Slovník Rusínov

Vaše námety na pridanie do neoficiálneho slovníka Rusínov
Петро's picture

Fajna diskusia sja zrobila

Fajna diskusia sja zrobila kolo slovnika, len tak dalej
Nateper jem pridal do slovnika slovička što sja dajak nazberali, dakotry jem nepridaval bo už tam sut abo sut len kus v inšej varianty.
Ja sam dumam o tim slovniku toto samo što tu napisal kdeskaj niže Kory, jak by sme chotili pridavaty šytky varianty slovičok ta by to byla robota na dovho a slovnik by sja stal načisto neprehľadnyj. Dam priklad:
Cintorin (z publikovanych vyskumoch) :
Cynter - hvarjat v selach Beňadikovce, Cígľa, Krajná Poľana, Pstriná, Šmigovec ...
Cyntar - v selach Michajlov, Nová Sedlica, Podhoroď, Ulič
Cyntir - v Bokši
Cvyntar - v selach Kyjov, Príslop, Ruský potok
Cvynter - v Kružľovej
Cvyntir - v selach Dúbrava, Gribov

Toto iste dumam o slovakizmoch - radšej menše slovičok ale takych u kotrych original slovak od zilina nemat šajmu što značat.

Znam že toto neje akademickyj pristup, je to i nazvy Ľudový (ne oficialnyj) slovník Rusínov.

Slovička kotry jem do slovnika pridal z toho što sja tu nazberalo:
bľachar - pokrývač
brositi - (бросіти) - odhodiť, vzdať sa niečoho
čerez- cez
čorny plucka - pečeň
dervoteň - pňak na rubanie dreva
dodživka (доджівка) - dažďová voda
dvir- dvor
gombuci (ґомбуці) - gumené čižmy (iz sela čertižne),
gugeľ - zemiaková baba (nie placky, cesto je pečené v trúbe)
hajduk - lesník
hurkyňa - rýdzik horký
cheža- chyža po našomu tak isto v okolí ubľi
irgov - syseľ (maď. ürge)
juhomgruli - zemiaková polievka
jurika- ženske meno- ubľa
karagula - palica
kareta - kára
koňušňa (kонюшня) - stajňa pre kone
kovt (ковт) - dlhý kabát
krylos (крылос) - lavičky v cerkvi pod chórom pozdlž celej cerkvi
ľušta (люшта) - polievka z hlávkovej kapusty (slovo pochodyť iz okolici staroj ľubovni),
nalisniky- zemiakova placka urobená zo surových zemiakov, potretých na strúhadle a pečená na oleji
nežet- po novomu nadcha, (po ukrajiňsky насморк)
obnoha z čorta - predlžená ruka diabla.
ochresňanity (oхресняніти) - dať do poriadku, skrášliť, poľudštiť
oskomina (oскоміна) - strpnuté zuby po kyslom, trpkosť (aj duševná)
rohač - srnec
rozčaty (pозчати) - začať
sikati- čúrať, močiť
skeľtuvati (скельтувати) - premárniť
skurňi - čižmy
slepi jaščur - salamandra
slutj , sluta - nepodarok, neschopný
spuščalka (cпущалка) - šmýkalka
stikaty sja (cтікати ся) - vystrájať
ščamba- stupienok na rebríku/ drabini
šerblik- nočník
škrit (шкріт) - usadenina, grunt po zalievanej káve
šľončaty (шлёнчати) - slopať alkoholické nápoje
špona tryska- ulomok z dreva
švidkyj (швідкий) - rýchly
trompaky/e- zemiaky, bandurky v okolí ubľí
usalashyty sja - usadit sa
valov - žľab na napájanie dobytka (maď. váló)
viľhiť (вильгить) - vlhkosť.
vo(a)styrka - veverička
volosy - kavyľ (druh trávy)
zveredyti (звередыти) - skritizovať, vytknúť niekomu niečo, vyhodiť niečo niekomu na oči (chraň boh mu zveredyti, takoj sja uraziť)
žabolovka - vreckovka

Dobrý deň. U nás sa hovorí

Dobrý deň.
U nás sa hovorí ...cintejr'.... To "j" tam v skutočnosti nie je, len taký náznak -akoby "zmäkčené e"-. Neviem ako by sa to dalo napísať.
Kolega je z Ľubotína ( to už je dnes slovenská dedina medzi rusínskymi - dôsledok polatinčenia pôvodných grécko-katolíkov v 18.storočí) a oni hovoria ...cmintyr....

Možno sa tu už niekde o tom písalo ale nechce sa mi prehľadávať celú diskusiu a tak sa opýtam:
Neviete mi niekto poradiť zoznam znakov, pomocou ktorých sa dajú zapísať slová z rusínskych dialektov , aj také ako som spomenul vyššie (u nás je trochu iná výslovnosť)? Znaky kodifikovanej rusínčiny na to asi nestačia. S niektorými znakmi mi už pred časom pomohol Kory (паця - pac'a, їсти), za čo dodatočne ďakujem, ale myslím, že je tam toho viac a nemôžem sa pýtať na každú maličkosť.

ferrari10's picture

K tomu bľacharovi v Bokši to

K tomu bľacharovi v Bokši to je Bľachnar, dalej používame aj bľašanyj harčok, bľacha bľašanka, ale to tu už asi jest

