Радіо і телевізія

Лемківске інтернетове радіо Lem.fm од 1. юна 2011

лем.fm - радийо руской бурсы]



Televízne noviny TV Markíza (09. 05. 2011) - Rusíni a sčítanie obyvateľov

Rusíni vo svidníckom okrese chcú dokázať, že ich je oveľa viac než hovoria oficiálne čísla. Svoju šancu chcú pevne chytiť pri sčítavaní ľudu. Rozdávajú letáky, diskutujú a pripomínajú rusínske zvyky.


Традіції северовыходу Словеньска (TV Markiza)

Relácia Korene ukrajinskej redakcie Radia Patria k blížiacemu sa sčítaniu ľudu

Ukrajinská redakcia Radia Patria venovala aprílové vydanie relácie Korene blížiacemu sa sčítaniu obyvateľov na Slovensku. V pásme zazneli rozhovory so zástupcami ukrajinskej menšiny na Slovensku. V rozhovoroch sa oslovení dotkli aj problematiky vzťahu Rusínov a Ukrajincov. V relácii svoje názory prezentuje Mgr. Pavol Bogdan, podpredseda Ústrednej rady Zväzu Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky v Prešove a tiež ukrajinský akademik pôsobiaci v Prešove Mykola Mušinka. V rámci rešpektovania plurality názorov som sa rozhodol pred sčítaním obyvateľov zverejniť aj názor zástupcov ukrajinskej menšiny na Slovensku.

Hitparada rusyňskych narodnych spivanok z Radia Patria, marec 2011

Visemdesjatdruhe kolo hitparady rusyňskych narodnych špivanok odvysylane 22. marca pryneslo taky konkurzny špivanky:

 

čislo 1 : Marka Mačošková - "V Labirci na cingi-lingi hrali"
čislo 2 :
Natália Sikorjaková iz Litmanovoj - "Ohvarjajuť mene ľude"
čislo 3 :
Marianna Železná iz Chmeľovoj - "Cez Kaminec"
čislo 4 : Roland Guba iz Vydrani - "Spivam sobi, spivam "

Novynky:

čislo 5 : hrupa Voľanka iz Volici - "Čerešeňko moja"

Paľo Tirko z Nižňoho Komarnika rozpovidat - Jak žena muža zos hadom vyzdravila

Znate ľude moji, v jednim našim seli žyla sobi jedna rodina. Žena i mala svoho gazdu a tot gazda bars zachvoril. Ta i už žena sobi dumala, že hmre. Jar prišla ta i trebalo jaruvati. Gazda sobi povil: Ta iši totu posledni jar pidu jaruvati, ta može iši budu hoden dajak roboti. Ta i gazda zaprajah konika, vyšol na pole ta i štosi sobi tam robil a žena zostala doma.

 

 

Jak podle Vás mohl Andy Warhol vnímat svůj rusínsky původ? Reflektoval on to nějak během svého života?

Je známý po celém světě, byl původem z Československa, ale nikdy se do něj nepodíval. Přesto jsou v jeho tvorbě znát známky jeho původu a vztahu k vlasti jeho rodičů. To je také téma výstavy, která právě začíná v galerii Dvorak Sec Contemporary v Dlouhé ulici v Praze.
Výstava s názvem Andy Warhol a Československo potrvá do 27. února. Kurátorem výstavy je Rudo Prekop, který před dvaceti lety založil muzeum tohoto umělce v Medzilaborcích.
Během práce na muzeu si Prekop uvědomil, kolik souvislostí existovalo mezi jeho tvorbou a středoevropským prostorem.
"Ty perly jsme nacházeli v rodinných archivech, protože Andyho máma, Julia Warhola, byla vlastně tím celoživotním garantem, tím přemostěním mezi starou domovinou a novým americkým světem," popisuje zdroj inspirace.
Zmínil také, že Julia mluvila celý život na Andyho svým rusínsko-východoslovenským dialektem. On jí odpovídal anglicky. Andyho matka byla také geniální kreslířkou.
"Čím víc jsem se tím tématem zabýval, tím víc jsem zjišťoval, že syn Andy byl její prodlouženou rukou. Ona byla nositelem toho génia a on ten její dar rozvinul v amerických reáliích," popisuje Prekop.

Diskusia na ČT: http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/211411000370121-udalosti-komentare/obsah/141691-warhol-a-ceskoslovensko/

Rozhovor s R. Prekopom v Českom Rozhlase:

Radio Patria - Podoby života - Rozhovor s rusínskym spisovateľom a folkloristom Michalom Šmajdom

Začiatkom decembra vzbudil medzi Rusínmi na Slovensku záujem rozhovor s rusínskym spisovateľom a folkloristom Michalom Šmajdom, ktorý vyšiel v denníku Pravda. Nemenej zaujímavým je však aj rozhovor, ktorý poskytol rusínskej redakcii Rádia Patria pri príležitosti oslavy významného životného jubilea - 90 rokov. Vyznanie jubilanta bolo odvysielané v rámci relácie Podoby života. Ako spomína redaktorka v úvode relácie - ide o  voľný, nenútený rozhovor o živote a Rusínoch.

Radio Patria - Od dediny k dedine - Od sela do sela - obec Hrabová Roztoka

V rámci programu Dedina hrá, spieva, dumu dumá sa na Radiu Patria prezentovali obyvatelia obce Hrabová Roztoka ležiacej v okrese Snina. Obec predstavuje jej starosta Emil Jaško. V obci sa nachádza drevená cerkva sv. Bazila Veľkého z pol. 18. stor., ktorá bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Starší obyvatelia obce spomínajú na obdobie gazdovania, dopravu do školy a spôsob výučby v čase ich mladosti. Spomínajú aj požiar, ktorý zachvátil v septembri roku 1957 päť domov v obci a ale aj Veľkonočné zvyky v ich obci.

Paľo Tirko z Nižňoho Komarnika rozpovidat - Jak cigan popovi oves molotil

V jednym seli žili cigane. Raz prišol Cigan do cerkvi na službu i otec duchovnyj propovidajut i hvarjat: "Ľude to nelen to vtodi hrich jak zrobite i to je hrich.  Ale to i vtodi hrich jak už hoc i len podumate, i vtodi hrich" I toto Cigan sobi zapamjatal i pak po služby pišol domiv. A pak v liti, Pip byl gazda, tak jak dakoli popi gazdovali i trebalo mu oves molotiti i pišol do cigana.

 

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je pjatnіca

22. september 2017


Юліаньскый календарь:

10. cептéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.