Музика

Popkultúra Rusínov (3. časť) - Lemko Disco

Anna Čeberenčyk je lemkovského pôvodu, jej rodina bola presídlená k Ľvovu po druhej svetovej vojne. Hviezdou populárnej hudby sa stala kvôli svojim nahrávkam a koncertom, na ktorých prezentuje pôvodné rusínske piesne v moderných úpravách. A. Čeberenčyk zaznamenala úspech jednak na Ukrajine, ale tiež v emigrantských komunitách po celom svete. V jednom rozhovore A. Čeberenčyk povedala: „Mám veľký záujem spopularizovať lemkovské piesne, aby sa čo najviac dostali do povedomia ľudí." V tomto rozhovore ďalej uviedla: „Chcem napomôcť tomu, aby sa naša hudba dostala k mladým. Rada by som získala ich pozornosť, aby sa zaujímali o kultúru ich starých rodičov, aby podporovali tradície a preniesli ich aj na ďalšie generácie." Ale uvedomuje si, že táto cesta nie je ľahká: Ja viem, že mnohom starším ľuďom sa moja hudba nepáči, nepáči sa im tento štýl hudby. Folklór je pre nich omnoho príťažlivejší. Ale ako som už povedala, týmto hudobným štýlom chcem získať mladých."

Zachovavaňa tradicijoch pri Levoči - FS Javorina z Torysok

Je všeobecni zname, že Rusnaci žyjut na vychodi republiky, ci už kovo Starej Ľubovni, Medžilaborec abo Svidnika. Ale lem malochto zna, ža paru z nich išči i neska žyje na zapad od spominanych- pri Levoči. Je smutne poznati, že to neznajut nelem vzďaliňišy dediny, ale i toty cavkom blizky. Tu, v Levočskych verchoch, našli už pred paru storočami svij domiv Rusnaci, kotry tu žyjut do dnešňoho dňa. Tichyj Potok ( Tichý Potok), Višavica (Olšavica), Nižny Repašy (Nižné Repaše) a Torisky (Torysky)- to sut štiri dediny, tu, v ľisoch a horoch, v naši krasňi prirodi.
Choc doba ša nedas zastaviti a i tu už bačiti štoraz chytrijšyj žyvot, o to krajše tu možut vyniknuti našy tradicijii. Popri Tichopotočanovi z Tichoho Potoka a Jalinki z Višavici ša o utrimaňa starat i Folklorna skupina Javorina z Torysok.

Český, slovenský a ukrajinský speed folklór v podaní kapely MDK band

Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni . Na ľudové texty (nielen české a slovenské, ale aj ukrajinské) kapela oblieka svižný kabátik zložený z el. gitary, el. basy, bicích, huslí, trombón, trubky a flauty. Svoje publikum si tak získavajú veselým, dynamickým a osobitým podaním ukrajinské a ruské, ale i české a slovenské ľudovej piesne.

Folklórna skupina JALINKA - nositeľka tradícii Rusínov v Levočských vrchoch

V 15. a 16. storočí sa Rusíni na základe valašského práva usadzovali aj na spišško-gemerskom pomedzí, v oblasti Levočských vrchov. Podľa historických dokladov sa Rusíni usadili napríklad v obciach Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica a Tichý Potok. Ich asimilácia, zapríčinené väčšou izolovanosťou, bola v tomto regióne oveľa silnejšia ako u Rusínov pod Duklou alebo v laboreckom regióne. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k rusínskym predkom prihlásili obyvatelia v tomto regióne len výnimočne. Potešujúcim je však fakt, že tradície zostávajú uchovávané v povedomí vďaka folklórnym súborom, ktoré v regióne pôsobia. Jedným z nich je aj folklórna skupina Jalinka z obce Olšavica.

Miloš Železňák vydal CD – Rusnacké Ruthenian

Pokusov o vysporiadanie sa s rusínskym folklórom, iným ako syntetizátorovým spôsobom, zatiaľ nebolo na Slovensku mnoho. Každý nový pokus, preto vždy nadšene vítam. Nové CD gitaristu Miloša Železňáka pod názvom Rusnacké Ruthenian môžeme určite medzi takéto pokusy zaradiť. Ide o pokus nový, zaujímavý a hlboký.

Makovica - folklórny súbor zo Svidníka interpretujúci folklór Rusínov

Folklórny súbor Makovica je od svojho vzniku amatérske umelecké teleso, ktoré reprezentuje tanečnú, hudobnú a výtvarnú kultúru východného Slovenska, zvlášť zameranú na región Šariš.

Pre pamätníkov - Zvoloč na Radiu Lora

Ani sa to nezdá, ale uplynulo už viac ako 5 rokov od 02.04.2003 kedy bol na švajčiarskom Radiu Lora v rámci relácie REPETE: Stimmen aus dem andern Europa odvysielaný hodinový program zo Svidníka. Boli v ňom predstavené zaujímavé hudobné zoskupenia pôsobiace v meste (Gate, Ghastly Ones Rivavjl, Karpaty), ďalej originálne improvizačne spracované ľudové hudobné motívy. Predstavené bolo aj samotné mesto a to v rusínčine a tiež v nemčine. Požiadal som Rolfa, vďaka ktorého záujmu sa táto relácia odvysielala, aby napísal zopár slov.

MARTIN, zvaný MATYK - v našom meste žije vynikajúci a pritom skromný muzikant

V tyždenníku občanov podduklianskeho regiónu vydaného 27.10.2008 je celá stránka venovaná známej postave svidníckej hudobnej scény, zapojenej v takmer každom zaujímavom projekte, ktorý v meste vznikol - Matykovi Gibejovi. Po dohode s vydavateľom zverejňujeme materiál v pôvodnom znení.
Prvým je článok J. Keselicu plus je na Holosy video kanáli je k dispozícii videonahrávka o tom, ako to ide Matykovi za bicími.

DakhaBrakha - kyjevský etno - chaos band

DakhaBrakha je skupina z Kyjeva, ktorá svoju tvorbu charakterizuje ako etno - chaos. Ide o svet novej, nepredvídateľnej a intímnej muziky. „Daha/Braha“ znamená v staro ukrajinskom jazyku „dávať/brať“. Význam „dávať“, je jasný rozdávanej hudby, radosti, zdieľanie celého spektra emócií, pocitov . Význam „brať“ odkazuje na korene, pôvodnú kultúru z ktorej členovia skupiny čerpajú.
Základnými členmi skupiny sú speváci folkovej skupiny Kralitsa, ktorí sa dlhoročne venujú štúdiu ukrajinskej ľudovej hudby a vyhľadávajú tradičné piesne po celej Ukrajine.

Huculský punk v podaní kapely Haydamaky

Energická, k pohybu vyzývajúca muzika, spievaná ukrajinsky ma prekvapila nad ránom na bočnom stage pri stanovom mestečku festivalu Pohoda niekedy v roku 2001 alebo 2002. Jej názov bol Haydamaky.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je nediľa

18. februar 2018


Юліаньскый календарь:

5. фебруáр 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.