Dávam na zváženie. Je

Dávam na zváženie.
Je perfektné, že sa tu zbierajú slovíčka z regiónov kde žijú Rusíni. Zatiaľ je to však len taká zábavka. Nemohli by sme to však posunúť na vyššiu úroveň a vytvoriť z toho podklad pre štúdium jazyka Rusínov ? Mám na mysli asi to, že ak si prečítam v slovníku, že hrdza sa povie ardža, nič mi to nehovorí, lebo u nás sa povie irdža. Rád by som vedel, kde sa hrdza povie ardža a či sú aj miesta, kde sa povie tak ako u nás. Mňa momentálne zaujíma, odkiaľ prišli prví ľudia na Hačavu, ako asi rozprávali, prečo sa u nás rozpráva práve takto. Zaujíma ma , ktorý dialekt je k našemu najbližší, kde majú najviac rovnakých (podobných) slov ako sa používajú (používali) u nás.
Čo keby každý, kto pridá slovíčka napísal z ktorej dediny alebo ak nevie aspoň z ktorého kraja sú? Potom by sa to dalo porovnať. Možno aj v nejakej tabuľke.
Chápem, že je to robota naviac, ale keby to šlo, bolo by to ohromné.
Neviem o tom, žeby také niečo už niekto robil. Občas zaregistrujem, že nadšenec z nejakej dediny spíše a vydá slovník miestneho dialektu. Ale to je zriedkavé a je toho málo.

Želám všetkým pekný deň. Ľubo

zbieranie, evidovanie slov

zbieranie, evidovanie slov nie je poda po ktorej sa nikdy nechodilo. Na vyssej urovni boli vydane viacere knihy v ukrajinskom jazyku. Napriklad naukove zborniky z muzea vo Svidniku, kde boli ku kazdemu slovicku aj miesta/mapky, kde sa pouzivaju, ci vyskumy Ivana Pankievica atd. Toto je komunitny portal, slovnik tomu zodpoveda, malokto tu ma tolky cas, aby spravil seriozny vyskum. Podla mojho nazoru, ak uz spravit naozaj seriozny slovnik, mohli by sa pouzit spracovat/pouzit uz existujuce vyskumy a usetrenu energiu radsej pouzit na vytvorenie niecoho noveho Smile

Ešte niekoľko Hačavských

Ešte niekoľko Hačavských slov:
irgov - syseľ (maď. ürge)
borsuk - jazvec
hurkyňa - rýdzik horký
lancuch - reťaz (maď. lánc)
bľacha - plech
bľachar - pokrývač
valov - žľab na napájanie dobytka (maď. váló)
poťpinka - huba podpňovka
svirbousky - šípky
čorny plucka - pečeň
pačatko - prasiatko

Pýtam sa : čo asi znamená slovko "seredina" v hačavskej pesničke kde sa spieva: "Seredina vyhnila, kady s tobom chodila..."
ˇ
Ľubo, tvoj návrh je veľmi dobrý čo sa týka označenia pôvodu slov a porovnania krajov pôvodu. K výskumu pôvodu obyvateľov jednotlivých obcí by prispela aj téma v ktorej by sa popísali priezviská vyskytujúce sa v tej ktorej dedine. Samozrejme bez krstných mien a iných údajov. Pedpokladám, že výsledky by boli niekedy prekvapivé. Taktiež by boli zaujímavé prezývky v dedinách kde je veľa rovnakých priezvisk.
Čo sa týka pôvodu Hačavy: To čo napíšem nie je z kníh a monografií, len z rozprávania ľudí z Hačavy a Medzeva, tak ako to "vedia" ľudia. Prví hačuvjani boli rusínski drevorubači z územia poľských Karpát (18. storočie). Usadili sa najprv v chotári Medzeva - v Šugovskej doline, ale keďže medzevským mantákom kradli grule z polí (nemali vlastné polia), vyhnali ich a tak sa usadili o horu ďalej na mieste dnešnej Hačavy, pri prameni potoka Háj (maďarsky Áj, z toho je maďarské meno Hačavy Ájfalucska - čítaj Ájfalučka čo znamená dedinka pri Áji). Mantáci volajú Hačavu Pungahau. Hau je seč ináč ortovisko, rúbaň. Čo je Punga neviem, asi to mohlo byť aj ľudské meno, čiže Pungova seč. Hačuvjanom nadávajú preto mantáci Pungahaua rába( písane Pugahauer rauber). Nie je to pekné, ale takto to žije v Medzeve. Taktiež som počul že tí osídlenci boli Rákócziho najvernejší rusínski vojaci prenasledovaní rakúskym vojskom.
Z čoho pochádza názov Hačava to som nepočul, neviem či má niečo spoločné s Hačavou pri Kokave. Ale môže mať pôvod v názve prvého miesta obce - Šugov - Šúgó čo maďarsky znamená to isté ako mantácky názov Dombachen čiže Hučiaci potok - Hučava. Nová dedina bola od sveta tak odrezaná, že cesty viedli len cez hory a najkratšia cesta po Hájskej doline bola aj s vozmi prístupná len do polovice a ďalej sa išlo pešo. Toto skryté miesto využili všelijakí utečenci z maďarskej dolnej zeme keď v časoch rakúskeho Bachovho absolutizmu novozaložené žandárstvo začalo úspešne prenasledovať dolnozemských zbojníkov - beťárov a tiež ľudí aktívnych v povstaní 1848. Tí sa tu uchýlili a usadili medzi rusínmi. Odtiaľ sú početné maďarské priezviská na Hačave.
A ešte jedna príhoda na spestrenie ktorú mi rozprával báčik Ďuri Maďar z Hačavy. Išiel kupovať pačatko do Janíka ku Ďurimu Tóthovi (meno tót zamená slovák bez hanlivého významu) a museli zavolať tlmočníka, lebo Tóth nevedel po slovensky a Maďar nevedel po maďarsky.
Dúfam, že mi prepáčite, že píšem po slovensky, ale nechcem komoliť rusínčinu keďže nie som ani rusín ani Hačuvjan a to ani po predkoch.

