Край і природа

Обсяг рубрікы

Русины заселюють край ґеоморфолоґічно называный Выходны Карпаты. У часі розмаху турізму в бывшім Чеськословеньску, туріста лем малоколи заблукав до невысокых гiр, густых, темных лiсів i узькых дебрів. Но днесь є ітнерес о новы турістами не барз облiганы области, вдяка чому ся Выходны Карпаты ставаюь все вецей навщіевованiйшов областьов. У рубріци Край i натура суть публікованы iнформацiï о ітнересных турістічных цілях у Выходных Карпатах Не піде ту лем о опис і фоткы деревяных церьквей, але i о тіпы на інтересны турістічны трасы, выступы і описы турістічнї інтересных місць

Podporte petíciu proti aktivitám spoločnosti Alpine Oil and Gas na severovýchode Slovenska

Holosy podporujú občanov na severovýchode Slovenska, ktorí aktívne vystupujú proti aktivitám spoločnosti Alpine Oil & Gas.
Spoločnost Alpine Oil & Gas realizuje prieskum výskytu ropy a horľavého plynu v okolí viac ako 50-tich dedín na severovýchode Slovenska. Spomínaných je niekoľko obcí, ktoré môžu byť aktivitami spoločnosti Alpine Oil & Gas dotknuté. Ide o katastrálne územie obcí - Ruská Poruba, Ruská Kajňa, Repejov, Hrubov, Černina, Pakostov, Smilno, Oľka, Rohožník, Vyšná Sitnica, Nižná Sitnica, Jankovce a Baškovce. Žiadosť o zaslanie odborného posudku alebo stanoviska k vplyvu ťažby ropy a zemného vplyvu na životné prostredie v katastri obce Smilno MŽP odmietlo, pretože žiadnym takýmto posudkom nedisponuje.
V obciach Krivá Oľka, Ruská Poruba a Smilno narazila ropná spoločnosť Alpine Oil and Gas na tvrdý odpor. V apríli minulého roka ťažiarov po petícii na istý čas vyhnali z Krivej Oľky. Dva dni pred Vianocami došlo za asistencie polície k potýčke medzi vlastníkmi pozemkov a právnikom spoločnosti v Ruskej Porube. Od 25. decembra zablokovali aktivisti prístupovú cestu, kadiaľ prechádzali ťažké mechanizmy ťažiarov k budúcej vrtnej plošine v Smilne.
Svoje odmietavé stanovisko Budeme rátať turistov alebo cisterny s ropou? už dávnejšie zverejnili OZ Dukla. Starosta Nižnej Polianky (obce susediacej s obcou Smilno) Ján Cundra vo svojom stanovisku nabáda občanov Smilna, aby sa zmobilizovali a nahlas vyjadrili svoj nesúhlas s touto aktivitou. Podobne reaguje starosta ďalšej susednej obce Vyšná Polianka, Ľuboš Špik. Aktivistov oficiálne podporili tiež poslanci Národnej rady za OĽaNO Igor Hraško a Ján Mičovský.
Svoj nesúhlas môžete vyjadriť aj Vy a to podpisom petície NEVŔTAJTE, chceme žiť v zdravej krajine - odkaz na stiahnutie petície

Karpatský chrám svatého archanděla Michaela - drevená cerkov uprostred Prahy

Drevené cerkvi sa všeobecne radia k tomu najhodnotnejšiemu, čo zostalo zachované z kultúry prevažne rusínskeho obyvateľstva Východných Karpát. Aj vďaka týmto vzácnym pamiatkam sakrálnej architektúry prichádzajú každoročne turisti do oblasti, v ktorých Rusíni žijú. Je však len málo známe, že pôvodne východokarpatskú drevenú sakrálnu stavbu je možné vidieť aj uprostred Prahy. Nachádza sa na pražskom Smíchove v Kinského zahrade v tesnej blízkosti známeho Petřína.
Do Prahy sa stavba dostala v roku 1929. kedy ju Prahe, ako svojmu vtedajšiemu hlavnému mestu, venovali Rusíni z Podkarpatskej Rusi. Cerkov sa stala súčasťou narodopisnej zbierky Narodniho muzea v Prahe ako typická ľudová stavba Podkarpatskej Rusi pod názvom Karpatský chrám svatého archanděla Michaela.

