Звыкы і традіції

Podľa astronomického kalendára zima začína 21. decembra, avšak v chápaní starých zvykov Rusínov začína zima už oveľa skôr, za jej začiatok je považovaný náboženský sviatok Uvedenia Presvätej Bohorodičky do chrámu ( Vchod Presvjatoj Bohorodicy do chramu, ВХОД ВО ХРАМ ПРЕСВЯТЫЯ БОГОРОДИЦЫ / Введение во храм Пресвятой Владычицы нашей Богородицы и Приснодевы Марии ), ktorý podľa gréckokatolického kalendára pripadá na 21. novembra. Rovnako je to podľa starého juliánskeho pravoslávneho kalendára. Podľa nového gregoriánskeho pravoslávneho kalendára sa tento sviatok slávi 4. decembra.
Ľudová etymológia tento sviatok vysvetľuje ako Uvedenie Zimy do jej práv ( Введиння Зими у свойи права ). V tento veľký sviatok sa nesmelo nič robiť, ani vybrať slepačie alebo husacie vajcia. Podľa počasia v tento deň sa predpovedalo úroda na ďalší rok: „Йак йе вода на Воведеня – буде молоко на дойня“ ( Ak je voda na Uvedenie, bude mlieko na dojenie ).

Svoje miesto v ľudových poverách obyvateľov východných Karpát majú bytosti, ktoré sú schopné rozkázať mrakom, dažďu a búrke. Tieto bytosti boli označované ako chmarnyky. Za ich vládcu bol pokladaný Perun - boh dažďa, blyskavice a hromu. V chápaní starých Rusínov bol Perun bohom dobrým, ale ak ho človek rozhneval, tak vedel tvrdo trestať. V čase búrky posielal na Zem blýskavicu alebo hromobitie. Ľudia sa snažili jeho hnev zmierňovať rozličnými magickými úkonmi. Známe je zapaľovanie hromničných sviečok alebo pálenie okrajkov z pasky. V Osturni, keď sa objavil blesk, tak ženy vynášali na lopate, na ktorej sa do pece dával chlieb bahniatka a tie na dvore zapaľovali. V Uliči kládli na ochranu pred blýskaním do izby triesky z dreva, do ktorého "strіliv Perun". V Ruskom sa verilo, že: "Jak hіrmіlo ta svіčku palili na stolі s tov trіskov, šo perun do stroma vdariv, že to takoj spomočno." Trieska z dreva, do ktorej "strіliv perun" sa používali tiež na vorožiňa a tiež sa nimi okurovali včely, aby boli bystré ako perun. Verilo sa, že hospodár zomrie, ak blesk udrie na jeho pozemku.

U Rusínov vždy boli silne zakorenené náboženské city, pokorne sa podrobovali náboženským aj svetským zákonom. Existuje však mnoho zvykov a pover, ktoré boli preberané z generácie na generácie, nemajú ani cirkevný ani svetský základ a napriek tomu mali a sčasti stále majú silný vplyv na život a skutky obyvateľov regiónu Východných Karpát. Svetské zákony sú od ľudí, môžu mať svoje nedostatky a ich porušovanie trestajú iný ľudia, ak sa o nich dozvedia. Božské zákony sú od Najvyššieho, ale pravdou je že Najvyšší je milostivý a hriechy odpúšťa a hriešnika berie na milosť. Zákony prírody sú však nemilosrdné, porušiť ich nemožno, príroda je tvrdá.