U nas slovko seredina značit

U nas slovko seredina značit "stred", no mat i vecej perenosnych vyznamiv.
Što sja tyče nazvu sela Hačava, ja se dumal, jak´m to tu čital, že to od slova Hača = žriebä, malý koník
Kiď Vas interesuje tema nazvoch sel, prozvišč, dašto interesne možete najti i tu:
*
Do pytaň nazv naselenych punktiv. (Na toponimičnomu materiali Priašivščyny.) - In: Zapysky naukovoho tovarystva. 1. Red. M. Ričalka. Prešov, Vydavnyctvo Kuľturnoho sojuzu ukrajinskych truďaščych u ČSSR 1972, s. 81-88, slov., rus. a nem. res. s. 89 (spoluautor O. Lazorik)
*
Iz sposterežeň nad mikrotoponimamy ukrajinskych sil Schidnoji Slovaččyny (lexyko-sematyčni hrupy i slovotvorča budova). - In: Naukovyj zbirnyk Muzeju ukrajinskoji kuľtury u Svydnyku. 8. Red. I. Rusinko. Bratislava, Slovacke pedahohične vydavnycstvo, Viddil ukrajinskoji literatury v Priaševi 1978, s. 293-340, slov. res. s. 341, rus. res. s. 342, nem. res. s. 343.
*
Mikrotoponymia ukrajinských obcí východného Slovenska. (Lexikálno-sémantické skupiny a štruktúra.) Autoreferát dizertácie na získanie vedeckej hodnosti kandidáta filologických vied. Bratislava, Ministerstvo školstva SSR, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 1981. 32 s.
*
Z istoriji prizvyšč. - Družno vpered, 33, 1983, č. 12, s. 25.
*
Z istoriji prizvyšč. - Družno vpered, 34, 1984, č. 2, s. 25; č. 3, s. 31; č. 4, s. 28; č. 5, s. 31; č. 8, s. 31; č. 10, s. 30-31; č. 11, s. 21.
*
Z istoriji prizvyšč. - Družno vpered, 35, 1985, č. 1, s. 31; č. 3, s. 29; č. 4, s. 30; č. 7, s. 25.

Na koníka - hača som myslel,

Na koníka - hača som myslel, ale zavrhol som to lebo na Hačave kone nikdy nechovali. Nedali sa totiž využiť v tom strmom kraji ani v lese ani na poliach. Polia mali veľmi malé, hnoj na polia vynášali ženy na chrbte v zajdách. Polia boli vysoko nad dedinou. Kôň hore strminou neťahá. Používali len voly. Jediné chované zviera boli kravy. Ani ovce namajú dlhú tradíciu, nemali pasienky. Dnešné rozľahlé pasienky boli lesy vyrúbané v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Dodnes sa volajú tie pasienky na hačavskej planine Dubrovy. Preto nemyslím že by pomenovali dedinu po zvierati ktoré tam nikdy nežilo.

Dobrý deň všetkým. Čo sa

Dobrý deň všetkým.

Čo sa týka pôvodu Hačovjanov a Hačavy : v prvom rade ďakujem za tie historky z Medzeva. Je to veľmi zaujímavé. Ale história Hačavy je o dosť staršia. Niečo som opísal z práce Branislava Varsíka - Osídlenie Košickej kotliny a mám to na stránke www.deli.estranky.sk. Neberiem to však ako definitívnu verziu, lebo tak ako - čo politik to názor (až na tých čo nemajú na nič vlastný názor)- , tak asi - čo historik to názor -.

Seredina podľa toho čo som odpočúval od našich keď hovorili po hačuvsky je stred.
(Veľmi ma zaujíma, ktoré sú hačavské pesničky. Chystám sa to zistiť, lebo sme zvykli spievať kadečo, aj rusínske aj "nerusínske" ale vyslovene hačavské nepoznám.)

Vďaka Maťo za tie odkazy na literatúru. Možno sa k niečomu z toho raz dostanem, aj keď teraz neviem ako. Čo je to "Družno vpered"?

Prasa moja babka myslím volala "pacja" (to "j" je tam len také nevýrazné, je to skôr len také zmäkčené c, ale nie č). Ešte stále nemám jasno v tom ako mám zapisovať hačavské slová. Slovenčina je na to "krátka" ale tuším, že ani ten systém zapisovania spisovnej rusínčiny nie je na to úplne dokonalý (naša výslovnosť je mäkšia). Ale možno sa mýlim. Nevenoval som sa tomu hlbšie. Neviem si nejak nájsť čas. Napríklad som nevedel ako zapísať samohlásky na miestach, kde v slovenčine zmäkčujú spoluhlásky ale v hačavskej výslovnosti nie. Napríklad neurčitky - jesť=jisty (v slovenskom prepise). Niekde som videl používať na takom mieste " î " (i so strieškou), len neviem z akej je to abecedy (znakovej sady).

