Історія

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 3.časť - Cer'kov u Vyšňij Poľanci

Inšyj tvar a inše konštrukčne rišiňa stavby i rozložiňa derevjanoj fasady mala stara grekokatolíc'ka cer'kov v seľi Vyšňa Poľanka. Tu je interesne, že chybovala turňa nad svjatilíščom, ale išči interesnijšyj byv tvar turňi nad seredňov časťov cerkví - korabľom. Prostor korabľa perechodžav od štyr-uhlastoho tvaru (vjedno s babíncjom) od zemľi do visem-uhlastoho (oktogonalnoho) tvaru, kotryj sja pak zužovav až ku krestu, kotryj byv na samim verchu seredňoj turňi. Toto napodobňovalo vizanťijske rozložiňa turňi. Ikonostas sja dohory zužovav, byv troj-uhlastyj.1 Cerkov byla zníčena v časi 1. sv. vojny. Iz ostatkiv staroj cerkví byla zbudovana nova meňša cer'kovka.9

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 2.časť - cerkov v Ondavki

Unikatnym zastupcjom rusiňskych derevjanych cerkovok byla grekokatolic'ka cer'kov v seľi Ondavka, kotra sja vyznačovala, trojprostornosťov, kotru tvorili samostatny prostory babincja, korabľa i svjatyňi,1 a holovňi zastavanyma turňami nad tyma trjoma časťami cerkvi.2 Taka konštrukcia turňej mala lemkivskyj tvar i posobila malebnym dojmom.1 Nad zapadnym vchodom i doobkola cerkvi, na korabľu nižše - prečnievav dašok – na turňach byv i trojštokovyj. Pid nim byli majstrami vyrizany ozdobny dočečky. Jedna strana babincja mirjala 8 metriv. Štiri hruby dereva tvorili pro dzvony hlavnu nosnu konštrukciju, kotra sja postupni zužovala od štyri-uhlastoho tvaru babincja až do polygonalnoho tvaru čapky turňi nad babincjom. Seredňa časť – korabeľ, byv čerez dva oblaky na južňij sťiňi dostatočno osvitlenyj. V nižšoj časti korabľa chramu byli ženy a peredňa vyšša časť korabľa byla rezervovana pro chlopiv. Pamjati vartajuť i maľunky na vnutrišňich sťinach cerkvi, holovňi scena na severňij stiňi bez oblakiv zobrazujuča Posľiňij sud. Tu na verchu, jak vse je Isus Christos – Sudcja (zobražiňa Mandorla) V jedňij časti vidime peklo, de je dijavol, kotryj z gamby meče oheň na ľudi, kotry suť pozberany do lach 17. storiča. Nad ľudmi je napisano azbukov: “nyemci”, “wengri”, “zsydzi”. V druhij časti nasťinnoho maľunku je nebo: vybrany na prohuľku v raju suť nevoľniky ci raby - Rusiny.1 Ikonostas byv barokovyj, jakbaču z kince 18. storiča z prolomovanov riz'bou z motivom vinohrada. Sičiňskyj piše, že sja pri joho navščivi v cerkvi nachodžali stary bohoslužebny knihy: Jevanhelion (Ľviv, 17. stor.), Oktoich (Ľviv 1739) i Apostol (Ľviv 1772).3 Cer'kov byla od zakladu perebudovana v 1881 roci (holovňi turňi i dachy) a v 1949 roci byla spalena.12

Stary derevjany cerkvi u Rusiniv - 1.časť - chram Bozyj

Po dovhy storiča našy rusiňsky predky tvorili molitvu Hospodu Bohu. A to nelem dumkov i slovom, ale i ďilom – rukami. Stavjali derevjany Božy chramy. Derevjany chramy sja v našij rusiňskij bisiďi zovuť cerkvi. Toto nazvaňa je perevzjate od greckoho kikiakos, što značiť „Dom Hospodeň” - Bože obysťa. Každa jedna starodavna cer'kov je obernuta svjatyňov na vychod.

80 rokov od čertižniansko - haburskej roľnickej vzbury

13. marca 2015 ubehlo 80 rokov od povstania chudobných roľníkov na Laborecku proti exekúciam. Zložitú hospodársku situáciu na severovýchodnom Slovensku v časoch medzivojnovej ČSR riešila veľká časť obyvateľstva migráciou za prácou do bohatších regiónov a krajín. Tí čo zostali riešili často nedostatok financií pôžičkami, čo viedlo k zadlžovaniu a exekúciám. Práve ohlásenie exekučnej dražby hmotného a nehmotného majetku u deviatich dlžníkov z Borova, Habury a Čertižného bolo bezprostredným impulzom pre vznik roľníckej vzbury. Exekúcie nariadil Okresný súd v Medzilaborciach uskutočniť 13. marca 1935.

