Край і природа

Обсяг рубрікы

Русины заселюють край ґеоморфолоґічно называный Выходны Карпаты. У часі розмаху турізму в бывшім Чеськословеньску, туріста лем малоколи заблукав до невысокых гiр, густых, темных лiсів i узькых дебрів. Но днесь є ітнерес о новы турістами не барз облiганы области, вдяка чому ся Выходны Карпаты ставаюь все вецей навщіевованiйшов областьов. У рубріци Край i натура суть публікованы iнформацiï о ітнересных турістічных цілях у Выходных Карпатах Не піде ту лем о опис і фоткы деревяных церьквей, але i о тіпы на інтересны турістічны трасы, выступы і описы турістічнї інтересных місць

Podporte petíciu proti aktivitám spoločnosti Alpine Oil and Gas na severovýchode Slovenska

Holosy podporujú občanov na severovýchode Slovenska, ktorí aktívne vystupujú proti aktivitám spoločnosti Alpine Oil & Gas.
Spoločnost Alpine Oil & Gas realizuje prieskum výskytu ropy a horľavého plynu v okolí viac ako 50-tich dedín na severovýchode Slovenska. Spomínaných je niekoľko obcí, ktoré môžu byť aktivitami spoločnosti Alpine Oil & Gas dotknuté. Ide o katastrálne územie obcí - Ruská Poruba, Ruská Kajňa, Repejov, Hrubov, Černina, Pakostov, Smilno, Oľka, Rohožník, Vyšná Sitnica, Nižná Sitnica, Jankovce a Baškovce. Žiadosť o zaslanie odborného posudku alebo stanoviska k vplyvu ťažby ropy a zemného vplyvu na životné prostredie v katastri obce Smilno MŽP odmietlo, pretože žiadnym takýmto posudkom nedisponuje.
V obciach Krivá Oľka, Ruská Poruba a Smilno narazila ropná spoločnosť Alpine Oil and Gas na tvrdý odpor. V apríli minulého roka ťažiarov po petícii na istý čas vyhnali z Krivej Oľky. Dva dni pred Vianocami došlo za asistencie polície k potýčke medzi vlastníkmi pozemkov a právnikom spoločnosti v Ruskej Porube. Od 25. decembra zablokovali aktivisti prístupovú cestu, kadiaľ prechádzali ťažké mechanizmy ťažiarov k budúcej vrtnej plošine v Smilne.
Svoje odmietavé stanovisko Budeme rátať turistov alebo cisterny s ropou? už dávnejšie zverejnili OZ Dukla. Starosta Nižnej Polianky (obce susediacej s obcou Smilno) Ján Cundra vo svojom stanovisku nabáda občanov Smilna, aby sa zmobilizovali a nahlas vyjadrili svoj nesúhlas s touto aktivitou. Podobne reaguje starosta ďalšej susednej obce Vyšná Polianka, Ľuboš Špik. Aktivistov oficiálne podporili tiež poslanci Národnej rady za OĽaNO Igor Hraško a Ján Mičovský.
Svoj nesúhlas môžete vyjadriť aj Vy a to podpisom petície NEVŔTAJTE, chceme žiť v zdravej krajine - odkaz na stiahnutie petície

Karpatský chrám svatého archanděla Michaela - drevená cerkov uprostred Prahy

Drevené cerkvi sa všeobecne radia k tomu najhodnotnejšiemu, čo zostalo zachované z kultúry prevažne rusínskeho obyvateľstva Východných Karpát. Aj vďaka týmto vzácnym pamiatkam sakrálnej architektúry prichádzajú každoročne turisti do oblasti, v ktorých Rusíni žijú. Je však len málo známe, že pôvodne východokarpatskú drevenú sakrálnu stavbu je možné vidieť aj uprostred Prahy. Nachádza sa na pražskom Smíchove v Kinského zahrade v tesnej blízkosti známeho Petřína.
Do Prahy sa stavba dostala v roku 1929. kedy ju Prahe, ako svojmu vtedajšiemu hlavnému mestu, venovali Rusíni z Podkarpatskej Rusi. Cerkov sa stala súčasťou narodopisnej zbierky Narodniho muzea v Prahe ako typická ľudová stavba Podkarpatskej Rusi pod názvom Karpatský chrám svatého archanděla Michaela.