Cyrilika bola usita na mieru

Cyrilika bola usita na mieru slovanskym jazykom, tam so zapisom nie je problem. V spisovnej rusincine sa to napise паця a cita sa to ako makke c. Teda necita sa to ako pacja to by tam musel byt tvrdy znak пацъя. Transliteraciou (normovanou) sa prasa po rusinsky napise z apostrofom pac'a. Jest sa napise їсти a zjest зъїсти. V зъїсти musi byt tvrdy znak inak by sa to z muselo vyslovit makko co by nebolo foneticky spravne.

Ešte niekoľko slov z

Ešte niekoľko slov z Hačavy:
Dúfam že sa Ľubo nepohnevá ak tu dopíšem
skurňi - čižmy
hajduk - lesník
volosy - kavyľ (druh trávy)
bujak - jeleň, býk
rohač - srnec
dervoteň - pňak na rubanie dreva
karagula - palica
slepi jaščur - salamandra
gruli - zemiaky
juhomgruli - zemiaková polievka

Dobrý deň. Jasne že sa

Dobrý deň.
Jasne že sa nehnevám.. Som naopak veľmi rád, že sa ozval niekto z nášho kraja. Čím viac nás bude tým lepšie.
Čo sa týka slov, už som tu niekde asi spomínal, že ja som sa narodil aj vyrastal v Košiciach a tak som mal malý kontakt s našim (našej rodiny) jazykom. Ale snažím sa niečo naučiť aspoň teraz, keď som to zamlada zanedbal. Pýtal som sa uja na tie slová, lebo niektoré som nepoznal. Väčšinu potvrdil, akurát nepoznal "dervoteň", spresnil, že "karaguľa" je palica na podopieranie (taká so zahnutým koncom), upresnil, že nie "slepi" ale sľ ipi, a zemiaková polievka je "s juchom gruľi". "jucha"=polievka.
Želám ˇvšetkým pekný deň.

Дальша порціа слів - Koňušňa

Дальша порціа слів -

Koňušňa Конюшня - stajňa pre kone

Oskomina Оскоміна - strpnuté zuby po kyslom, trpkosť (aj duševná)

Škrit Шкріт - usadenina, grunt po zalievanej káve

Šľončaty Шлёнчати - slopať alkoholické nápoje

Ochresňanity Охресняніти - dať do poriadku, skrášliť, poľudštiť

Stikaty sja Стікати ся - vystrájať

Rozčaty Розчати - začať

Dodživka Доджівка - dažďová voda

Spuščalka Спущалка - šmýkalka

Правда, в гуторачтіні

Правда, в гуторачтіні кушенька чути вплыв польштіны. Але послухайте собі співанку в панонской русинчіні а порівнайте с гуторачтінов. http://www.youtube.com/watch?v=z5QlMU2GDes&feature=related
Киби єм там не читав, же то ґрупа из Войводыны, думав бы эм собі, же то спивають нашо гуторачкы.

Доказы о тім, же і Гутораци

Доказы о тім, же і Гутораци належять міджі Русинів

Перед 300 роками природным центром Словакив в Угорщині была територіа сучастного середнёго а западнёго Словеньска. Словаці а словеньскый язык існували и тогды та заселеня Словакив досяговало приближно до околици міста Попрад. Пословенчованя Русинів зачало тогды, кидь ся Словаці поступні стяговали на русинску землю, яков была територія сучастного выходного Словеньска. Пословенчованя найгирше засягло такзваных панонскых Русинів, котре дотепер жыють у Сербії в области Войводины. Але бисида панонскых Русинів є дуже подобна шаришскому и земплинскому нарічю на Словеньску. То непрямо доказуєть, же Факове, або Гутораци, як мы їх называме, суть потомкы панонскых Русинів. А панонске Русины у писаню хоснують азбуку. Розділы міджі панонсков русинчинов а шаришскым и земплинскым діалектом суть барз мале. До панонской русинчины ся дістали дакотре сербске слова. Але шаришске а земплинске нарічя суть у великой міры овплывнене словенчинов. Панонска Русинчина є у Сербії кодификованый язык. Жадна из русиньских ґруп не была так міцно пословенчована як прави потомкы панонскых Русинів на території выходнёго Словеньска. Найбільший вплыв на то мало, же потомкы панонскых Русинів жыли часто у безпосереднім сусидстви словеньскых областей. І стара гуторацка бісида доказуєть, же є ближе ку нашой бісиді як ку словенчині, наприклад, модерне гутораци повіджуть Я сом бул, но старе гутораци гварили Я єм бул. Близкость шаришского а земплинского діалекту ку нашой бісиді можете видіти на тотых сторінках http://www.stofanak.sk/slovnik/vypis.asp?start=1 , http://9mile.szm.com/slov.html Правом так можеме шаришскый і земплинскый діалект залучити до великой фамилії русиньских діалектів. Киби была гуторачтіна словеньскым діалектом, розуміли бы їй шытке Словаци. Было бы чудне киби дакотре Словаци нерозуміли власному діалекту. А же тепер Словаци дакус ліпше розуміють гуторакам, за то можуть Телевізия і Розглас, де выступають Андер ж Кошиц, Дришляк а дальше гуторацке умелцы. Хыба нас Русинів є у тім, же и своїх власных людей даколи звыкнеме поважовати за Словаків. А накінец є то сама менталіта Словаків, котра ся різнить од менталіты выходнярив. Розділы суть зявне. Ближить ся зрахованя людей, зато треба потомкам панонскых Русинів высвитлёвати хто были їх предкы а ку якому народу бы ся мали приголосити.

