stojali korovy i koni.
doryvka-nezrobil to naraz ale na doryvky
durkati-buchati na derevo obycajni na dveri
dumati-myslieť(ja soj dumam ze netak ale inakse)

džmuriti-zažmuriť oči
dzastra-urcityj podil na hmotnim majetku,obycajni na zemľoch

falatok-kusok chliba
furov-malyj zeliznyj kolovratok do kotroho sa dal sverdlik-vrtak a sa vertilo
fanty-chlopcisko nas mat taky fanty, ze sa az na zemlu mece
fučka-malyj štvorec z biloho tista naplnenyj syrom,lekvarom a hori stistnutyj. po upeceni posypanyj poroskovym cukrom
fajne abo fajni-fajne idžiňa,fajni jem soj zalyzuval

gepeľ-nahon gu mali mlatacki.Jeden kin byl zapriahnutyj do derevianoho druka a chodyl dookola a prevodom cez tribovy kolecka (ozubene kolecka) sa molotilo zerno

hradska-spevnena (neporošana ) asfaltova draha
hromada- schodza (ňaňo byli rychtarom ta jem chodyl po seli .buchal jem do hinzli a daval na znamost, ze v skoli bude hromada.Tobylo hned po fronti.Neskorse uz byl riadnyj bubon
hluška-blud. Tot chlop to hluška plete dvi na tri
haňanka-v zime zeny soj davali na kozuscok isi taku obycajni cornu huňanku take dasto jak deka
hutka-sprava ,dobra aj zla (poseli ide hutka, ze budut zvysuvati kontigenty miasa
hrady-tramy na plafoni a nanych byli nabity ohoblovany fošni
hobeľ-na rizaňa kapusty, kotra sa nakladala do bočok

uz ňa bolat palci bo pisu jak žandar,. len dvoma .Budu isi pokracuval neskorse

poťišylo ňa

Barz jem rad, že pridavate taky šumny slovička, kotry sja i teper´ chosnujut u našym kraju, a mojim ciľom neje v žadnym pripaďi vas dajak degraduvati, abo dašto tomu poďibne, ja lem choču pridati i dalšy vyznamy gu tym šumnym slovičkom, bylo Petro jak ich bude pridaval, pridal vecej vyznamiv, tak jak naša bisida je polysemicka (slova majut vecej vyznamiv).
U nas slovo dzjad značilo- kaľika, merzak. Byli i žebraky dakoli, ľude doteper´spominajut Andrija Pysanskoho (jak byla pľuta rad spal u nas v bojisku) - to jakbač top osobnosť severa svidnickoho okresu z poloviny 20 stroroča Smile), poťim tu spominajut išči i Miš´ka Rivňanskoho i Zuzku z Komarnyka.
U nas mame dyľi po chyžoch, de chodime po nich iba my ľude. U stajňi de je chudoba, tam sja to zove pomostiny.
Dzjastra je aj veno nevisty.

No a nakonec´ velike pochvalne slovo. Sja mi barz ľubit, že aňi po ťivkych rokoch, jak vy hvarite kolo 60 rokiv nezabyvate na svoju ridnu bisidu a keby ste nenapisali, že pochodite z Križľovoj i tak by´m znal, že ste od Svydnyka, pravďipoďibno z joho verchňoj časti okresu Smile Krasňi chosnujete tot naš slavnyj piddukľanskyj budučij čas. To nigde inde rusnaci nemajut, lem my tu a choc´ sja z nas z toho smijut, je to šumne a je to naše, nedajme si to!

Pro tych što choťat lipše porozumiti:
Kolo Svydnyka sja budučij čas tvoriť tak, že gu spomičnomu slovu BUDU sja pridavat slovo vo formi minuloho čisla - budu pokračuval, budu pisal, budu čital, budu robil, budu sluchal, budu spivala, budu rajbala, budu smotrila...

p.s.: ťišu sja na dalšy slovička

jozko's picture

slova do slovnika

Slova zo svidnickoj okolici ,
ambrela
daždnik
buchnat
hdariti dakoho po chrbeti(daj mu jeden buchnat)
bujak
plemenyj byk što skače na korovy
byk
vykastrovanyj bujak, obyčajni ša zapriahali aj do voza
bočnici
hruby fošni na vozi ked ša vozil hnij abo dašto sypke
branzoľ
hrubša skora v bokančoch na kotru ša pribijala talpa
borony
s nima ša boronila oračina
babin pes
husenica tmava a obrastena jmnym machom

civka
dimod od kobylky do komina abo priamo na pid ale potim byli kyčky a cila stricha zadymena
civka
mat ai druhyj vyznam-na ňu ša namotali nitky a dali do člnka ked ša tkalo polotno