Starina – vodárenská nádrž pod Kremencom

Tretia, a posledná časť, návratov k našej návšteve v kraji pod Kremencom, na území národného parku Poloniny. Čo pri vašej návšteve v tejto oblasti určite neminiete je vodárenská nádrž Starina. Tento príspevok obsahuje informácie o histórií vzniku, využívaní a turistických možnostiach v okolí vodárenskej nádrže Starina.

Turistické zaujímavosti pod Kremencom

Nedávno bol na Holosoch uverejnený článok o Kremenci a našom výstupe naň. Tento článok môžete brať ako pokračovanie a inšpiráciu pre ďalšie putovanie po obciach slovenskej časti Polonín v doline Zbojského potoka. Našimi krátkymi zastávkami na ceste z Kremenca boli obce Uličské Krivé, Topoľa a Jalová.

Výstup na najvýchodnejší bod Slovenska – Kremenec

Ak potrebujete na chvíľu opustiť každodenný zhon a nájsť oázu, kde nebude na vás civilizácie dýchať na každom kroku potom vám možno pomôže jeden tip – výstup na najvýchodnejší bod Slovenska – vrchol Kremenec. Kremenec (1 208 m.n.m.) je vrchol v Bukovských vrchoch, ktorých veľkú časť tvorí NP Poloniny. Národný park Poloniny sa nachádza na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách - Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskyj nacionaľnyj prirodnyj park -Ужанський національний природний парк na Ukrajine. Časti národného parku Poloniny - pralesy Stužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Múzeum lemkovskej kultúry v Zyndranovej a jeho pohnutá história - symbol nezlomnosti Lemkov v Poľsku

Zyndranowa je malá dedinka ležiaca priamo pod Duklianskym priesmykom na jeho poľskej strane. Priamo z hraničného prechodu vedie do Zyndranowej značený turistický chodník. Ak sa do Zyndranowej vyberiete autom musíte urobiť menšiu obchádzku. Pod Duklianskym priesmykom odbočíte v obci Tylawa doprava na kvalitnú cestu a po asi 6 kilometroch jazdy prídete do Zyndranowej. To čo do Zyndranowej pritiahne turistu je maličké, ale originálne múzeum. Význam a hodnotu múzea však plne oceníte, ak budete poznať jeho zložitú históriu, ktorá je tesne zviazaná s neľahkými osudmi obyvateľov obce.

Літній табор про русиньскы діти

Іщі все є можливость приголосити свої діти на Літній табор про русиньскы діти, котрый є орґанізованый Русиньсков обродов на Словеньску.
-

Holosy podporujú projekt organizácie Karpatské drevené cerkvi - Na konci Slovenska

Перебачте, але у той стати не єсть доступна русиньска верзія писана азбуков . Опробуйте словеньску верзію або русиньску верзію писану латиніков. Як хочете помочі з доповненім языковой верзії або мате далшы вопросы, контактуйте нас.

Nайвекшый европскый метеоріт впав 9. юна 1866 недалеко села Збой

9. юна 1866 міджі русиньскым селом Збой на словеньскій теріторії і селом Княгыня в Українї впав велич метеоріт. Метеоріт ся по впаджіню рострепав на множество фраґментів різных розмірів. Вшыткого ся біля Збоя нашло 75 кусів, котры путовали до музей у Петроградї, Будапештї і Віднї. Найвекшый кус важыть веце як 286кґ і є поважованый за найвекшый метеоріт, якый ся нашов на теріторії Европы. Днесь належыть міджі найцїннїшы експонаты історічного музея у Віднї.

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je vіvtorok

25. jul 2017


Юліаньскый календарь:

12.юл 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.