Урывок в панонской русинчіни:
Того року ше одбуло уж друге стретнуце габурчанох по походзеню, хторих у Валалским уряду, у Габури 8. юлия 2006. року, на родней груди привитал староста валалу М. Ющик. Щири слова, подзековносц, пиха и гордосц пре добри глас о своїм валалу, витаня длуго нєвидзеней родзини, здогадованя на давни часи, на Габуру, на родзину и традицию, мали свойо место нє лєм на стретнуцох родзини, алє и на цалей дводньовей културно-уметнїцкей и спортовей програми хтора ше одбувала под назву: «Габура шпива и шпортує»
Ціла статя на сторінках: http://sk.wikipedia.org/wiki/Rus%C3%ADn%C4%8Dina#Pan.C3.B3nska_rus.C3.AD...

http://cs.wikipedia.org/wiki/Rus%C3%ADn%C5%A1tina

таков ці подобнов темов ся

таков ці подобнов темов ся занимав окрем іншых і Адолф Добряньскый (http://www.rusyn.md/journals/21.pdf страна 138) або Николай Бескид у знамій книзї Карпаторусская Древность (http://books.google.com/books?id=2J0ZAAAAIAAJ&dq=related%3AOCLC48805805&...). Но чітав єм же і Штуровци поважовали выходнярїв за полонізаованых Руснаків, лем тот назор не є барз популарный. Собі думам же становлїня народів є веце політічна річ як културна ці історічна і кідь є то вшытко самособов взаємно повязане. Кібы выходне Словеньско было частёв Польска так бы были выходны Словаци Поляками ... Оно тяжко днесь , кідь такы ясны факты, як русиньске походжіня Ендіго Варгола часто описують як словеньске...

Интересно, што до гнешных

Интересно, што до гнешных часів стары люде пиля Свидника словаків, но главні гутораків называют ПОЛЯКАМИ.

чіста правда, наприклад і

чіста правда, наприклад і Павловіч описовав Зборов як мішане село, де люде пришли ку Русином з Польска і Чех, помішали ся і теперь бісїдують шарісько-словеньскым языком, но а тыж написав, же Руснаци їх зовуть ляхами Smile

ferrari10's picture

Napadlo ňa jedno slovko kotre

Napadlo ňa jedno slovko kotre jem tu iši nevidil ked dakto vo vašim kraju použivate inše ta kľudni napište.
KEĽČIK- výdavok
Joj ta to zajs bude keľčik bo sja naša Hanča oddavat

одводжене словко од кельчік

одводжене словко од кельчік є:
skeľtuvati (скельтувати) - premárniť

ferrari10's picture

alebo Rozkeľtoval sja

alebo Rozkeľtoval sja

kiď sja Hanča oddavat

Clap
kiď sja Hanča oddavat (dakomu) ta to ne keľčik a možlivyj prijem Cool
no kiď sja Hanča odavat (vydavat) to už keľčikom je

Mene napalo jednoj slovo-

Mene napalo jednoj slovo- nežet-, stari ľude na Zboji ho použivali-(momentalno ňa to trapiť) - po novomu nadcha, (po ukrajiňsky насморк)

ДАВАЮ ШЫТКЫМ ДО УВАГЫ.

ДАВАЮ ШЫТКЫМ ДО УВАГЫ.

БОЛЬ РУСИНІВ

Знате о тім, же на теріторії днешнёго Выходного Словеньска колискай давно жыли переважно Русины? Але як шытке знаме Угорщина была гарештом народів. Зачало то насильнов мадьаризациёв а продовжать ненасильнов словакизациёв до днешніх днів. Та же бы эм не забыв, за комунистів cме зазнали ищи насильну українизацію. Ту треба сміло повисти, же наша бисида не э діалектом українчины, але же то э окремый, самостатный язык. И кидь э правда, же ку нашой бісиді є найближша українска. Но ні тота модерна пословенчена русинчина, котров в сучастности бісидуєть велика килькость Русинів, але стара орігинальна русинчина, яков бисидовали нашо предкы перед 300 роками. Тота стара орігинальна русинчина была найближше ку українчині. Дозволю соби трердити, же ищи перед 300 роками жыло на теріторії днешнёго Выходного Словенска коло 90 % Русинів. То значить, же велика векшина людей, котре на Выходным Словеньску остали жыти мають русиньске кориня а ани о тім не знають. Перед 300 роками были Мадьары и Словаци на теріторії днешнёго Выходного Словенска лем незначна меншина. Прави про мадьаризацию а словакизацию ся дуже знижила килькость Русинів. Як бічный продукт пословенчованя Русинів взникли земплинске а шаришске діалекты. Доказом моёго тверджиня суть дакотре слова в земплинским и шаришским діалекті, котре суть єднаке як русиньске, або барз подобне. Наприклад слова бандуркы по русиньски, по шаришски бандурки, по русиньски креплі, по шаришски креплье, а такых эднаких, або подобных слів найдеме вецей. З того шыткого выплывать, же в сучастности маме перед собов тяжкый укол. Пересвидчати выходнярив, же не суть Словаци, або Мадьары, пояснёвати їм, же їх давне предкове были Русины а же бы ся пасовало, же бы ся вернули ку бісиді своїх давных предкив. Рівнако треба вплывати на Русинів, же бы ся вернули ку старой оригинальной русинчині а перестали пословенчовати русинску бісиду. Хоч ся при нашой намазі будеме стричати с непорозумінём, нетреба метати ґвер до жыта.