čendešnyj človek
takyj tichyj blazon
čekan
družbove na svaľbi nosili v rukach aj znima tancuvali a staršyj dražba s nim buchal do mištihrady ked klikal do stilca rodinu na rozlučku a rodiče molodym davali rzhrišiňa

dodatok

Zdravju vas, šumny slovička ste pridali, lem mam dotaz gu dakotrym. Ono znate, može dakoli sja u vas tak chosnuvali a teper nabrali inakšyj vyznam, no ja napišu tak, jak sja chosnuvali u nas a jakyj majut vyznam teper´:

Byk – samec korovy (nevykastruvanyj)
Bujak – plemennyj samec korovy; tot kotryj skače na korovy z ciľom oplodňiňa
Vol – vykastruvanyj byk, voly sja zaprihajut do voza, suť využyvany pro ich ťažnu silu

Što sja tyče poslidňoho slova – čekan – šumne to slovo, no mam pripominku gu joho objasňiňu: na svaľbi sja molody z rodičami nerozlučujut a od rodičiv sja odberajut, neje tam rozlučka, ale odberanka. Rodičove molodym nedavajut rozhrišyňa, toto davat lem pip po taiňi spoviďi, rodičove davajut molodym blahoslovliňa (požehnaňa). O tym blahoslovľiňu sja peresvidčte i u starij spivanci, jaku napišu u druhym komentarju gu članku o Svaľbi.

prislovky času

Petre, može dakotry vyrazy sut už pridany, ta posmoť, no hnes´ suj´m našol čas na prislovky času Smile

Teper´ - teraz
Doraz – ochvíľu
Vse – vždy
Koli – kedy
Dakoli – niekedy; občas; vo vzdialenej minulosti
Raz za čas – z času na čas
Što minuta – pred minútou; o minútu
Hnes´/hnesky/hneskaj – dnes
Včera/chčera – včera
Zavčerom – predvčerom
Zaraň – zajtra
Napozaraň – pozajtra
Napozaraňi – napozajtra
Hynto – minule, prednedávnom, v blízkej minulosti
Onovdy – v ďalekej minulosti, aj 100 rokov dozadu
Non – ten (non krjak – ten krík) ; minulý (non tyždeň/misjac´/rik – minulý týždeň/mesiac/rok)
Na non tyždeň što pryjde/na dalšyj tyždeň – na budúci týždeň
Noho tyždňa/misjacja/roku – cez minulý týždeň/mesiac/rok
V loni – vlani, minulý rok
Teper´ rik – pred rokom
Na teper´ rik – o rok
Na hnes´ tyždeň – presne o týždeň

:-)

Smile

Петро's picture

pridane do databazy

Servus, pridal jem až hneskaj bo skorej jem sja ku tomu nedostal, ta posmot jak by bylo dasto plane daj znaty..velo ste toho s didom Jozkom popisali, to len dobry, ta posmot ci jem dasto nezabyl, zeby ste sja nehnivali potim .-)

Zdravju Ťa

neznam Petre, može narokom´s ich tam nedal, aľi nezobrazuje slovko: Hnes´/hnesky/hneskaj – dnes
a vyrazy:
Na non tyždeň što pryjde/na dalšyj tyždeň – na budúci týždeň
Noho tyždňa/misjacja/roku – cez minulý týždeň/mesiac/rok

inakše šytko po poriadku jak mat byti Smile maš pochvaľiňa

jozko's picture

vyznam rusnackych slov

Davnise sa objavilo slovo:parahun a potim farahun.Spravni je FARAHUN-s kazdoj strany nedobryj cigan.Toto slovo sa pouzivat aj na nedobroho "gadžu"to je takyj jak farahun."(Cigan neje hanlive slovo.Puskin nepisal o romoch ale o syhanoch.Madare tyz hovoriat cigaňokK).
Slovo -ryn- neje potik ale riečištie, de sa tazyt pisok, štrk.Potik je potok ,de sa chodilo prati.
Slovo -dyseľ -je sice na peredi voza jak chtos napisal, ale je to-ojo-.
Kitliny-na jar na poli vid.no kitliny-ked je uz malo snihu na poli a sem tam vidno zemľu.
Ale neznam vyznam nadavok:Bo daj ťa prička pojimala a tyž :teremtete prestaňte zle robiti.Tak na nas baba kricala obi nadavky.