Starina – vodárenská nádrž pod Kremencom

Tretia, a posledná časť, návratov k našej návšteve v kraji pod Kremencom, na území národného parku Poloniny. Čo pri vašej návšteve v tejto oblasti určite neminiete je vodárenská nádrž Starina. Tento príspevok obsahuje informácie o histórií vzniku, využívaní a turistických možnostiach v okolí vodárenskej nádrže Starina.

Turistické zaujímavosti pod Kremencom

Nedávno bol na Holosoch uverejnený článok o Kremenci a našom výstupe naň. Tento článok môžete brať ako pokračovanie a inšpiráciu pre ďalšie putovanie po obciach slovenskej časti Polonín v doline Zbojského potoka. Našimi krátkymi zastávkami na ceste z Kremenca boli obce Uličské Krivé, Topoľa a Jalová.

Výstup na najvýchodnejší bod Slovenska – Kremenec

Ak potrebujete na chvíľu opustiť každodenný zhon a nájsť oázu, kde nebude na vás civilizácie dýchať na každom kroku potom vám možno pomôže jeden tip – výstup na najvýchodnejší bod Slovenska – vrchol Kremenec. Kremenec (1 208 m.n.m.) je vrchol v Bukovských vrchoch, ktorých veľkú časť tvorí NP Poloniny. Národný park Poloniny sa nachádza na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách - Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskyj nacionaľnyj prirodnyj park -Ужанський національний природний парк na Ukrajine. Časti národného parku Poloniny - pralesy Stužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Múzeum lemkovskej kultúry v Zyndranovej a jeho pohnutá história - symbol nezlomnosti Lemkov v Poľsku

Zyndranowa je malá dedinka ležiaca priamo pod Duklianskym priesmykom na jeho poľskej strane. Priamo z hraničného prechodu vedie do Zyndranowej značený turistický chodník. Ak sa do Zyndranowej vyberiete autom musíte urobiť menšiu obchádzku. Pod Duklianskym priesmykom odbočíte v obci Tylawa doprava na kvalitnú cestu a po asi 6 kilometroch jazdy prídete do Zyndranowej. To čo do Zyndranowej pritiahne turistu je maličké, ale originálne múzeum. Význam a hodnotu múzea však plne oceníte, ak budete poznať jeho zložitú históriu, ktorá je tesne zviazaná s neľahkými osudmi obyvateľov obce.

Літній табор про русиньскы діти

Іщі все є можливость приголосити свої діти на Літній табор про русиньскы діти, котрый є орґанізованый Русиньсков обродов на Словеньску.
-

Holosy podporujú projekt organizácie Karpatské drevené cerkvi - Na konci Slovenska

Перебачте, але у той стати не єсть доступна русиньска верзія писана азбуков . Опробуйте словеньску верзію або русиньску верзію писану латиніков. Як хочете помочі з доповненім языковой верзії або мате далшы вопросы, контактуйте нас.

Nайвекшый европскый метеоріт впав 9. юна 1866 недалеко села Збой

9. юна 1866 міджі русиньскым селом Збой на словеньскій теріторії і селом Княгыня в Українї впав велич метеоріт. Метеоріт ся по впаджіню рострепав на множество фраґментів різных розмірів. Вшыткого ся біля Збоя нашло 75 кусів, котры путовали до музей у Петроградї, Будапештї і Віднї. Найвекшый кус важыть веце як 286кґ і є поважованый за найвекшый метеоріт, якый ся нашов на теріторії Европы. Днесь належыть міджі найцїннїшы експонаты історічного музея у Віднї.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je nediľa

27. maj 2018


Юліаньскый календарь:

14.май 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.