Пред 300 роками нeбуло нияких

Пред 300 роками нeбуло нияких Словякув на теріторії нескайшого Словяньска, були лем Славяне.
А хто пови Русинум , котра э тота стара оригинальна русинчина ? Tongue

Pozdravuju šytkych, Kovt

Pozdravuju šytkych,

Kovt (Ковт) - dlhý kabát
Zveredyti - (Звередыти) - skritizovať, vytknúť niekomu niečo, vyhodiť niečo niekomu na oči (Chraň Boh mu zveredyti, takoj sja uraziť)
Švidkyj - (Швідкий) - rýchly
Brositi - (Бросіти) - odhodiť, vzdať sa niečoho
Krylos - (Крылос) - lavičky v cerkvi pod chórom pozdlž celej cerkvi

Napiš odkale toty slova, bo

Napiš odkale toty slova, bo su o veľo "inše" jak jem zvyknuty. Smile To by malo buty pravilo napisaty z jakoj dedyny pochadžaju.
Ďalej už nepíšem po hačuvsky, "lebo dobri neznam", len by som chcel povedať, že sa mi ten slovník zdá strašný GULÁŠ, keďže sú to slová pozbierané z rozsiahleho územia, kde si síce navzájom "v globále" rozumieme, ale často nám dá zabrať, kým pochopíme presne o čo vo vete ide. (Samozrejme ak sa nehovorí tou smiešnou zmesou slovenčiny a nejakého rusínskeho dialektu, čo často počuť v rádiu pri rozhovoroch so starostami a pod. Ja osobne mám napríklad problém s dialektami, ktoré sa blížia ukrajinčine. Keď tí ľudia hovoria rýchlejšie, nechápem. "Duže" a podobné slová mi znejú cudzo. Naozaj je to po rusínsky? Nepoznáte niekto nejakú dobrú prácu, v ktorej by boli rusínske dialekty, ktoré sa používajú v jednotlivých dedinách a ich rôzne klony popísané a zotriedené ? Zaujímalo by ma to v historických súvislostiach, ako sa Rusíni sťahovali a prinášali si so sebou svoju reč (dialekt). Podľa príbuznosti dialektov by sa to možno dalo odsledovať .

дуже ся і у нас коло

дуже ся і у нас коло Стропкова даколи гварило, мій прадїдо часто, значіть то "veľmi", докінце тото слово годен чути ай у земпліньскых словеньскых діалектах, они гварять "дужо". І самособов в польщінї і українчінї. Гынто єм сидїв у влаку і ішли дві дївчата з Габуры, но они так швыдко бісїдовали же ледва єм їх розумів... Чім глубше до теріторії компактно населеной Русинами, тым є бісїда чістїша, і то же є веце подобна україньскому языку є природне. Што ся тыкать стягованя Русинів, много їх ся перемістило, але подля дакотрых історіків як наприклад професор Іван Поп, Русины жыли в Карпатах уж і скоре, і думам же правда є десь у серединї. Валаська колонізація была, бо по монґольскым знічіню нашых країв ту барз людей не остало. Але у якім розмірї то тяжко повісти, парадоксно найвеце є доложена колонізація на валаськім праві на середнїм Словеньску. Што ся тыче даякой науковой працы што ся занимать нашыма словками, дашто є пописане у Науковім зборнику україньского музея у Свіднику, том 9. суть там і мапкы де ся котре словко хоснує.
Словеньскы парадіґмы языка і лексіка уж суть глубоко врыты у Русинах, без школства просто не йде утримовати язык в нашых условіях.

Keso's picture

Ahoj Petro,

Ahoj Petro, pozdravuju,
jedno nove slovo. Mynule jem viz moju mamku 79 rocnu v auti a povidam ji, usalas sa za ten cas aja zakla....
usalasHyty sja - usadit sa, "zahniezdit" - urobit si pohodlie, anglicke help yourself je blizke ale ine...
to je sytko maj sa
k.

Prispiju daľšima slovami.

Prispiju daľšima slovami. Ľušta (Люшта) - polievka z hlávkovej kapusty (slovo pochodyť iz okolici Staroj Ľubovni), Gombuci (Ґомбуці) - gumené čižmy (iz sela Čertižne), Viľhiť (Вильгить) - vlhkosť.

ferrari10's picture

Pridal by jem tu jeden

Pridal by jem tu jeden postreh.
TROMPAKY/E- zemiaky, bandurky v okolí Ubľí
CHEŽA- chyža po našomu tak isto v okolí Ubľi
JURIKA- ženske meno- Ubľa
PTAČOK- maličký vtáčik
ČEREZ- cez
SIKATI/Y- čúrať, močiť
DVIR- dvor
ŠČAMBA- stupienok na rebríku/ drabini
ŠERBLIK- nočník
ŠPONA- TRYSKA- ulomok z dreva
NALISNIKY- zemiakova placka urobená zo surových zemiakov, potretých na strúhadle a pečená na oleji
OŠIPKY/ LOKŠY- zemiaková placka pečená na sucho, na platni z uvarených zemiakov.

