Історія

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 3.časť - Cer'kov u Vyšňij Poľanci

Inšyj tvar a inše konštrukčne rišiňa stavby i rozložiňa derevjanoj fasady mala stara grekokatolíc'ka cer'kov v seľi Vyšňa Poľanka. Tu je interesne, že chybovala turňa nad svjatilíščom, ale išči interesnijšyj byv tvar turňi nad seredňov časťov cerkví - korabľom. Prostor korabľa perechodžav od štyr-uhlastoho tvaru (vjedno s babíncjom) od zemľi do visem-uhlastoho (oktogonalnoho) tvaru, kotryj sja pak zužovav až ku krestu, kotryj byv na samim verchu seredňoj turňi. Toto napodobňovalo vizanťijske rozložiňa turňi. Ikonostas sja dohory zužovav, byv troj-uhlastyj.1 Cerkov byla zníčena v časi 1. sv. vojny. Iz ostatkiv staroj cerkví byla zbudovana nova meňša cer'kovka.9

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 2.časť - cerkov v Ondavki

Unikatnym zastupcjom rusiňskych derevjanych cerkovok byla grekokatolic'ka cer'kov v seľi Ondavka, kotra sja vyznačovala, trojprostornosťov, kotru tvorili samostatny prostory babincja, korabľa i svjatyňi,1 a holovňi zastavanyma turňami nad tyma trjoma časťami cerkvi.2 Taka konštrukcia turňej mala lemkivskyj tvar i posobila malebnym dojmom.1 Nad zapadnym vchodom i doobkola cerkvi, na korabľu nižše - prečnievav dašok – na turňach byv i trojštokovyj. Pid nim byli majstrami vyrizany ozdobny dočečky. Jedna strana babincja mirjala 8 metriv. Štiri hruby dereva tvorili pro dzvony hlavnu nosnu konštrukciju, kotra sja postupni zužovala od štyri-uhlastoho tvaru babincja až do polygonalnoho tvaru čapky turňi nad babincjom. Seredňa časť – korabeľ, byv čerez dva oblaky na južňij sťiňi dostatočno osvitlenyj. V nižšoj časti korabľa chramu byli ženy a peredňa vyšša časť korabľa byla rezervovana pro chlopiv. Pamjati vartajuť i maľunky na vnutrišňich sťinach cerkvi, holovňi scena na severňij stiňi bez oblakiv zobrazujuča Posľiňij sud. Tu na verchu, jak vse je Isus Christos – Sudcja (zobražiňa Mandorla) V jedňij časti vidime peklo, de je dijavol, kotryj z gamby meče oheň na ľudi, kotry suť pozberany do lach 17. storiča. Nad ľudmi je napisano azbukov: “nyemci”, “wengri”, “zsydzi”. V druhij časti nasťinnoho maľunku je nebo: vybrany na prohuľku v raju suť nevoľniky ci raby - Rusiny.1 Ikonostas byv barokovyj, jakbaču z kince 18. storiča z prolomovanov riz'bou z motivom vinohrada. Sičiňskyj piše, že sja pri joho navščivi v cerkvi nachodžali stary bohoslužebny knihy: Jevanhelion (Ľviv, 17. stor.), Oktoich (Ľviv 1739) i Apostol (Ľviv 1772).3 Cer'kov byla od zakladu perebudovana v 1881 roci (holovňi turňi i dachy) a v 1949 roci byla spalena.12

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 1.časť - chram Bozyj

Po dovhy storiča našy rusiňsky predky tvorili molitvu Hospodu Bohu. A to nelem dumkov i slovom, ale i ďilom – rukami. Stavjali derevjany Božy chramy. Derevjany chramy sja v našij rusiňskij bisiďi zovuť cerkvi. Toto nazvaňa je perevzjate od greckoho kikiakos, što značiť „Dom Hospodeň” - Bože obysťa. Každa jedna starodavna cer'kov je obernuta svjatyňov na vychod.

80 rokov od čertižniansko - haburskej roľnickej vzbury

13. marca 2015 ubehlo 80 rokov od povstania chudobných roľníkov na Laborecku proti exekúciam. Zložitú hospodársku situáciu na severovýchodnom Slovensku v časoch medzivojnovej ČSR riešila veľká časť obyvateľstva migráciou za prácou do bohatších regiónov a krajín. Tí čo zostali riešili často nedostatok financií pôžičkami, čo viedlo k zadlžovaniu a exekúciám. Práve ohlásenie exekučnej dražby hmotného a nehmotného majetku u deviatich dlžníkov z Borova, Habury a Čertižného bolo bezprostredným impulzom pre vznik roľníckej vzbury. Exekúcie nariadil Okresný súd v Medzilaborciach uskutočniť 13. marca 1935.

165 років од народжіня Юлія Ставровского-Попрадова

Днесь минать 165 років од народжіня Юлія Ставровского-Попрадова – русиньского священика, поета, педаґоґа, етноґрафа, філолоґа і публіцісты російской орьєнтації.
-

75 років од народжіня Василя Турока-Гетеша

Лем малохто ся такым вызначным способом записав до історії русиньского возроджіня по 1989 році, якым записав ся Василь Турок-Гетеш. 8. януара минало 75 років од його народжіня.
-

225 років од народжіня Михаила Лучкая

В середу 19. новембра минуло 225 років од народжіня Михаила Лучкая – священика, історіка, языкознателя і народного будителя Русинів на Підкарпатьскій Руси.
-

Русиньскый ректор Петербурзькой універзіты

І міджі Русинами є много такых, котры ся прославили у світі, заслужыли ся о розвиток наукы, освіты, і далшых дісціплін а зато собі їх честують. Нажаль, много раз о них не знають тоты, з котрых вышли. Минать 245 років од народжіня Михаила Балудяньского, Русина, першого ректора Петербурзькой універзіты.
-

Múzejníci pracujú na návrate pôvodnej sochy na pamätník československého armádneho zboru na Dukle

Internetom sa aktuálne šíri informácia o odstránení známeho bronzového súsošia z pamätníka československého armádneho zboru na Dukle (originálnym autorom príspevku na Facebooku je Eduard Chmelár). Aktuálne inštalované súsošie Žalujem bolo umiestnené pri príležitosti 20. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a jeho autorom je Ján Kulich. Matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil. Múzejníci planujú návrat pôvodnej podoby pamätníka, z roku 1949, počas jeho odhalenia.
Namiesto súsošia Žalujem sa má teda vrátiť replika pôvodnej sochy československého vojaka v uniforme armády 1. Československej republiky vzdávajúceho poctu padlým spolubojovníkom. Táto socha bola súčasťou pamätníka od jeho odhalenia v roku 1949.

Večne živá Dukla

Každoročne na začiatok októbra pripadajú v regióne pod Duklou spomienkové oslavy pri príležitosti výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Operácia je označovaná ako jedna z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Išlo o akciu sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. S odstupom 70 rokov je zaujímavé sledovať ako sa postupne menilo hodnotenie významu, priebehu a výsledkov krvavých bojov vedených za nepriaznivého jesenného počasia roku 1944 a s ním aj osud Dukly, ktorej odkaz by mal ostať večne živý...

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je sereda

21. februar 2018


Юліаньскый календарь:

8. фебруáр 2018

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.