Veľkonočné kraslice, pysanky, farbanky alebo jaječka sú typickým a originálnym prejavom ľudovej tvorivosti Rusínov. Dievčatá a ženy kraslice zdobia (pišut pysanky) na Veľký piatok (Strastnu pjatnicu). Najčastejšie sa zdobia slepačie, zriedkavejšie tiež kačacie a husacie vajcia. O pôvode zvyku maľovania pysanok existuje niekoľko legiend. Na Lemkovine sa traduje, že keď išiel Ježiš Kristus na Golgotu, Židia doň hádzali kamene. Nie každý kameň trafil Ježiša, ale ten, ktorý sa dotkol Ježiša, zmenil sa na pysanku. Na pamiatku tejto udalosti, maľujú sa dodnes pysanky.
Sviatok sv. Kataríny pripadá podľa gregoriánskeho kalendára na 24. novembra a podľa juliánskeho kalendára na 7. decembra. Katarína bola sprievodkyňou zimy o čom, svedčí príslovie dochované z Krásneho Brodu „ На святу Катерину – сховайся пид перину“ ( „Na svätú Katarínu schovaj sa pod perinu“). Podľa počasia v tento deň sa predpovedá počasie na Vianoce: „Кедь на Катерину гуска на леди – на Риздво буде на болоти“ ( „Keď je na Katarínu húska na ľade – bude na Vianoce na blate“). I keď sviatok svätej Kataríny nebol cirkevným sviatkom, nesmelo sa v tento deň ani šiť ani priasť - „xебы ся пальци не оберали“. Bolo prísne zakázané píliť drevo, pretože veľká mučeníčka Katarína bola za svoju vieru rezaná pílou a lámaná na kolesách, tak je aj zobrazovaná na ikonách.
Podľa astronomického kalendára zima začína 21. decembra, avšak v chápaní starých zvykov Rusínov začína zima už oveľa skôr, za jej začiatok je považovaný náboženský sviatok Uvedenia Presvätej Bohorodičky do chrámu ( Vchod Presvjatoj Bohorodicy do chramu, ВХОД ВО ХРАМ ПРЕСВЯТЫЯ БОГОРОДИЦЫ / Введение во храм Пресвятой Владычицы нашей Богородицы и Приснодевы Марии ), ktorý podľa gréckokatolického kalendára pripadá na 21. novembra. Rovnako je to podľa starého juliánskeho pravoslávneho kalendára. Podľa nového gregoriánskeho pravoslávneho kalendára sa tento sviatok slávi 4. decembra.
Ľudová etymológia tento sviatok vysvetľuje ako Uvedenie Zimy do jej práv ( Введиння Зими у свойи права ). V tento veľký sviatok sa nesmelo nič robiť, ani vybrať slepačie alebo husacie vajcia. Podľa počasia v tento deň sa predpovedalo úroda na ďalší rok: „Йак йе вода на Воведеня – буде молоко на дойня“ ( Ak je voda na Uvedenie, bude mlieko na dojenie ).
Svoje miesto v ľudových poverách obyvateľov východných Karpát majú bytosti, ktoré sú schopné rozkázať mrakom, dažďu a búrke. Tieto bytosti boli označované ako chmarnyky. Za ich vládcu bol pokladaný Perun - boh dažďa, blyskavice a hromu. V chápaní starých Rusínov bol Perun bohom dobrým, ale ak ho človek rozhneval, tak vedel tvrdo trestať. V čase búrky posielal na Zem blýskavicu alebo hromobitie. Ľudia sa snažili jeho hnev zmierňovať rozličnými magickými úkonmi. Známe je zapaľovanie hromničných sviečok alebo pálenie okrajkov z pasky. V Osturni, keď sa objavil blesk, tak ženy vynášali na lopate, na ktorej sa do pece dával chlieb bahniatka a tie na dvore zapaľovali. V Uliči kládli na ochranu pred blýskaním do izby triesky z dreva, do ktorého "strіliv Perun". V Ruskom sa verilo, že: "Jak hіrmіlo ta svіčku palili na stolі s tov trіskov, šo perun do stroma vdariv, že to takoj spomočno." Trieska z dreva, do ktorej "strіliv perun" sa používali tiež na vorožiňa a tiež sa nimi okurovali včely, aby boli bystré ako perun. Verilo sa, že hospodár zomrie, ak blesk udrie na jeho pozemku.
Bylo to vo žnyva, jak kosyme oves, zerno a tak daleko zemľu jem mal, še zove pole Poľana. Ta ja povidam tak sušidovi, vun už byl staryj chlop, ta povidam mu tak: "Ja mušu ity tam na nič, a budu tam nočovav a rano... rano sobi... večur budu kosyl do noči a rano zas stanu iši za cmy a skošu to hned, skore. Ale tot sušid mi povidat tak: „Ne choď, bo ja tam už raz probuval nočovaty ta ňa strašyIo. Ja povidam: „Ta jak?"... „Ta tak ja" - hvarit, - „vyšol po obidi, košil do večera potom sobi rozložyl ohňa nanosyl riždža. I jak už še zacmylo oheň horit velikyj... ta vyňal jem sobi meryňďu, sidil ja...
U Rusínov vždy boli silne zakorenené náboženské city, pokorne sa podrobovali náboženským aj svetským zákonom. Existuje však mnoho zvykov a pover, ktoré boli preberané z generácie na generácie, nemajú ani cirkevný ani svetský základ a napriek tomu mali a sčasti stále majú silný vplyv na život a skutky obyvateľov regiónu Východných Karpát. Svetské zákony sú od ľudí, môžu mať svoje nedostatky a ich porušovanie trestajú iný ľudia, ak sa o nich dozvedia. Božské zákony sú od Najvyššieho, ale pravdou je že Najvyšší je milostivý a hriechy odpúšťa a hriešnika berie na milosť. Zákony prírody sú však nemilosrdné, porušiť ich nemožno, príroda je tvrdá.
Letné mesiace boli pre starých Rusínov obdobím intenzívnych práci na poli a preto aj zvykov zviazaných s týmto obdobím bolo menej ako na jar alebo počas zimy. Najväčšia slávnosť v tomto období je spojená so sviatkom Narodenia sv. Jána Krstiteľa pripadajúceho na 24. júna resp. 7. júla ( podľa juliánskeho kalendára). Predvečer sviatku sa mladí stretli na určenom mieste, zvyčajne na niektorom z „verchov" nad dedinou a tam pálili sobitku, spievali piesne, tancovali a zabávali sa preskakovaním cez oheň.
Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.
Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.