165 років од народжіня Юлія Ставровского-Попрадова

Днесь минать 165 років од народжіня Юлія Ставровского-Попрадова – русиньского священика, поета, педаґоґа, етноґрафа, філолоґа і публіцісты російской орьєнтації.
-

75 років од народжіня Василя Турока-Гетеша

Лем малохто ся такым вызначным способом записав до історії русиньского возроджіня по 1989 році, якым записав ся Василь Турок-Гетеш. 8. януара минало 75 років од його народжіня.
-

225 років од народжіня Михаила Лучкая

В середу 19. новембра минуло 225 років од народжіня Михаила Лучкая – священика, історіка, языкознателя і народного будителя Русинів на Підкарпатьскій Руси.
-

Русиньскый ректор Петербурзькой універзіты

І міджі Русинами є много такых, котры ся прославили у світі, заслужыли ся о розвиток наукы, освіты, і далшых дісціплін а зато собі їх честують. Нажаль, много раз о них не знають тоты, з котрых вышли. Минать 245 років од народжіня Михаила Балудяньского, Русина, першого ректора Петербурзькой універзіты.
-

Múzejníci pracujú na návrate pôvodnej sochy na pamätník československého armádneho zboru na Dukle

Internetom sa aktuálne šíri informácia o odstránení známeho bronzového súsošia z pamätníka československého armádneho zboru na Dukle (originálnym autorom príspevku na Facebooku je Eduard Chmelár). Aktuálne inštalované súsošie Žalujem bolo umiestnené pri príležitosti 20. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a jeho autorom je Ján Kulich. Matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil. Múzejníci planujú návrat pôvodnej podoby pamätníka, z roku 1949, počas jeho odhalenia.
Namiesto súsošia Žalujem sa má teda vrátiť replika pôvodnej sochy československého vojaka v uniforme armády 1. Československej republiky vzdávajúceho poctu padlým spolubojovníkom. Táto socha bola súčasťou pamätníka od jeho odhalenia v roku 1949.

Večne živá Dukla

Každoročne na začiatok októbra pripadajú v regióne pod Duklou spomienkové oslavy pri príležitosti výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Operácia je označovaná ako jedna z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny. Išlo o akciu sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi armádami. S odstupom 70 rokov je zaujímavé sledovať ako sa postupne menilo hodnotenie významu, priebehu a výsledkov krvavých bojov vedených za nepriaznivého jesenného počasia roku 1944 a s ním aj osud Dukly, ktorej odkaz by mal ostať večne živý...

Zdieľať na Facebooku Syndicate content

Русиньска бісїда - Чет

Русиньска бісїда - Чет

Та што або як?

Drabinka - najkrajšie ľudovky z východu

Здружіня інтеліґенції Русинів Словеньска

Радіо про вшыткых Русинів

Лемківске інтернетове радіо

Вікіпедія в русиньскім языку

Вікіпедія в русиньскім языку

У русиньскій верзії є теперь 2837 статей.

Писаня русиньсков азбуков

Камаратьскы сторінкы

Академія русиньской културы в СР

Rusínsky festival Svidník

Ľudová hudba Ondreja Kandráča

Portál slovenskej ľudovej hudby, Internetový obchod s ľudovou hudbou, vydavateľstvo VideoRohal

ZIRS – sekcia molodi.Rusiny

kaviareň a knihkupectvo

Farnosť Stropkov-Bokša

Rusnaci u Panoniji

Ruska Tube

Rusíni.cz - rusínská iniciativa v ČR

Společnost přátel Podkarpatské Rusi

Выберте собі языкову мутацію

Dneska je četver

21. september 2017


Юліаньскый календарь:

9. cептéмбер 2017

Мапа реґістрованых хоснователїв Holosy.sk

Писаня документів по русиньскы з Openoffice

Писаня русиньсков кіріліцёв в сістемі Windows 7

Як модіфіковати Firefox, жебы контролёвав русиньскый правопис

Posl´idn´i komentar´i

Баннер про вашы сторінкы

Будеме рады як Голосы спропаґуєте на вашых сторінках через рекламный баннер.

Комунітный портал карпатьскых Русинів

Як бы сьте хотїли вычеряти банеры, контактуйте нас.

Зареґіструйте ся!

Кідь ся хочете актівно запоёвати до дїяня на Holosy.sk і звышыти комфорт у хоснованю сторінок зареґіструйте ся.

Контактуйте нас

Кідь мате вопросы або коментарї, можете нас контактовати через формуларь на сторінках.