To je asi šytko keď ňa iši dašto napade ta napišu

Keso's picture

Ahoj Petro, smotril jem do

Ahoj Petro,
smotril jem do SLOVNYKa, a slovo OBNOHA jem tam nenasol, ta prydaj...
Obnoha z corta /čorta/!
To je dasto jak nadavka, kotru pouzyvala, dumam, ze i moja mama, ale hlavni babka, po slovensky by to mohlo byty asi dasto take:

Predlzena ruka diabla. /dost literarne.../
Certov výhonok.
Odnož z diabla - diablova odnoz.

DoDo RusnaKeSo

ferrari10's picture

No jo Dodu pravdu mas.U nas

No jo Dodu pravdu mas.U nas to je do teraz,ze:Toty diti sut jak z Čorta obnoha.Povil by jem to tak,že to sut Paskudny diti.

Keso's picture

Ahoj Patu, mas

Ahoj Patu, mas pravdu.

vyuzyvam, ze Ta tu "vydzu" - mam novynky ohladom AW...

idu Ti napysaty Email - procitaj si, a odis mi, pliiiz....

osyf

zvanyj dodo

ferrari10's picture

Dobry prečitam soby ho jak

Dobry prečitam soby ho jak budu mal čas a večur ti odpišu, idu na konkurz do PaF radia ta jem zvedavyj či na vozmut

Michal Zub's picture

Pamjatam si slovo - SLUTJ ,

Pamjatam si slovo - SLUTJ , SLUTA (ona ) je to vo význame - nepodarok , neschopný

Od jednoj kamaratky jem sja

Od jednoj kamaratky jem sja diznav nove slovo. Фуфайка (Fufajka) to značiť zateplena pracovna bunda.

Dovoľujem si doplniť Ľudový

Dovoľujem si doplniť Ľudový slovník Rusínov o slová
vo(a)styrka - veverička
kareta - kára
gugeľ - zemiaková baba (nie placky, cesto je pečené v trúbe)
žabolovka - vreckovka.
Ešte jedna otázka: Je po rusnácky správne "kiň" alebo "kuň"? V spomenutom slovníku je uvedený len jeden výraz - "kiň"

V Medzilaborciach "Kiň viz viz" alebo "Pijdeš pid sťiľ" a v Snine "Kuň vuz vuz" alebo "Pujdeš pud stul". Nejedná sa o dvojtvar? Smile)
Wink

Podľa môjho názoru

Podľa môjho názoru alternatívy kiň, kuň ale aj kyň sú v ľudovom jazyku v poriadku. U nás prevláda tvar kiň, ale napríklad na Podkarpatskej Rusi tvar kuň. Čo sa týka normy, literárna rusínčina slovenských Rusínov používa tvat kiň.
Podkarpatskí Rusíni používajú zástupný znak ô, ktorý sa môže čítať ako i, u ....

Подля мого назору алтернатівы кінь, кунь а і кынь суть в людовім/народнім языку в порядку. У нас переважує твар кінь, але наприклад на Підкарпатьскій Русї твар кунь. Што ся тыкать норм, літературна русинчіна словеньскых Русинів хоснує твар кінь.
Підкарпатьскы Русины хоснують заступный знак букву ô, котра ся може чітати як і, у, ы ...

Keso's picture

Minule mi pryslo na um sumne

Minule mi pryslo na um sumne archaicke slovo BRJAChKA /c z mekcenom/ a smotril jem v slovnyku a neje tam isti zakyl.
brjacka / briacka - je na remeni, opasku /po slovensky je to pracka/
ta lem tivko

SYTKO NAJlipse v roku 2011 !

dodo

Nenaučil som sa rodnú reč

Nenaučil som sa rodnú reč mojej mamy, lebo som vyrastal v slovenskom prostredí ale pracujem na tom. To len na vysvetlenie, prečo píšem slovensky.
Moji predkovia (z maminej strany) pochádzajú z grécko-katolíckej dedinky Hačava. Pre tých, ktorí to nevedia, Hačava je horská dedinka na východnom okraji Slovenského krasu, okolo 50km od Košíc. Leží na konci Hájskej doliny , ktorá susedí so Zádielskou dolinou (tá je známejšia). V dedine sa pôvodne hovorilo zväčša Rusínsky, dnes už viac počuť aj slovenčinu a aj maďarčinu. Vzhľadom na to, čo sa dnes pokladá za rusínsky jazyk, skôr by som našu reč nazval rusínskym dialektom. Je veľmi podobný ako "väčšinovej " rusínštine ale je mäkší a využíva aj slová z maďarčiny, čo je prirodzené keďže okolité dediny sú zväčša maďarskojazyčné.
P.S.: mrzí ma, že médiá (rusínske) sa málo venujú (alebo takmer vôbec nevenujú) komunitám Rusínov, ktorí sú východnejšie alebo južnejšie od "jadra". Niečo som možno začul o Poráči ale o Hačave alebo Pači (pri Rožňave) vôbec nič. Takto sa rusínske povedomie nedá rozvíjať. Na Hačave sa už napríklad skoro nikto nehlási k rusínskej národnosti aj keď sú grécko-katolíci a hovoria rusínsky.

