Музика

Rusínske piesne v Olomouci

Na You Tube je možné si prezrieť  a vypočuť zaujímavú amatérsku interpretáciu rusínskych ľudových piesní spievaných v doprovode akustickej gitary. Ich autorom je Rasťo Čevora ( na Holosoch registrovaný ako Rastik). Rasťo je Rusínom z mamkinej strany a rodina pochádza zo Svetlíc. V rusínskom prostredí žil len do svojich 5 rokov, potom sa s rodičmi presťahovali na Moravu. Rodný kraj sa snaží každoročne navštevovať. Rusínske piesne, rovnako ako moravské, sa mu veľmi páčia a plánuje do budúcna nahrať a na You Tube zverejniť aj ďalšie nahrávky.

 

 

Audio verziu nahrávok je možné stiahnuť a vypočuť si v Muzike na Holosoch.

Berkut - jedna z najznámejších ukrajinských skupín na poľskej scéne vystúpi na Lemkovskej Vatre 2009 v Zdyni

Poľská folk - rocková skupina Berkut vznikla v roku 2004 v Olsztyne. Berkut je ukrajinské označenie orla skalného, ktorý obýva hory Karpát. Členmi kapely sú Poliaci a Ukrajinci, ktorých spája záujem o tvorbu hudby inšpirovanej folklórom ukrajinskej Bukoviny a Karpát. Kapela sa postupne vypracovala na jednu z najznámejších a najpopulárnejších ukrajinských skupín na poľskej scéne. Na Lemkovskej Vatre v Zdyni vystúpi v piatok 17.7. v rámci večerného programu.

Popkultúra Rusínov (3. časť) - Lemko Disco

Anna Čeberenčyk je lemkovského pôvodu, jej rodina bola presídlená k Ľvovu po druhej svetovej vojne. Hviezdou populárnej hudby sa stala kvôli svojim nahrávkam a koncertom, na ktorých prezentuje pôvodné rusínske piesne v moderných úpravách. A. Čeberenčyk zaznamenala úspech jednak na Ukrajine, ale tiež v emigrantských komunitách po celom svete. V jednom rozhovore A. Čeberenčyk povedala: „Mám veľký záujem spopularizovať lemkovské piesne, aby sa čo najviac dostali do povedomia ľudí." V tomto rozhovore ďalej uviedla: „Chcem napomôcť tomu, aby sa naša hudba dostala k mladým. Rada by som získala ich pozornosť, aby sa zaujímali o kultúru ich starých rodičov, aby podporovali tradície a preniesli ich aj na ďalšie generácie." Ale uvedomuje si, že táto cesta nie je ľahká: Ja viem, že mnohom starším ľuďom sa moja hudba nepáči, nepáči sa im tento štýl hudby. Folklór je pre nich omnoho príťažlivejší. Ale ako som už povedala, týmto hudobným štýlom chcem získať mladých."

Zachovavaňa tradicijoch pri Levoči - FS Javorina z Torysok

Je všeobecni zname, že Rusnaci žyjut na vychodi republiky, ci už kovo Starej Ľubovni, Medžilaborec abo Svidnika. Ale lem malochto zna, ža paru z nich išči i neska žyje na zapad od spominanych- pri Levoči. Je smutne poznati, že to neznajut nelem vzďaliňišy dediny, ale i toty cavkom blizky. Tu, v Levočskych verchoch, našli už pred paru storočami svij domiv Rusnaci, kotry tu žyjut do dnešňoho dňa. Tichyj Potok ( Tichý Potok), Višavica (Olšavica), Nižny Repašy (Nižné Repaše) a Torisky (Torysky)- to sut štiri dediny, tu, v ľisoch a horoch, v naši krasňi prirodi.
Choc doba ša nedas zastaviti a i tu už bačiti štoraz chytrijšyj žyvot, o to krajše tu možut vyniknuti našy tradicijii. Popri Tichopotočanovi z Tichoho Potoka a Jalinki z Višavici ša o utrimaňa starat i Folklorna skupina Javorina z Torysok.