vyznam rusnackych sľiv

Znate taku poslovicju: „Každa chyžka, inakša varyška“?
Ono suť to dobry postrehy, no uvažajte, što u každym regijoňi sja inakše bisiduje, a my tu pridavame slovička každyj tak, jak sja u nas hvarit a taky, jaky sja u nas chosnujut na pomenuvaňa danoj osoby, veci, dijaňa a pod.
Što sja tyče parahun/farahun, u nas nad Svydnykom sja hvarit parahun a na kompaniju sja hvarit parahunivľa. Aj cygane tu hvarjat slovko parahunos.
Što sja tyče slovka riň u nas sja tak zove hlavnyj tok riky a to sja tu pisok ani šuter (u vas jakbač štrk) neťažyt. Šytky okolity pritoky i maleňky sja zovut poťik/poťičok. U nas sja rajbalo (u vas jakbač pralo) na riňi a i teper´ ľude poločut lachy na riňi.
Poky znam ojo je tyč na vozi, po našomu sja ojo zove teľiha. Dyšeľ sja u nas označuje može dašto inše jak u vas, dyšlik suť dvi dereva vyrizany do zvlaštnoho tvaru S, zjednany dovjedna i zjednočujut kolesa z peredňov teľihov a toto sja dovjedna zove dyšeľ – peredňa teľiha, dyšlik i naprava na kolesa.

Nadavky:

Bodaj ťa prička pojimala – naj ťa čort bere, fras ťa jal, šľak ťa trafil
Poky vam ide o slovko prička – dašto plane, plana skusenisť, plana prihoda, neščesťa, bida

Teremtete je lem cytoslovcja jak napryklad asťakuťafaja, ej bysťu, tralala, hop-cup, hojaja, užar...

jozko's picture

Odpovid Maťovi

Milyj Maťo, beru Vasu pripomienku a jem rad, ze Ste tak skoro reaguval.iNebudu ša s Vami perti o frazeologii nasych rusnackych slovach.Skutocnost je taka,ze v kazdi dolini sut odlisnosti jak v kazdim jazyku.
Ja pochdžam od Svidnika z "Doliny smerti". U nas ša doma lachy v koryti namocili v luhu a potim sa rajbali na rajbacki -(zvlneny plech v drevenom rame).S vyrajbanyma ša islo na potik, de ša pralo s prajnikom (podobne jak lopar z coho ša mecut metany halusky, ale jeto hrubsa doska) a nakonec ša lachy abo polotno polochalo.
Tak lem tiko jem chotil dolozyti z mojoho pohladu.Tisu ša na dalsy slova, hlavni na archaizmy.

Петро's picture

vitam na foru

Dobryj vecur,

jak perse mi nedast zeby jem Vas neprivital na foru - jem bars rad ze sja Vam zadarilo pridaty prispevok do diskusii... Kalap dolu pered vami ze vo svojich rokoch (viruju ze sja nebude na mene hnivaty jak to tu napisu) - 72 rokiv - ste nasli drazku ku internetu a jem rad ze Holosy sja vam lubjat...

Ku slovickam - uz jem pisal za ja nejem az takyj zapecenyj rusnak zeby jem o tim mih bars diskurovaty, napiste mi sto pridaty slovicko - vyznam a ja pridam ..moze napiste kde sja tak hvarit ( selo, region) a to tam tiz pridam...

jozko's picture

Odpovid i otazka

Jem rad, ze Ste otvorili toto FORUM.Velika skoda, ze jem stratill svij "černovik".My rusnaci pobratislavceny ked sme sa zysli pri pohariku, tak sme sutazyli chto za ursityj cas napise vece nasych archaizmiv.Komisia hned hodnotyla a chto mal najmenej, tak platyl.
Mam pripravenych veľo slov ,ale neznam jak ich zoraditi a hlavni ,nechocu, zeby sa opakuvali,ked uz dachto napisal taky slova.Abo to nevadyt.

Keso's picture

NOVY SLOVICKA

Minule chtoskaj povil mojomu znamomu: "Glupyj jes jak talpa." Spomjanul jem sobi na HOLOSY, gneskaj smotrju - ne je tam toto slovo!
Ta tu ho dodavam:

talpa - podošva

zato tam je talabati
ale telebati/telebaty tam neje! Tu je:

Netelebaj tivko, divko!
telebati/telebaty - ľabdať, kecať, mať prázdne reči

Furt jak persyj uvadzam i pryklad, ze v jakim kontexti sa vyskytuje...
keso

mohla by som vás poprosiť o

mohla by som vás poprosiť o preklad piesne Tyz mene pidmanula, lebo neviem po rusnacky ale plánujem sa to čoskoro aučiť,lebo som sa vydala za rusnaka. Vopred ďakujem!!

taký malý pokus o preklad

Pripiv:
Ty´s mene pidmanula
Ty´s mene pidvela,
Ty´s mene molodoho
Z uma-rozuma zvela.
Refrén:
Ty si ma oklamala
Ty si ma podviedla
Ty si ma mladého
Z rozumu zviedla.

