Cykloturistika vo Východných Karpatoch 2009 – Z Krajnej Porúbky do Driečnej

V súvislosti s masovým rozšírením horských a krosových bicyklov v posledných rokoch zaznamenáva veľký rozmach cykloturistika. Spojenie jazdy na bicykli s poznávaním krajiny je moderným produktom cestovného ruchu. Podpora a propagácia cykloturistiky je jednou z možností ako posilniť rozvoj cestovného ruchu v regióne. Potenciál pre rozvoj cykloturistiky má aj región Východných Karpát obývaný prevažne rusínskym obyvateľstvom. My sme sa o tom presvedčili minulý rok v lete, kedy sme niekoľko dní strávili na bicykli práve v tejto oblasti. Cieľom nebolo absolvovať čo najviac kilometrov čo v najkratšom čase, ale poznanie regiónu, jeho obyvateľov a prírodných a kultúrnych zaujímavosti. Cyklovýlet sme začínali a končili v Krajnej Porúbke a trval 5 dní. V niekoľkých článkoch a fotografiách vám našu cestu predstavím a možno aj poskytnem zdroj inšpirácie pre práve začínajúcu cykloturistickú sezónu.
Na cestu sme vyrazili z Krajnej Porúbky za príjemného letného júlového počasia. Krajná Porúbka je malá koncová obec ležiaca za odbočkou z hlavného cestného ťahu zo Svidníka na Dukliansky priesmyk. V obci žije z takmer 130 obyvateľov, ktorý tu žili v 80. rokoch už len necelá polovica. Časť domov slúži už len na víkendovú rekreáciu obyvateľov z miest. Podobne je tomu aj v ďalších obciach, ktoré sme navštívili. Pred niekoľkými rokmi sa v Krajnej Porúbke usídlil bocian biely, ktorý dotvára atmosféru pokojnej obce.
Z Krajnej Porúbky sme sa vybrali pre krosový bicykel jediný možným smerom - zjazdom do susednej obce Medvedie. Tá je známa malým lyžiarskym strediskom, ktoré ponúka dobré podmienky pre lyžovanie. V zimných mesiacoch sú návštevníkom k dispozícii tri zjazdovky a tri vleky s celkovou prepravnou kapacitou 1700 osôb za hodinu. Obec sa stala smutne známou vďaka tragédii spred dvoch rokov, keď pri turistickej ubytovni v obci zahynul český občan pri manipulácií s muníciou z druhej svetovej vojny. Lesy v okolí Duklianskeho priesmyku sú obľúbeným cieľom zberateľov artefaktov z druhej svetovej vojny, ktorí detektormi prehľadávajú miesta bojov v čase Karpatsko - duklianskej operácie. Zaujímavosťou Medvedia je drevený kostolík, ktorý v časoch moru preniesli zo Šarbova, kde ho najskôr celý po kusoch rozobrali, a v Medveďom znova poskladali.
V Medveďom sme zabočili na starú poľnú cestu, ktorá nás doviedla až do Krajnej Bystrej. Krajná Bystrá je známa ako rodisko bývalého významného komunistického politika rusínskeho pôvodu Vasiľa Biľaka. Z Krajnej Bystrej sme sa na chvíľku dostali na frekventovanú komunikáciu zo Svidníka na bývalý hraničný prechod s Poľskou republikou na Duklianskom priesmyku. Tá nás priviedla do strediskovej obce oblasti Krajná Poľana.
Krajná Poľana bola kedysi akýmsi vzdelávacím centrom v regióne. Narodil sa tu akademický sochár František Gibala. V Krajnej Poľane sme opustili frekventovanú hlavnú cestu a vedľajšou menej frekventovanou cestou sme sa dostali do obce Bodružal.
Bodružal je známy hlavne vďaka cerkvi sv. Mikuláša. Tento cenný skvost ľudovej architektúry bol postavený v roku 1658 v južnej časti obce. Drevená cerkov je majstrovským dielom anonymných tvorcov - Bodružalčanov. Cerkva tvorí pevnú siluetu obce Bodružal a vyníma sa ako niečo jedinečné a zvláštne. Zvláštnosť spočíva v jej polohe, že je na vyvýšenom mieste obce. Nachádza sa na návrší, ako dominanta, obklopená alejou stromov, zvýraznená vysokou zeleňou, ktorá ju obklopuje. Cerkov bola v roku 2008 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO
V susednej obci Príkra je možné vidieť cerkov svätého Michala Archanjela. Cerkov bola podľa datovania na portáli postavená v roku 1777 ako trojdielna zrubová stavba. Príkra je všeobecne známa ako najmenšia obec v regióne. K 31. decembru 1998 mala len 5 obyvateľov.
Trojicu troch drevených cerkvi v troch susedných dedinách dopĺňa Miroľa a v nej cerkov Ochrany Bohorodičky z roku 1770. Všetky tri cerkvi sú národnými kultúrnymi pamiatkami.
Ďalšou obcou na našej ceste bola Pstriná - obec, kde kedysi za svojich mladých liet vyučoval Ján Borodáč, ktorý sa do povedomia slovenskej kultúrnej obce zapísal pôsobením na doskách, ktoré znamenajú svet.
Z Bodružala sme sa cez Miroľu a Pstrinú dostali do Staškoviec. Po Krajnej Poľane druhá dedina na našej ceste kde funguje obchod a pohostinstvo.
V Staškovciach sme našu cestu nasmerovali k Vladiči. Zaujímavosťou je, že Vladiča je vlastne „súobcie", ktoré vzniklo v 70. rokoch zlúčením obcí Malá Driečna, Veľká Driečna, Nižná Vladiča, Suchá a Vyšná Vladiča. Zaujímavosťou sú mohutné lipy vo Vyšnej Vladiči a v Suchej, ktoré boli vyhlásené za chránené stromy.
Lúka nad Driečnou bola našim nocľahom pre prvú noc. A možnosti ubytovania v súkromí alebo penzióne v tejto oblasti som nenašiel žiadne informácie.
Viac fotomomentiek nájdete vo fotogalérii.

