INÉ SVETY "made in Šariš" - Šariš ako iný svet

Slovensko-český celovečerný dokumentárny film hovorí o originalite v čase globalizácie v jednom z kútov Európskej únie, v regióne Šariš. Film má podtitul „made in Šariš“ a podľa popisku autorov prináša príbehy „6. hrdinov na konci sveta, na konci globalizovaného sveta.“

Región Šariš na východnom Slovensku leží na hranici medzi západnou a východnou Európou, medzi racionálnym individualizmom západu a expresívnou emocionalitou východu. Teritórium pod Východnými Karpatami sa historicky vyvinul do rôznorodého národnostného a náboženského mixu, ktorý z neho vytvoril jeden z „malých Babylonov“ tohto sveta. Európa sa transformuje a aj život ľudí na Šariši sa mení. Dokumentárny film sleduje takzvané globalizačné procesy a ich efekt na individuálne príbehy a životy obyvateľov Šariša. Film zobrazuje šesť rozličných postáv, ktoré reprezentujú svoje komunity, sú to Šarišania, Rusíni, Rómovia, Židia ale aj mladí ľudia s odlišnými identitami.
Film skúma rôzne podoby konca jedinečnosti spoločenstiev v ich tradičnej rozmanitosti, no zároveň hľadá krásu autentického, zaujímavého a originálneho jednotlivca. Hovorí sa im „šaleni vychodňari“. Film Iné svety skúma šiestich hrdinov na jednom z koncov sveta, na konci globálneho sveta. Sú produktom „made in Šariš“.
O hlavnej postave filmu Jánovi Lazoríkovi z obce Krivany režisér Marko Škop hovorí: „Vo veku 84 rokov nosí v sebe atómové baterky. Má filozofiu o zmysle stvorenia v rozmanitosti. Tak ako v prírode existuje biodiverzita, všade iný kriačik, vtáčik, chrobáčik, tak aj skupiny ľudí sa od seba líšili a mohli na sebe všade obdivovať vždy niečo iné, iný jazyk, oblečenie, zvyk. Za dnešný rovnaký konzumný spôsob života Lazorík viní veľkomestských umelcov, cirkev a televízne sprostosti.“ Ján Lazorík je posledný, kto na svete tancuje zvláštny miestny ľudový tanec „ovčí zdych“, v ktorom napodobňuje zomieranie ovce. Všetka jeho neskutočná energia smeruje k uchovaniu toho, čo sa ešte dá.
Rusín Fedor Vico ťažko prežíva skutočnosť, že pomerne početná rusínska národnosť sa vytráca vo väčšinovej spoločnosti. Vico deklaruje márnosť zápasu rusínskej obrody a sleduje asimiláciu rusínskeho „holubičieho národa“, ktorý sa o sebauvedomenie vôbec nestará. Napriek tomu to Vicovi nedá a angažuje sa. Napríklad aj tým, že trénuje rusínsky žiacky futbalový klub Karpatia, v ktorom však paradoxne dnes väčšinu hráčov tvoria rómski chlapci. Pred vojnou bol každý piaty obyvateľ Prešova Žid. Zo štyroch tisícok ich dnes ostalo 60. Katarína Hrehorčáková má kóšernú domácnosť, preto musí z času na čas cestovať 40 km do Košíc, kde je v prevádzke najbližšia kóšer predajňa. Ako sama hovorí: „Zaujímavé na tom je, že v Prešove sú hydinárske závody, kde chodia z Košíc kóšerne podrezávať kurčatá, vozia ich potom do Košíc, kam potom musím cestovať ja z Prešova, aby som také mäso mohla kúpiť. To mäso je asi dvakrát také drahé ako v akciách. Ľudia, ktorí nakupujú v hypermarketoch to asi ťažko pochopia, ale ja iné mäso použiť nemôžem.“ Gynekologička Katarína Hrehorčáková odrodila vo svojom živote stovky pôrodov, z toho len dve boli židovské deti. V čase globálnej dediny aj jej deti vycestovali za štúdiami do zahraničia a už sa do Prešova nevrátia. Všetko nasvedčuje tomu, že s odchodom jej generácie židovstvo v meste zanikne.
Róm Ignác Červeňák z dediny Svinia si odsedel 14 rokov v base za ľahké a ťažké ublíženie na zdraví. Dnes on sám robí pomocného policajta v jednej z najbiednejších rómskych osád na Slovensku. Vo svojich 40. rokoch začal robiť modernú rapovú hudbu, s ktorou by chcel preraziť. Červeňák vo filme spomína: „Keď ma počuli druhí, ako rapujem, tak povedali: To je nebezpečná pesnička, Číňani zo satelitu tak rapujú ako ty teraz.“ Jeho pesnička Apacuka fundaluka s videoklipom dokonca odznela v relácii Dekahity. Ignác Červeňák sa však stal slávnejším, keď udal úžerníkov z osady a reportáž o ňom sa dostala do správ TV Markíza. Televízna reportáž odznela, policajné vyšetrovanie sa zastavilo kvôli nedostatku dôkazov a proti Červeňákovi sa postavila celá osada, vrátane vlastného otca a brata. Sen o lepšom živote ako z televízie sa rozplynul v realite rómskeho skupinového života.
Dvojica, ktorá uzatvára okruh postáv filmu, je stvorená zo súčasnej generácie mladých ľudí: Folklorista Tono Triščík má mladú ženu a dieťa. Bývajú u rodičov, no jeho životným cieľom je mať vlastný byt na sídlisku. Slabo platená práca ho núti rozmýšľať nad tým, že odíde zarábať peniaze do zahraničia. „Folklór by mi tam určite chýbal,“ priznáva Triščík: „no človek musí vhupnúť do reality, aby zistil, ako to je.
Stano Čorej je synom podnikateľa a veľa ľudí sa naňho pozerá cez prizmu peňazí. Stano je súčasný mladý moderný mestský človek. Skladá piesne a hrá na gitaru v poprockovej skupine Nuda. „Spočiatku názov Nuda bol len tak, ale postupne to nabralo význam toho života tu, človek sa nudí stále,“ hovorí Čorej. Jednotlivé príbehy postáv filmu Iné svety sa vzájomne prelínajú v štrukturovanej mozaike.

16. I 2009 r. telewizja

16. I 2009 r. telewizja polska pokazała ten film (TVP - Kultura) i jestem pod jego wielkim wrażeniem. Jak to dobrze, że są jeszcze ludzie, którzy kochają swoją ziemię, czują się z nią związani i cierpią z tego powodu, że świat zmienia się w jednolitą, globalną wioskę. Piękny film, piękni ludzie, piękny, ginący świat.

prosim o dalši klip jestli

prosim o dalši klip jestli bito bilo mozne od ignaca cervenaka jeto super

zaujimave

Beer zaujimave

Zdieľať na Facebooku

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je sereda

15. august 2018


Юліаньскый календарь:

2. áвґуст 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.