Prispievam pár slovami z Hačavy :
irdža = hrdza
hornec (vysloviť tvrdo) = hrniec
hornočok = hrnček
rajbačka = zvlnená doska na ručné pranie
ročka = vedro
bigľovaty = žehliť
bigľajs = žehlička
žoftarik = nádoba na dojenie
zbuška = nádoba na výrobu masla
berdajrky = doma vyrobené cestoviny(malé priečne ryhované trubičky),
kuľaša = kukuričná kaša
používa sa aj maďarská verzia - čigi
berdo = nástroj na výrobu berdajrok ( malý rebríček s husto natočeným drôtom)
cudar = čudák, divný človek
terlo = strúhadlo (na zeleninu,...)
sičkareň = sečkáreň ( stroj/nástroj na posekanie trávy,.... pre zvieratá)
sokira = sekera

Петро's picture

Niektoré slovíčka som

Niektoré slovíčka som popridával, niektoré uz v slovníku boli (bigľajs, sokira, terlo etc.) Party

Prebačte mi. Toty čigy(?i)

Prebačte mi.
Toty čigy(?i) mali buty za berdajrkami.

Петро's picture

V prvom rade som rad, ze sa

V prvom rade som rad, ze sa niekto ozval aj z tejto oblasti. Uz som to niekde pisal - Ja som bol v Slovenskom krase asi pred 10 rokmi a ludia zo spravy CHKO Slovensky kras mi rozpravali o zaujimavej dedinke Hacava, kde si miestni udrzuju urcitu izolovanost od okoliteho obyvatelstva na zaklade svojho odlisneho povodu. Zbystril som ked povedali, ze ide o Rusinov, ktorych tu kedysi zlakali kvoli tomu ze potrebovali drevene uhlie a nikto v oblasti ho velmi nevedel palit. Bol som sa pozriet aj v Hacave, ukupal sa v Hacavskych vodopadoch Smile. Skusal som aj rusinsky par viet na miestne babky a tu a tam reagovali Smile. Neviem ako je to dnes.
Co sa tyka comu sa ktore media venuju, mozem odpovedat za Holosy. Asi najviac prispevkov je spod Dukly, a teraz aj trosku z Prahy, ale je to kvoli tomu, ze kazdy pise o tom co pozna, co prezil, alebo cim aktualne zije. Pravdou je, ze najaktívnejsi su prispievatelia od Svidnika. Sam by som bol rad, ak by ich bolo viac aj z inych oblasti, kludne aj od Roznavy alebo Mukaceva.
Holosy nie su nijak uzavrete, nemaju redakcnu radu, rozpocet ani korektorov.
Ak pridas fotku, clanok o Hacave urcite bude zverejnena. Takto ty sam mozem pomoct komunite Rusinov u vas - medialne ju aspon trosku zviditelnis.
Za oficialne organizacie / media musi odpovedat niekto iny.

ľompa - pobehlica

ľompa - pobehlica

Петро's picture

ďakuju za novy slovička,

ďakuju za novy slovička, dakotry uz v slovniku sut, dakotry jem pridal

Pidňati - podvihnúť,

Pidňati - podvihnúť, nadvihnúť
Ťamit ša mi - pamätám sa
tak ša mi ťamit - tak si pamätám
Hele hev - poď sem
Taradajka - dvojkolesový vozík používaný v poľnohospodárstve
Ta de s tobom nabyvat ? - kde sa túlaš ?
Žumarky - oškvarky
Žilja - sušené byliky
Žydlik - hrnček
Zajda - plachta na nosenie trávy, sena
Murianka - mravec
Šini - predsieň
Ščur - jašterica
Konič - ďatelina
Vysmandita - vychudnutá
Pidpaľa-keksík

hebedo (гебедо) - niečo

hebedo (гебедо) - niečo veľkých rozmerov
kočanity (кочаніти) - tuhnúť (тота курка што здохла уж кочаніє)
opered (оперед) - predtým, skôr
ortuvaty (ортувати) - klčovať (стромы верь загороды сут уж порізаны, щі треба выортувати коріня)
škavorodyty (шкавородити) - bridiť sa (він ся не шкавородит їсти слимакы у рештаврації)

Keso's picture

Nove slovo - hyrja, po

Nove slovo - hyrja, po slovensky hrca, ale v slovi hyrja namisto y mat byty bl ruske "jery" sto je to iste jak anglicka tzv. schwa.

Вікіпедія (англ Wikipedia) -

Вікіпедія (англ Wikipedia) - многоязична, общественно вольна енцыклопедия, што была напысана на ризных світовых языках силов многых добровульных автору, што хосновалися технологийов вікі.

Ваш русиньскый вклад є ту барз вітаный. У русиньскый верзії є терепь 355 статей (12. 08. 2010).
http://incubator.wikimedia.org/wiki/Wp/rue/Main_Page

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je četver

22. jun 2017


Юліаньскый календарь:

9.юн 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.