Petre, super članok a super

Petre, super članok a super navod na stravľiňa litnych voľnych dňiv Smile
Lem ňa zarazila tota derevjana cer´kov u Pstryňi, mi sja vidit, že tam nijaka derevjana cer´kov neje, poky znam je tam grekokatolicka muruvana cer´kov z 1930-tych rokiv a pravoslava z 1990-tych rokiv. No wikipedia tyž privodit u Pstryňi derevjanu cer´kov...

Петро's picture

Servus, dakuju za pochvalu a

Servus, dakuju za pochvalu a ku tej Pstrini neznam..nejem v derevjanych cerkvoch dajakyj velykyj znalec ...V Pstrinej jem nefotil ani nebyl dnuka v cerkvi, cerpal jem len z wikipedii...Jak dachto znat jak to je naj napise, opravlu v texti..Inakse ono napriklad ani cerkva v Medvedzim na dalku i peršyj pohlad nevyzerat jak derevjana

ta ze neje pisut na

ta ze neje pisut na Facebooku...zminil jem ten text..dakuju za pripomienku Handshake

Dakoli sja ani wikipediji

Dakoli sja ani wikipediji nedast viriti Smile
no cholem využyjeme diskusiju ňi? Clap

hugo's picture

Peťu už jem ša tišil na ten

Peťu už jem ša tišil na ten članok koli ho daš Dance , bocany aj toho roku prilitili. Aj takym sposobom ša dast spropaguvati naš kraj (cez vlastny skusenosti a namahu).
Len škoda , že to tak vymerat nelen pid Dukľou, ale aj v cilim kraju...

Петро's picture

znam saaak az ku cerkvi bylo

znam saaak az ku cerkvi bylo cuti jak klepajut zobakami Smile....

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je subota

22. september 2018


Юліаньскый календарь:

10. cептéмбер 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.