Ty skazala v poneďiľok
Pidem razom na barvinok,
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula, pidvela.
V pondelok si mi povedala
Pôjdeme spolu na zimozeleň
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala u vivtorok
Pidem razom na ohorod/pociluju raz ťa sorok
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula, pidvela.
V utorok si mi povedala
Pôjdeme spolu do záhrady/pobozkám ťa štyridsať krát
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala u seredu
Pidem razom u čeredu/po čeredu
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula, pidvela.
V stredu si mi povedala
Pôjdeme spolu na zhromaždenie/nazbierať dvojzubec,
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala u četver´
Pidem razom na pidver´/špacer/koncert/ščaveľ
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula, pidvela.
Vo štvrtok si mi povedala,
Pôjdeme spolu na priedomie/prechádzku/koncert/šťaveľ
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala u pjatnicju
Pidem razom po pšenicju
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula, pidvela.
V piatok si mi povedala,
Pôjdeme spolu po pšenicu,
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala u subotu
Pidem razom na robotu
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula, pidvela.
V sobotu si mi povedala
Pôjdeme spolu do roboty
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala u neďiľu
Budem razom na vesiľu
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula, pidvela.
V nedeľu si mi povedala
Budeme spolu na svadbe,
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala ja umru
I ja kupil tobi trunu,
Ja prijšov a ty žyva,
Pidmanula, pidvela.
Povedala si mi, že zomrieš,
Ja som ti kúpil rakvu,
Ja som prišiel, a ty žiješ,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala Prijdi, prijdi
Ne skazala kudi, kudi,
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula pidvela.
Povedala si mi Príjď, príjď,
Nepovedala si mi kam, kam.
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ty skazala pid komoru,
Ne skazala pid kotoru,
Ja prijšov, tebe nema
Pidmanula pidvela.
Povedala si mi, aby som prišiel pred komoru
Nepovedala si, pred ktorú
Ja som prišiel, teba niet,
Oklamala si ma, podviedla si ma.

Ďakujem...Pan Boh

Ďakujem...Pan Boh zaplať..:D

Петро's picture

youtube

pre pobavyna pridavam youtube odkaz na:

- jamajsku verziu

http://www.youtube.com/watch?v=xXF1yInjnbQ

- viagrovsku

http://www.youtube.com/watch?v=R5z6iDBn0oE

- pravu ukrajinsku road movie verziu

http://www.youtube.com/watch?v=DeyW1z0ug0Q

ferrari10's picture

Petre to paradota što jes

Petre to paradota što jes našov jam ša fajni pobaviv

Ty skazala...

Petre, krasny´s našol videjka.
Najvecej sja mi ľubilo toto viagrovske Smile dobri´m sja zabavil i na jamajski verziji, hlavňi tota raperska ruka a tot prizvuk robil svoje. A pri poslidňij verziji suj´m pospominal na podobny akciji Smile krasny videjka, dakoli ši možeš pridati dajaky odkazy kiď dašto takoho najdeš, naj sja ľude poveseľat

Петро's picture

pridane

chlopi, mate to tam, dalsy ludovy slovicka ..fajny ...čeperuška jem dal jak palicu v tvare Y...ta neznam ci dobry?

dalšy slovička

Petre, ši ňa teper´ napali dajaky slovička, jaky hevsa nevidžu, ta suj pročitaj:
molitvjanik - modlitebná knižka
ľuft - vzduch
povitrja - povetrie
vitor - vietor
smuha - dúha
tuča - mrak
mla, molha - hmla
pohoda - počasie
pľuta - sychravé počasie
slota - sychravé počasie s dažďom, alebo snehom, pri ktorom sa na zemi vytvára blato, bahno
boloto - blato
bažyna - bahno, močiar
sujeta - trápenie, nepokoj
sujetyty sja - trápiť sa, znepokojovať sa, mať z niekoho nervy
baňur - vyhlbený potok na kúpanie
truna - rakva
šňich - sneh
žydivska kuča - sychravé počasie na prelome jari a leta, ako Medardová kvapka
čerep - škridla
čerepyna - črep, črepina
kovčah - džbán

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je pjatnіca

28. apriľ 2017


Юліаньскый календарь:

15.áпріль 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.