Český, slovenský a ukrajinský speed folklór v podaní kapely MDK band

Kapela MDK Band (Mladý Dynamický Kolektiv) pochádzajúca z Plzne vznikla v roku 2001 z potreby niekoľkých hercov amatérskeho divadla vyskúšať si účinkovanie aj na scéne hudobnej. Kapela svoju hudbu kapela označuje ako speed folklór, alebo tiež ska – folk. Ide o zmes hudobných štýlov - folk, ska, rock, pop, jazz, čo sa premieta takmer v každej piesni . Na ľudové texty (nielen české a slovenské, ale aj ukrajinské) kapela oblieka svižný kabátik zložený z el. gitary, el. basy, bicích, huslí, trombón, trubky a flauty. Svoje publikum si tak získavajú veselým, dynamickým a osobitým podaním ukrajinské a ruské, ale i české a slovenské ľudovej piesne.

Folklórna skupina JALINKA - nositeľka tradícii Rusínov v Levočských vrchoch

V 15. a 16. storočí sa Rusíni na základe valašského práva usadzovali aj na spišško-gemerskom pomedzí, v oblasti Levočských vrchov. Podľa historických dokladov sa Rusíni usadili napríklad v obciach Nižné Repaše, Torysky, Oľšavica a Tichý Potok. Ich asimilácia, zapríčinené väčšou izolovanosťou, bola v tomto regióne oveľa silnejšia ako u Rusínov pod Duklou alebo v laboreckom regióne. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 sa k rusínskym predkom prihlásili obyvatelia v tomto regióne len výnimočne. Potešujúcim je však fakt, že tradície zostávajú uchovávané v povedomí vďaka folklórnym súborom, ktoré v regióne pôsobia. Jedným z nich je aj folklórna skupina Jalinka z obce Olšavica.

Miloš Železňák vydal CD – Rusnacké Ruthenian

Pokusov o vysporiadanie sa s rusínskym folklórom, iným ako syntetizátorovým spôsobom, zatiaľ nebolo na Slovensku mnoho. Každý nový pokus, preto vždy nadšene vítam. Nové CD gitaristu Miloša Železňáka pod názvom Rusnacké Ruthenian môžeme určite medzi takéto pokusy zaradiť. Ide o pokus nový, zaujímavý a hlboký.

Makovica - folklórny súbor zo Svidníka interpretujúci folklór Rusínov

Folklórny súbor Makovica je od svojho vzniku amatérske umelecké teleso, ktoré reprezentuje tanečnú, hudobnú a výtvarnú kultúru východného Slovenska, zvlášť zameranú na región Šariš.

Pre pamätníkov - Zvoloč na Radiu Lora

Ani sa to nezdá, ale uplynulo už viac ako 5 rokov od 02.04.2003 kedy bol na švajčiarskom Radiu Lora v rámci relácie REPETE: Stimmen aus dem andern Europa odvysielaný hodinový program zo Svidníka. Boli v ňom predstavené zaujímavé hudobné zoskupenia pôsobiace v meste (Gate, Ghastly Ones Rivavjl, Karpaty), ďalej originálne improvizačne spracované ľudové hudobné motívy. Predstavené bolo aj samotné mesto a to v rusínčine a tiež v nemčine. Požiadal som Rolfa, vďaka ktorého záujmu sa táto relácia odvysielala, aby napísal zopár slov.

MARTIN, zvaný MATYK - v našom meste žije vynikajúci a pritom skromný muzikant

V tyždenníku občanov podduklianskeho regiónu vydaného 27.10.2008 je celá stránka venovaná známej postave svidníckej hudobnej scény, zapojenej v takmer každom zaujímavom projekte, ktorý v meste vznikol - Matykovi Gibejovi. Po dohode s vydavateľom zverejňujeme materiál v pôvodnom znení.
Prvým je článok J. Keselicu plus je na Holosy video kanáli je k dispozícii videonahrávka o tom, ako to ide Matykovi za bicími.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je pjatnіca

22. september 2017


Юліаньскый календарь:

10. cептéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.